Vznik a rozvoj novín na Slovensku
Vznik a rozvoj novín na Slovensku
4.1 Samotný vznik
Rozhodnutím panovníka zo dňa 15.
januára 1845 dostáva Štúr konečne dlho očakávané povolenie na vydávanie slovenských politických novín, ktoré mu vystavila Uhorská
dvorská kancelária 15. II. 1845 s tým, že Slovenskje národňje novini podliehajú predbežnej cenzúre. Nesmú vyvolávať, píše sa tu ďalej,
„oproti rozličným jazykom v krajine prepiate a roztrpčené spory“ a nesmú sa stať „v tomto ohľade miestom straníckych zápasov“.
Kráľovská uhorská miestodržiteľská rada v Budíne záležitosť preťahovala až do konca marca 1845. Štúr len potom mohol publikovať svoj
Ohlas o vydávaní Slovenských národných novín a Orla tatranského. Aj keď v užšom kruhu sa už pred vydávaním novín vedelo, že budú
vychádzať v slovenčine, širokej verejnosti mal túto novinu oznámiť až Ohlas o vydávaní Slovenských národných novín a Orla tatranského,
ktorý mal noviny propagovať a získavať pre ne aj predplatiteľov. Štúr a jeho prívrženci plánovali vydávať noviny už začiatkom druhého
polroka - teda od 1. júla 1845. No preťahovanie s menovaním cenzora i s cenzorským povolením zapríčinilo, že sa vydanie prvého čísla
oneskorilo o štyri týždne. Aby predplatiteľom nahradil túto stratu, vychádzal Orol tatránski, inak dvojtýždenník, od 1. VIII. 1845 do 24.
VIII. 1845 ako týždenník.
Noviny počas takmer trojročnej existencie prekonali veľa zmien. Aj keď vychádzali zhruba po celý čas
svojho trvania dvakrát týždenne, postupne zväčšovali svoj formát a rozširovali sa o nové rubriky. Dosiahli 292 čísiel s 1168 stranami. Ich
posledné číslo vyšlo 9. VI. 1848. Prvý rok (1845) vychádzali na kvartovom formáte, roku 1846-47 na formáte stredného fólia a roku 1848, keď
Štúr dostal povolenie na ich zväčšenie, majú formát veľkého fólia. Noviny, ako aj ich literárna príloha, boli prevažne lámané do dvoch
stĺpcov. Mali aj viac príloh. Napríklad 21. marca 1848 je to osobitná voľba príloha s najnovšími správami.
V prvom ročníku,
okrem úvodníkov, z ktorých väčšinu napísal Ľudovít Štúr, má najväčší význam rubrika Denník domácny. Prevažnou časťou tohto
denníka sú listy čitateľov, hlavne z radov dedinskej inteligencie, ale aj niektorých richtárov obcí a vyspelejších robotníkov a roľníkov.
Práve v tejto rubrike sú úradné i poloúradné správy zo zasadania stoličných zborov, ktorým tvorcovia novín venovali veľkú pozornosť. Je
to pochopiteľné, lebo štúrovci sa veľmi zaujímali o vnútropolitickú situáciu v krajine a chceli ju aj ovplyvňovať.
Po celý čas
trvania novín sa udržala rubrika Denník zahraničný, ktorá prinášala informácie a správy o zahraničnopolitických udalostiach. Tieto správy
sa takmer úplne preberali zo zahraničných novín a uverejňovali sa prevažne bez komentárov, pretože cenzúra komentovanie výslovne zakázala.
Neuposlúchnutím tohto zákazu sa redaktori novín vystavovali nebezpečenstvu ich zastavenia. Nájdeme tu pestrý kaleidoskop správ, aj keď často
nie presných, o situácii v revolučnej strednej Európe, o udalostiach anglických, francúzskych i nemeckých. Redaktori novín nesmeli podľa
príkazu cenzúry, komentovať najmú správy o politickej situácii v Rusku, v Poľsku a v tých slovanských krajinách, ktoré netvorili s Uhorskom
jeden štátny celok.
Štúr sa snažil aj prostredníctvom Orla tatranského o bezprostredné spojenie literatúry s potrebami slovenského
národného hnutia. Preto sa aj orientoval na poznávaciu, alebo spoločenskouvedomovaciu funkciu literárneho diela, aj keď pritom rešpektoval jeho
umeleckú špecifičnosť. Preto aj venoval toľkú pozornosť literárnemu jazyku a štýlu. Aj vlastnú redaktorskú prácu Štúr chápal ako
súčasť boja za uskutočnenie politického programu.
Politické úvodníky, úvahy, správy, listy dopisovateľov, reportáže
vynikajú konkrétnou jadrnou rečou. Niet tu zbytočných a odťažitých úvodov, fráz, alebo argumentov nepodložených faktami a postavených na
iluzórnych tvrdeniach. Je pochopiteľné, že tých niekoľko redaktorov nestačilo dôkladne spracovať všetky príspevky dopisovateľov, alebo
články iného druhu. Pri zložitej politickej situácii, cenzúre, pri nedostatku finančných prostriedkov, nemožno sa čudovať, že miestami
prenikali vedľa správ spoločensky závažných aj príspevky odťažité, či málo potrebné. Podstatné je, že už pred
150 rokmi sme mali na Slovensku také znamenité a bojové politické noviny. Napriek početným kritikom a cenzúre (pozri
zvláštne kapitoly) sa Štúrovi postupne podarilo konsolidovať pomery v redakcii Slovenských národných novín a po finančnej stránke ich
udržať nad vodou. Roku 1848 podstatne rozšíril formát novín, zaviedol do nich ďalšie rubriky a obohatil ich tematicky i žánrovo. Za pomoci
účastinárov pomýšľal v tomto roku na dražbe v Bratislave kúpiť aj tlačiareň, čo sa však nakoniec neuskutočnilo.
4.2 Zánik novín
Štúr bol na konci marca 1848 nútený opustiť Bratislavu, aby unikol terorizmu, ktorý vtedy panoval v
meste a bol namierený aj proti jeho osobe. Odišiel do Viedne, aby sa tu mohol zúčastniť na poradách rakúskych Slovanov. Urobil tak na žiadosť
svojich najbližších spolupracovníkov a priateľov, ktorí sa na tomto dohodli 18. marca 1848 na porade v Hlbokom. Štúr ešte v Bratislave
napísal úvodník pod názvom Nový vek, ale v čase, keď článok v novinách vyšiel, už bol vo Viedni. Štúr sa teda v Bratislave nedočkal ani
ukončenia snemových rokovaní, ktoré bolo 11. apríla 1848. Veď v posledných týždňoch týchto rokovaní jasne videl, že kossuthovci
zvíťazili na celej čiare i to, že snem prijal ich koncepciu šovinizmu v otázke nacionálnej. Aj keď Štúr odsúdil nespravodlivú nacionálnu
politiku kossuthovcov, pozitívne prijímal zákony vyhlásené na poslednom stavovskom uhorskom sneme v marci roku 1848, týkajúce sa zrušenia
poddanstva, slobody tlače a „rovnosti všetkých občanov a o všeobecnom zdanení“.
Pred odchodom do Viedne poveril vedením
Slovenských národných novín Petra Kellnera-Hostinského. Podnetom k rozhodnutiu odísť z Bratislavy mohla byť aj informácia, ktorú mu
poskytli 16. marca 1838 slovenskí študenti Samuel Ormis, Ján Kozelnický a Viliam Šulek. Títo si vtedy náhodou v Petržalke vypočuli rozhovor
medzi Tárnoczym - nitrianskym poslancom do uhorského snemu a vodcom revolúcie Lajosom Kossuthom. Samuel takto popisuje ich rozhovor: "Medzi
inými rečami spýtal sa Tárnoczy: "Čo urobíme so Slovákmi?" Na to odpovedal Kossuth: „Treba ulapiť Hodžu, Štúra a Hurbana a bude
po Slovákoch“. Tieto slová nás prekvapili, preto sme mlčky sa obrátili a bežali k Štúrovi a zdelilli sme mu, čo ho očakáva. On sprvu sa
nechcel vzdialiť z Prešporka, ale na dohováranie mládeže dal sa nahovoriť a tak ho jedni vyprevadili von s mesta, iní zostali doma na stráži,
čo ho hľadať budú. V noci skutočne prišla polícia ho hľadať, ale on už bol za hranicami".
4.3
Charakter
V čase svojho takmer trojročného vychádzania spĺňali Slovenskje národňje novini a Orol tatranski veľkú
spoločenskú úlohu v našom národnom hnutí. Na ich tradíciu nesporne nadväzovala nielen slovenská žurnalistika v ďalších rokoch, ale ony
stvorili aj nejeden podnet v politických a kultúrnych podujatiach našej národnej histórie aj neskoršie. Mal pravdu starnúci 65- ročný Jozef
M. Hurban, očitý svedok ich zápasov a slávy, ako aj ďalšieho rozvoja slovenského novinárstva, keď povedal: "Noviny a Orol stali sa
prototypmi budúcich tvorieb, stali sa obrazcami literárnych prúdov, ktoré podnes obživujú duchovne slovenský národ... Duchovní dedičia
Novín a Orla svietia nám ako svetlé majáky na rozbúrenom mori."
Štúr a jeho spolupracovníci chceli novinami zjednocovať
rozbitú skupinu slovenských maloburžoáznych vrstiev a dedinskej inteligencie, rozdelenej konfesionálnymi, teritoriálnymi a inými hľadiskami.
Chceli predovšetkým k novinám pritiahnuť a s nimi aj ku svojmu politickému programu - ľud.
Vydávanie týchto novín dokázalo tiež
oprávnenosť a životnosť spisovnej slovenčiny a napomohlo tiež k jej celoslovenskému rozšíreniu. Štúr ešte roku 1843 z taktických
dôvodov, aby si nerozhneval ani bernolákovcov, ani stúpencov bibličtiny - ako jednotnej spisovnej reči Čechov, Moravanov a Slovákov - sa
vyjadroval veľmi opatrne o jazyku svojich budúcich novín. Spočiatku mienil do svojich novín prijímať články v češtine i bernolákovskej
slovenčine, ba dokonca v každom nárečí, v ktorom mu dopisovateľ článok pošle. Tomu treba tiež pripísať rozhodnutie bernolákovcov
podporovať Slovenskje národňje novini.
Možno povedať, že Slovenskje národňje novini boli na svoju dobu dobre redigované a že
udržiavali pomocou dopisovateľov úzky kontakt takmer so všetkými slovenskými stolicami i so vzdialenejšími krajmi. Štúr a jeho
spolupracovníci mali dobrý prehľad o tom, čo sa na Slovensku i mimo neho robí a preto aj mohli účinne a pružne viesť slovenské národné
hnutie. Noviny sa preto stali najvýznamnejším organizačným prostriedkom vedenia rozmanitých spolkov, akými boli spolky čitateľské,
hospodárske, nedeľné školy, sporiteľne a veľmi významné spolky miernosti, ktoré sa na Slovensku veľmi rozrástli - takže ich bolo pred
revolúciou roku 1848/49 okolo päťsto. Vzhľadom na vtedajšie cenzúrne, politické, komunikačné a iné pomery Slovenskje národňje novini
rýchlo a živo reagovali na problémy a čitateľom prinášali najvýznamnejšie aktuálne správy včas.
Štúr počítal so
šírením článkov Slovenských národných novín aj medzi negramotnými poddanými roľníkmi a bezzemkami a to prostredníctvom národne
prebudenej inteligencie, ktorá na schôdzach tzv. nedeľných škôl čítavala nahlas z týchto novín zhromaždeným roľníkom. Považoval to za
dôležitú formu spojenia novín s ľudom i za jeden zo spôsobov jeho národnej výchovy. Tvrdil, že svojimi novinami chce “napomáhať potreby a
stav národa svojho", ktorému škodil hlavne “nadutý aristokratizmus a zaťatý maďarizmus". Preto aj vyzýval spolupracovníkov “k
prísnej a ak poriadnej práci" a žiadal od nich príspevky hlavne s aktuálnou spoločenskou tematikou.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta