Literárna moderna

-  SVETOVÁ = parnasizmus, symbolizmus, impresionizmus, dekadencia, prekliati básnici
-  literárne východiská sú neliterárne: opúšťanie tradičných hodnôt a mravných istôt v dôsledku rozkladu spoločenskej atmosféry, blížiacej sa vojny
-  prelom 19. a 20. storočia v znamení veľkých zmien (kapitalizácia spoločnosti), ústiacich do chaosu a dezorientácie: rýchle životné tempo a rast sociálnych problémov ústia do pesimizmu, beznádeje
-  často sa hovorilo o kríze myslenia a kultúry
znaky
-  zdôraznenie autorského subjektu (autorove subjektívne hodnotenie, úvahovosť, reflexie)
-  ide o zobrazenie vnímania reality umelcom – vnútorné pocity, zážitky – čo cíti, nie vidí
-  autor sa často dostáva do konfliktu s nehumánnou spoločnosťou: pesimizmus, strata ideálov, skepsa, depresia ... pocity strachu, odcudzenosť človeka - individualizmus, nespokojnosť, vzdor, smútok, bolesť
-  spoločnosť upustila od umenia, spolieha sa na vedu

-  parnasizmus = vo F., paralelne so symbolizmom; odmietol spätosť umenia s realitou, snaha o dokonalosť (parnas = vrchol)
-  symbolizmus = základným výrazovým prostriedkom nepriame pomenovanie – symbol; jednak na vyjadrenie abstraktného pojmu a tiež na zvýraznenie viacvýznamovosti výpovede; vnemy, únik do podvedomia, sna, mimo reality; podnety z mystiky, náboženstva; asociácie, sugescie, evokácie; samota; voľný verš
-  impresionizmus = bezprostrednosť, spontánnosť, zvýšená zmyslová vnímavosť, citovosť, sugestívnosť, lyrický jazyk, bohaté básnické prostriedky
-  dekadencia = provokatívne siahala po tabuizovaných témach: erotika, morbidita, poetizácia násilia a zla, neúctivý vzťah k Bohu, oslava Satana a kultu smrti
-  prekliati básnici = nepochopení, uvedomujú si vykorenenosť zo spoločnosti; kritizujú dobu, dôraz kladú na vlastné a nezvyčajné skúsenosti; znaky ako symbolisti, navyše: využívajú rytmus, zvukové efekty;
= Poe, Baudelaire, Verlaine, Rimbaud ( „ P.B.“ podľa Verlainovho diela)

-  Jean Arthur RIMABAUD
-  vplyv romantikov, Baudelaira; očarenie prírodou, sociálne motívy
-  nepokojný, precitlivený, plný vzdoru proti útlaku, klamstvu, pretvárke
-  senzualismus = pocity sú zdrojom poznania; obrazy, zvuky, farby
Iluminácie – chcel sa vyhnúť ošúchaným námetom; spontánnosť, imaginácia, prekvapivosť
Opitý koráb – voľne plávajúca loď samotný básnik – hľadanie neznámeho sveta ako únik z reality (sloboda)

Paul VERLAINE
- symbolista, žil bohémskym životom, opustil ženu a nenarodené dieťa; priateľ Rimbauda
Básnické umenie – princípy symbolizmu, hudobnosť verša, výrazová jemnosť, zapojil všetky zmysly
Saturnské básne – parnasizmus, zvuková predstava, láska, smútok, túžba

Charles BAUDELAIRE
-  prekladal a pre Európa objavil Poa
-  jeho tvorba sa vymykala konvenciám, provokoval verejnosť, narušoval mravy, kresťanskú morálku
Kvety zla  -  na rozhraní medzi romantizmom a symbolizmom; sústredenie sa na vlastné vnútro
-  hľadanie krásy v ošklivosti – „škaredá poézia“ založená na harmónii kontrastov
-  kritizuje hlúpe malomeštiactvo, nenávidí pretvárku, túži po voľnosti – vzbura, zúfalstvo
-  hovorí, že človek nemôže dosiahnuť šťastie; čierny humor, irónia, sarkazmus
-  bohatá obrazotvornosť, lyrizmus, zmyslové očarenie
-  motív: láska – jej očarujúca sila verzus pocity bolesti z nej
(b. Mrcina – dekadencia, pominuteľnosť, obrazy vzbudzujúce odpor, b. Duša vína – alkoholizmus..)
 
ČESKÁ:

-   emancipácia literatúry – oslobodenie od neumeleckých (politických) funkcií (obrana pred germanizáciou)
Manifest českej moderny: Machar + Sova + Šalda + Mrštíkovci
 
František X. ŠALDA (eseje, kritika, publicistika), Otakar BŘEZINA, Antonín SOVA, Petr BEZRUČ (sociálna balada Maryčka Magdonova)
poetizmus – „metóda ako nazerať na svet, aby bol básňou“, umenie ako žiť a užívať si; fantázia, citovosť
= TEIGE, NEZVAL 
Jiří WOLKER (Host do domu, Svatý kopeček) – vitalistický optimizmus, láska k obyčajným veciam, zomrel 24 r
Jaroslav SEIFERT (Poštovní holub, Maminka) – očarenie životom, láska, krehkosť šťastia, lyrizmus; dostal NC

SLOVENSKÁ:

-  na jednej strane rozvoj priemyslu a hospodárstva, modernizácia spoločnosti, na druhej sociálna bieda, národná nesloboda, útlak, vysťahovalectvo za prácou, odnárodňovanie
-  autor už nie je verejným a politickým predstaviteľom, ale osobitným subjektom s vlastným názorom
-  veľký vplyv slovenských romantikov a francúzskych prekliatych básnikov
-  základný rozpor medzi ideálom (básnikovou túžbou) a skutočnosťou
-  vykreslenie atmosféry, impresionizmus, ponuré nálady – smútok za starým svetom, intelektuálna kríza
-  symbolizmus, subjektivizácia, iracionalizmus, disharmónia
-  nepresný alebo žiadny rým, sylabotonický verš (daktyl: Krasko – Básnici, daktyltrochej: Otcova roľa)

Ivan KRASKO
-  vlastným menom Ján Botto, pseudonym tiež Janko Cigáň, z Lukovíšť, štúdium v RS (a Čechách)
-  hlavné témy: sociálna nespravodlivosť, pomaďarčovanie, pasivita mladých, osobný smútok, zo sklamania viní spoločnosť (chladná, neosobná), rozorvanosť ohľadne náboženstva
-  činnosť v spolku Detvan, publicistická činnosť – Slovenské pohľady
Nox et solitudo -  subjektívne nálady, emócie: smútok, opustenosť, samota, pesimizmus, vina, frustrácia,  prežívanie citových a mravných sklamaní
-  princípy symbolizmu, ľúbostná poézia
b. Vesper dominicae (Nedeľný večer)- spomienky na domov, matku
b. Jehovah – kritika pasivity ľudí, burcuje národ, aby sa nepoddával, bojoval za slobodu
b. Zmráka sa – gradácia: čas plynie a jemu uniká život
Verše -  oživuje dávnejšie citové skúsenosti, trýznia ho výčitky svedomia, cíti nostalgiu za starými časmi, na druhej strane nestráca nádej, má veľké očakávania
-  intímna lyrika, osobné dozrievanie, uvažovanie nad vlastným miestom vo svete
-  žena je preňho svetlom (v náboženskom kontexte je svetlom viera)
-  symbolizmu, viacvýznamovosť básní
b. Otrok – subjektívnu nespokojnosť spája s celospoločenskými motívmi: národný útlak; nádej: národ sa vzchopí; utláčateľ zlomí otroka len fyzicky, nie psychicky
b. Otcova roľa – príchod z cudziny, cíti sa ako tulák, cíti vinu, že opustil vlasť; minulosť a budúcnosť národa
„ ...z cudziny tulák pod hruškou stál som, zotletou spola. Poddaných krvou napitá pôda domov ma volá. 3
A v srdci stony robotných otcov zreli mi v semä ... Vyklíčia ešte zubále dračie z oddaných zeme?“
 
Janko JESENSKÝ
-  narodil sa v Martine, silne ho ovplyvnila smrť otca (politické neúspechy, dražba majetku), stratil ilúzie o národovcoch; pracoval ako advokát, štátne služby: župan v RS, veľkožupan v Nitre
-  obvinený z vlastizrady, zajatý Rusmi na východnom fronte
-  jeho prózu zaraďujeme k neskorému realizmu, poéziu k moderne
POÉZIA:
- osobná a spoločenská lyrika, motív lásky, ale aj sociálnych problémov: irónia, strata ilúzií
Verše -  debut: moderná impresionistická poézia; motív lásky = prirodzený cit, kritizoval rojčenie, sentimentalitu
-  forma piesne, vtipná pointa, základné životné hodnoty
-  lyrický hrdina nespokojný sám so sebou
Zo zajatia -  ruská otázka (vážil si tradície klasickej ruskej literatúry, no kritizoval ruský cárizmus), sociálnopolitické  básne, národné otázky, spomienky, prírodná lyrika