Myšlienky slobody, práva a rovnoprávnosti všetkých národov v poézii J. Kráľa
Patrí do Štúrovej školy. On bol najrevolučnejším štúrovcom. Narodil sa v roku1822 v Liptovskom Mikuláši v nebohatej
meštianskej rodine. Študoval právo na bratislavskom lýceu. Tu začal aj tvoriť, boli to ponášky na ľudovú slovesnosť, ktorých vydal v
Hurbanovom almanachu Nitra. Po zosadení Štúra zo katedry Kráľ bol medzi tými žiakmi, ktorí podpísali protest a odišli z Bratislavy. Išiel
do Pešti, kde bol advokátom. Tu sa zastihla aj revolúcia. Po revolúcie žil vo veľkej biede. Zomrel na týfus. Celý život vytýčil, aby národ
by bol slobodný a preto bol aj vo väzení. Bol revolucionár, lebo sa nesúhlasil s oficiálnym vedením.
Básnickú tvorbu môžeme
rozdeliť na piesne a balady inšpirované ľudovou slovesnosťou (Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Kríž a čiapka, Pán v tŕní),
subjektívnu a reflexívnu lyriku (Duma bratislavská, Orol, Orol vták, Dráma sveta), básne s jánošíkovskou tematikou ( Janko, Žobrák,
Zbojníkova balada), revolučná lyrika (Jarná pieseň, Duma dvoch bratov, Krajinská pieseň).
Piesne a balady - sú
to motívy na ľudovú slovesnosť, preto často zahynú hlavné postavy. Najznámejšou baladou je Zakliata panna vo Váhu a divný Janko.
Spisovateľ zobrazil sám seba. Hrdina vidí biedu, nespravodlivosť, rozpory sveta, ale nevidí východisko, uteká od spoločnosti. Túži vykonať
veľký čin, chce vyslobodiť zakliata pannu, ale skutočnosť to nedovoľuje. Zahynie vo vlnách Váhu.
Subjektívna a
reflexívna lyrika – Kráľ dostával k samostatnej tvorbe. Vyjadruje svoje city, túžby, smútok. Duma bratislavská – reagoval na to,
že Štúra zosadili z katedry. Orol vták – radšej zahynuje, aby nemusel žiť v otroctve. Orol – píše o mládencovi, ktorý opúšťa matku a
išiel bojovať do sveta. Dráma sveta – zamyslí nad vážnymi problémami ľudstva.
Básne s jánošíkovskou
tematikou – známe pod názvom Výlomky z Jánošíkova sa skladá z troch častí: Janko, Žobrák, Zbojníkova balada. Kráľ pracoval
Jánošíkovskú tematika netradične a revolučne, nezobrazuje idealizovanú postavu zbojníka, ale zamierala sa na zobrazenie ľudového odboja
proti pánom a neznesiteľnej biedy poddaných.
Revolučná lyrika – revolúciu privíta s básňami Krajinská pieseň,
Jarná pieseň. V básni Duma dvoch bratov oslávil smrť dvoch slovenských študentov, ktorých pre účasť v povstaní popravili. V básni Šahy
zobrazil tragický priebeh revolúcie. Spomína na svoje uvezenie, lúči sa so svojimi nádejami a snami, vidí budúcnosť a neočakáva lepší
osud svojho národa. Po revolúcie zamlčal. V tejto období vznikla Slovo, v ktorom vyslovuje svoje demokratické názory a výzva do boja všetkých
za slobodu národa.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta