Protifašistický odboj v slovenskej literatúre, SNP
slovenská medzivojnová próza:
Jozef Cíger HRONSKÝ
- sociálno – psychologický
realizmus
- „vyznávač pravdivej existencie malých ľudí na tejto zemi“, dedinské prostredie, psychológia postáv
- vojak na
talianskom fronte, emigroval, žil v Južnej Amerike, spoluzakladateľ zahraničnej Matice slovenskej
SVET NA TRASOVISKU
(Trasovisko = väčší laz v okolí Bebravy)
- „ povstalecký román“ - bezprostredná reakcia na udalosti, podstatný politický
odkaz; zásadne sa odlišuje postojom k tejto problematike; ťažisko problematiky Slovenského štátu; tieto jeho stanoviská boli aj hlavnou
príčinou exilu
- predstavuje povstanie ako nepochopiteľné, plné zmätku a lží, ako násilnú zmenu pomerov, ktorú si nikto z
obyčajných, jednoduchých a čestných slovenských ľudí nemohol priať - nie je ani tak podstatný dej, ale hlavné sú myšlienky jednoduchých
ľudí o meniacich sa pomeroch; vplyv povstania na slovenskú dedinu
- hlavnou postavou mladý Martin Hrančok, ktorý sa už vrátil z vojny
a chcel pokračovať v pokojnom živote; nemá prakticky žiadne negatívne povahové rysy a je veľmi duševne vyrovnaný; druhou hlavnou postavou je
Ján Benko, materialista, nie s až tak pozitívnymi vlastnosťami, avšak reprezentujúci veľmi obvyklý typ dedinčana; dôležitý je tu ľudský
aspekt každej postavy; aj ďalšími postavami sú ľudia veľmi typický pre prostredie slovenskej dediny; analýza rozmýšľania postáv,
podrobné rozobratie ich mentality a názorov, avšak ich konanie nevysvetľuje ani neospravedlňuje (konanie je pre postavu typické a tým
ospravedlnené)
- spočiatku len málo vojna zasahuje dedinu: skôr príbehy, klasické konflikty: manželské a kvôli majetku
- na
T. padne bomba (omylom) – ľudia si už plne uvedomujú vojnové hrôzy, boja sa však o nich hovoriť
- 2. čast: vojna a povstanie –
jeho jednoznačné odsúdenie ( „ ... niet na to v dejinách príkladu, aby sssa národ staval proti vlastnému štátu, aby si podpálil dom, v
ktorom sa mu žilo dobre ...“); bola vyhlásená ČS republika – kde? ako? nikto sa národa nepýtal; povstalci a partizáni šírili zmätok,
teror; ľudia strhnutí propagandou, ktorej nerozumeli (vojaci nepredstavovali žiadnu silu: nemohli bojovať ani proti Nemcom, ani Rusom, bezmocný
– aj Hrančok)
- vojna zasahuje Trasovisko: práve v tom čase sa kryštalizujú charaktery; koniec: porážka Nemecka, optimistické osudy
postáv: Hrančok pokojný, s pozdvihnutou hlavou, sssilný, odhodlaný; no predtucha o osude štátu: „ ...bude sa hovoriť, že aj Slovensko
prehralo vojnu – ako by taký maličký národ vojnu chcel mať a ju vyhrať ...“
Peter
JILEMNICKÝ
- socialistický realizmus; člen DAV-u (šíriť soc. myšlienky, odstrániť vykorisťovanie); pobyt
v koncentračnom tábore
KRONIKA
- písaný formou kroniky, zachytáva SNP, ale zjednodušene, lebo všetko je vysvetlené dejinnými
súvislosťami; propagácia komunistickej strany; „vzor socialistického realizmu“
po 1945:
a) ideologizovaný obraz
povstania (hrdinské činy partizánov, komunistov) – MINÁČ
b) psychologizujúci obraz – iný pohľad: vplyv vojny, vrážd,
nespravodlivosti na psychiku ľudí – BEDNÁR Sklený vrch, MŇAČKO Smrť sa volá Engelchen, TATARKA Farská republika (kritika režimu,
poklonkovania, karierizmu)
c) “karnevalizácia prózy“ t.j. odheroizované udalosti, irónia, humor, satira – ŠIKULA Majstri, Muškát,
Vilma
Vladimír MINÁČ
- účasť v SNP, zatknutie, pobyt v koncentračnom tábore;
profesor, redaktor, predseda Matice slovenskej
SMRŤ CHODÍ PO HORÁCH (voľné pokračovanie VČERA A ZAJTRA)
–
osobný zážitok z SNP, bratia Lotárovci, jeden z nich v koncentráku; po návrate si hľadá miesto v spoločnosti
GENERÁCIA = 1/DLHÝ ČAS ČAKANIA, 2/ŽIVÍ A MŔTVI, 3/ZVONY ZVONIA NA DEŇ
- subjektívne zachytenie udalostí - snaha
pochopiť ich vývoj, psychologické motívy postáv
- výpoveď autorovej generácie; život slovenskej spoločnosti v tragických
vojnových rokoch, počas SNP a v prvých rokoch po vojne, keď sa pod tlakom udalostí odhaľovali a kryštalizovali ľudské charaktery
1/
Slovensko počas vojny, ľudské osudy, fašizmus, úsilie namierené proti nemu; 3 typy postáv: a) tí, čo sa dištancujú – Marek Uhrín, kpt.
Labuda, Oľga Ferkodičová; b) rôzne spojení s fašizmom (starý Ferkodič, starý Uhrín, Nemci); c) bojovníci proti fašizmu – Janko Krap;
román sa končí vypuknutím SNP
2/ po „dlhom čase čakania“ sa všetko dá do pohybu: neľudské činy nacistov kontra kladné postavy:
Janko Krap, človek činu – povstalecký kpt. Labuda; problematická postava Mareka Uhrína: váhavý, nerozhodný
- veľa postáv; Marek
Uhrín – vysokoškolák, chce sa dištancovať od toho, čo sa deje; Janko Krap – priateľ, partizán, bojuje proti zlu, vysmeje Marekove názory;
Marek cíti, že ho to vťahuje na stranu proti Nemcom, stáva sa vojakom, je nemotorný, no majú ho radi; má zvláštne rodinné zázemie: otec
(veľký, mocný, bystrý) sa v ňom sklamal, je proti nemu
- Oľga F. – Marek ju ľúbi, ona jeho nie, vykopnú ju tehotnú z domu ;
prvé dieťa má s kpt. Labudom (Oľgina matka milovala jeho otca), do ktorého sa zamiluje Hanka Krapová, tú na návrh Oľginho bratanca (Valér)
gardisti znásilnia a zabijú
- kam až vedie siaha ľudská necitlivosť: na oslave hral malý cigánik na husle, budova sa zrúti, vidia,
že sa mu rúčka hýbe, mávnu rukou, nechajú ho tam
3/ = február 1946 – február 1948: nádej na lepšiu budúcnosť; spoločenské javy
a konfrontácia hlavných hrdinov: niektorí nájdu uplatnenie, iní prežívajú trpký pocit zbytočnosti a rezignácie (Labuda)
Alfonz BEDNÁR
SKLENÝ VRCH
- román, ktorý tvorí hraničný bod vo vývoji našej
literatúry: nahradil prísne chápaného človeka človekom s vlastným individuálnym svetom; nabúral koncepciu soc. románu; kritika budovania -
„šitie horúcou ihlou“
- SNP chápe ako skúšku ľudského vnútra, silu vôle
- formou denníka hlavnej postavy Emy Klaasovej,
jej spomienky (láska k trom mužom) sa prelínajú so skutočnosťou: pracuje na stavbe, kde zakopne o el. drôt a umiera; manžel nájde jej
denník ...
- Emine pocity, zážitky :: láska k prvému mužovi = partizán, kt. umučili fašisti (ich láska bola poetická; veľmi ju
ovplyvnil); snúbenec – chamtivý gauner; manžel inž. Solan – pracovitý, poctivý, dobrý; významné miesto Tichá dolina, kde prežila
najkrajšie chvíle (počas 2.sv. vojny), chcela sa tam vrátiť, no nestihla; partizán Milan jej rozprával rozprávku o Sklenom vrchu; prelínanie
časových rovín – Bednárova špecialita
- ukrývala sa v chate pod Veľkým vrchom (chatár Doubek), cez vojnu prenasledovaná kvôli
matke (podozrivá), po kvôli otcovi, kt. si ponemčil priezvisko; gestapo jej vzalo rodinu
n. KOLÍSKA - dedina Lieskov; Zita sedí pri rádiu
a počúva ako idú súdiť Majerského: spomína na vzťah s ním – otehotnela, on mal vlastnú rodinu, vydala sa za Černeka, s ktorým mali
harmonický vzťah; po potlačení povstania sa ich osudy zase skrížili, Majerský ako prenasledovaný partizán - utečenec, Zita ho ukrýva,
strach, napätie – vtrhnú vojaci, Majerský zlikviduje celú jednotku; svedčí proti nemu jej muž, no vysvetlí jej, že bol donútený; nakoniec
ho odsúdia; psychika: pocity, svedomie
zb. n. HODINY A MINÚTY – konfrontácia vojnového času s prítomnosťou: zobrazenie SNP –
hraničná situácia, kedy sa prejavujú pravé charaktery; žiadna heroizácia, ale tragický vplyv na osudy ľudí
Ladislav
MŇAČKO
- kvôli pokusu o prekročenie hraníc do koncentráku, zapojil sa do partizánskeho hnutia
SMRŤ SA VOLÁ ENGELCHEN
- autobiografický román z obdobia SNP, žiadna heroizácia, postavy obeťami vojny, podliehajú depresii,
dusná atmosféra
- ústredný motív viny: partizáni využívali pomoc obyvateľov Ploštiny, no po svojom odchode nezabránili, aby Nemci
dedinu vypálili; hlavný hrdina Voloďa má strašné výčitky, ranený, v nemocnici sa zaľúbi do sestričky Marty, sľúbi jej, že nájde
generála Engelchena, ktorý má na svedomí Ploštinu;
- Marta jedna z najvýznamnejších a najtragickejších postáv našej
literatúry: unikla osudu Židov, pôsobí medzi nemeckými dôstojníkmi ako „dáma na večer a noc“, zisťuje informácie pre odboj; vojna jej
berie všetko – i úctu k sebe; samovražda
- dramatické situácie, i negatíva partizánskeho odboja, autentickosť, napínavé scény,
psychologická kresba, živé dialógy
Vincent ŠIKULA
MAJSTRI, MUŠKÁT, VILMA
– Modra; tesárska rodina Guldánovcov – obdobie SNP, vojna, SR ... vážne veci, ale s nadhľadom; živý, pútavý jazyk; ústredná postava
jeden zo synov majstra Guldána – Imrich: jeho dospievanie, prvé lásky (žení sa, no manželku podvádza), práca, zlom SNP (Muškát) -
porážka, fyzicky i psychicky zlomený, zomiera – tretia časť venovaná jeho žene Vilme, ktorá ho nadovšetko milovala a snažila sa ho
vyliečiť; druhí dvaja synovia tiež narukovali, prebehli k partizánom
– Udalosti zobrazené pravdivo, nič prikrášlené (nie včetci
Slováci boli hrdinami)
– z hľadiska žánru groteska, pokus zobraziť takú vážnu tému akou bola existencia S. štátu 1939-45 a SNP
– živý, pútavý jazyk, experiment (priestor pre názor čitateľa, polemika s literárnou kritikou)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta