Láska, ľud a vlasť – pramene A. Sládkoviča

Patrí do Štúrovej školy. On bol najľúbenejší štúrovec. Vlastným menom Braxtoris. Narodil sa v Krupine v rodine učiteľa. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici. Rodina bola veľmi chudobná, preto Sládkovič pracoval ako domáci učiteľ. Tak sa dostala do zámožnej rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do ich dcéry Márie. Od roku 1840 študoval na bratislavskom lýceu a potom na univerzite v Halle. Po návrate z Nemecka sa dozvedel, že Mária prinútili rodičia vydať sa za bohatého medovnikára. Z tejto udalosti zanikol dielo Marína a Detvan.

Potom ako evanjelický farár prišiel do Radvani pri Banskej Bystrici. Tu oženil Antóniou Júliou Sekovičovou.
Marína je spev o láske, kráse a mladosti. Skladá sa z 291 spevov. V prvej časti (1-72) si básnik pripomína šťastné dni lásky. Vyslovuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína. Jeho láska k dievčine sa postupne prelína s láskou k vlasti. Ďalšie strofy vyjadrujú smútok a bolesť, pretože básnik stráca Marínu, ktorá sa vydáva za iného. Druhá časť (72-291) je reflexívno – symbolická, láska tu nadobúda nadosobný, spoločenský charakter. Básnik ospevuje mladosť, ktorá pomôže človeku uskutočniť túžby a ideály. Maríne sa postupne mení na vidinu. Na vrchu Čertova sú víly, medzi nimi je aj Marína. Zúfalý básnik blúdi popri Hrone a Marína ho vábi do vodných hlbín. Básnik však premaže žiaľ, uvedomí si, že jeho vlasť je na zemi.

„Víla! Ty zostaň tam v svojom nebi –
mňa ešte zemské viažu potreby
a vlasť moja je na zemi!“


Záver skladby nevyznieva tragicky, nie je v nej ani bolesť, iba spomienka na krásnu lásku.

Detvan: je lyricko – epická skladba. Skladá sa z piatich spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka. Dej s odohráva v časoch panovania Mateja kráľa. Hrdinom je ľud, hlavnými postavami sú detviansky mládenec Martin a jeho milá Elena, sú to idealizované ľudové postavy. Prvý spev je oslavou krásnej prírody. Sú tu aj úvahy o slovenskom ľude. Autor nás zoznamuje s hlavným hrdinom. Martin zabije sokola, ktorý napadol bezbranného zajaca. V druhom speve sú úvahy o ľudovom umení a o viere v budúcnosť slovenského ľudu. S Martinom sa stretávame na salaši pri vatre, kde sa spievajú. Tu sa dozvedel, že sokol, ktorého zabil, patril kráľovi Matiašovi. Pri návrate zo salaši vyslobodí z rúk zbojníkov svoju milú Elenu a jedného zbojníka pritom zabije. Tretí spev je najepickejší. Na jarmok prichádza kráľ Matiaš. Martin sa ide ospravedlniť, že mu zabil sokola. Štvrtý spev je obrazom Eleny a jej vernej lásky k Martinovi. Preoblečený kráľ sa jej zalieča, ale ona ho odmieta, lebo ľúbi Martina. Kráľ daruje Elene prsteň. Piaty spev je obrazom veselého i tragického verbovania na dedine. Martin vstupuje do Čierneho pluku kráľa Matiaša, ale len pod tou podmienkou, že si môže nechať svoj kroj, fujaru, valašku a Elenu. Básnik obdivuje ľudové umenie, rezbárstvo, tanec, hudbu, sebavedomie a hrdosť detvianskych ľudí.  
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/862-laska-lud-a-vlast-pramene-a-sladkovica/