Literatúra 8. ročník ZŠ

Poézia

Budeme si pamätať:

1. Umelecké jazykové prostriedky, ktoré majú ozdobnú funkciu a v umeleckých dielach slúžia na ozvláštnenie textu, sa nazýva slovné figúry. Zakladajú sa na ozvláštnení tých istých slov alebo pojmu Opakovanie toho istého slova alebo skupiny slov za sebou v básni (aj próze) sa nazýva epizeuxa.

2. Autor vyjadruje v lyrickej poézii svoje city myšlienky a nálady prostredníctvom lyrického hrdinu (stotožňuje sa s hrdinom). V ľúbostnej lyrike ide najčastejšie o opis jeho vnútorného stavu.

3. Sonet je lyrická básnická forma, ktorú nazývame aj znelka. Klasický sonet, čiže sonet v dielach antických gréckych a rímskych spisovateľov, na ktorých nadväzoval aj Ján Kollár, obsahoval štrnásť veršov rozčlenených do dvoch štvorveršových a dvoch trojveršových strof.

4. Symbol (znak znamenie – z gréčtiny) vzniká na základe zaužívaného označenia. V ľudskej spoločnosti existuje veľa ustálených symbolov ( čierna mačka – nešťastie, kominár – šťastie, srdce – láska).

5. Opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov alebo viet sa nazýva anafora. Je to slovná figúra ( podobne ako epizeuxa) s ozdobnou funkciou.

6. Opakovaním rovnako znejúcich alebo zvukovo podobných hlások (slabík) vzniká slovná figúra, ktorú nazývame aliterácia. Má estetickú funkciu, ozvláštňuje zvukovú (a tým aj prednesovú) stránku básne.

Čo už viem: 

Lyrika je základný literárny druh. Jej pôvod nájdeme v ľudovej piesni, ktorá má niekoľko druhov podľa témy, ktorú spracúva. V lyrickej poézii sa autor stotožňuje s hrdinom, svoje myšlienky, pocity a nálady vyjadruje prostredníctvom lyrického hrdinu.

Ľúbostná poézia sa spočiatku šírila len ústnym podaním, neskôr nachádzame jej zápisy v súkromných zbierkach alebo kódexoch. Pri staršej ľúbostnej poézii mnohokrát nepoznáme autora, hovoríme, že je anonymná.
Básnik (aj prozaik) využíva rôzne umelecké prostriedky, teda trópy a figúry.
Trópy predstavujú skupinu výrazových prostriedkov, ktoré nepriamo označujú predmety alebo javy a na základe podobnosti prenášajú pomenovania z jedného javu na druhý. Sú to epiteton, metafora, alegória, personifikácia, metonymia symbol, prirovnanie.

Estetickú funkciu v básnickom aj prozaickom texte tvoria figúry. Rozlišuje. zvukové figúry – aliterácia, slovné figúry – anafora, rečnícke figúry – rečnícka otázka, rečnícke zvolanie.
Populárna pieseň je v určitom období všeobecne známa a obľúbená pieseň., ktorá osloví poslucháča aj v súčasnosti, sa nazýva evergreen.

Próza

Zo života mladých ľudí , Dobrodružný a vedecko–fantastický
román
1. Zachovávanie poetického rytmu viet, prítomnosť básnických trópov, využívanie rozprávkových motívov, to sú charakteristické príznaky jedného z literárnych smerov 20. storočia, ktorý nazývame lyrizovaná próza.

2. Kompozícia je usporiadanie tematických a jazykovo– štylistických prostriedkov do jedného systémového, celku. Kompozícia epického textu sa rozvíja od témy, postavy, prostredia.
Vonkajšiu výstavbu epického textu tvoria kapitoly a diely, v básni strofy a spevy, v dramatickom texte výstupy a dejstvá

3. Konflikt je rozpor medzi jednotlivými postavami v texte. Podľa vzťahu človeka k okoliu môže byť trojaký: 1. postava sa môže dostať do konfliktu s inou postavou; 2. postava sa môže dostať do konfliktu so spoločnosťou; 3. postava sa môže dostať do konfliktu sama so sebou. Konflikt sa nastoľuje na pozadí viny a trestu.
Citový postoj rozprávača príbehu sa prejavuje aj v jazykovej výstavbe výpovede výberom priliehavých výrazových prostriedkov. Na vyjadrenie postoja si autor často vyberá expresívne (citovo zafarbené) slová, ktoré môžu byť kladné alebo záporné. Kladné sú napr. deminutíva (rúčka, slniečko). Slová so záporným zafarbením sú pejoratíva ( hlupák, nafúkanec). Negatívne citovo zafarbenie vyjadrujú vulgarizmy. Expresívne slová pomáhajú autorovi charakterizovať postavu.

4. Dôležitý kompozičnými prostriedkami v epickom texte sú pásmo rozprávača a pásmo postáv. Rozprávač je nositeľom rozprávania, postavy sú nositeľom príbehu, ktorý sa rozvíja v čase a priestore. Keď sa autor stotožňuje s postavou rozprávača, hovoríme o priamom rozprávaní (ja–rozprávanie).Ak je pre autorskú reč príznačná 3. osoba minulého času, hovoríme o autorskom rozprávačovi (je-forma) Reč postáv je opakom autorskej reči. V literárnom texte sa prejavuje ako monológ alebo dialóg.

Čo už viem:
Literatúra, ktorá čerpá z poznatkov vedy a techniky a stvárňuje udalosti, ktoré sa ešte nestali, ale v budúcnosti sa môžu stať, nazýva sa literatúra science–fiction (v skratke sci–fi, prípadne SF) alebo vedecko–fantastická literatúra (poviedka, novela, román). Svoj začiatok má u francúzskeho románopisca Jula Verna, v jeho románoch Cesta na Mesiac, Dvanásťtisíc míľ pod morom, Cesta do stredu Zeme. Obľúbenosť tohto žánru vzrastá najmä v 20. storočí v súvislosti s prudkým rozvojom vedy a techniky. V súčasnosti sú témami vedecko–fantastickej diel aktuálne problémy zachovania ľudstva a života, ochrana životného prostredia.

Denník
1. Dobrodružný cestopis Mórica Beňovského, zápisky o deťoch E. Maróthy–Šoltésovej, ako aj Tajný denník Adriana Molla sú písané formou krátkych denných záznamov zoradených v časovom poradí. Za denník ako žáner sa v literatúre pokladá literárne dielo monografického charakteru písaného formou denných záznamov. Autor v nich zachytáva udalosti a zážitky z osobného a spoločenského života.
Denník sa nepíše, hovoríme, že si ho vedieme. denníky sa často stávajú podkladom pre biografické diela.

Paródia
1. Komická až satirická napodobenina literárneho diela zachovávajúca jeho vážnu formu sa nazýva paródia. Vzniká tak, že do nového diela (paródie) sa preberú obsahové alebo formálne znaky parodovaného diela v zveličenej podobe so zámerom zosmiešnenia.

2. Nárečové alebo miestne slová, slovné spojenia, prípadne frazeologizmy, ktoré slúžia ako charakteristický znak v reči postáv nazývame dialektizmy.

Vedecko–populárna literatúra
1. Z hľadiska funkcie, ktorú literatúra plní v živote človeka a spoločnosti, člení sa na dve základné skupiny: na vecnú a umeleckú literatúru.
Vecnú literatúru tvorí súbor všetkých písomných prejavov, ktorých základným cieľom je sprostredkovať poznatky a informácie. Člení sa na tri základné okruhy: na odbornú literatúru, publistickú literatúru (publicistickú) a administratívnu literatúru (písomnosti). Jej hlavnou obsahovou črtou je, že poznatky a informácie, ktoré sprostredkúva, zodpovedajú realite. Ďalším charakteristickým príznakom vecnej literatúry je presnosť a jednoznačnosť vo vyjadrovaní, a to aj prostredníctvom odborných výrazov – termínov.

2. Texty literatúry faktu majú prevažne poznávaciu funkciu. Literatúra faktu kladie dôraz na fakty a vedecké údaje. Líši sa však od vecnej literatúry tým, že poznávacia stránka sa v nej umocňuje pôsobivosťou osobného zážitku. Aj v rámci literatúry faktu nachádzame diela, ktoré kladú väčší dôraz na faktickosť, iné zasa viac na zážitkovosť.

Čo už viem
Premenu literárneho diela ( dramatického, hudobno–dramatického alebo scenára) na divadelnú alebo televíznu hru nazývame inscenácia. Na jej realizácii sa zúčastňuje viacero zložiek ( literárna predloha, režisér, herci, výprava a pod.), jednotný umelecký zámer jej dáva režisér a divák ho prijíma prostredníctvom hercov.
Muzikál – vznikol ako obnos operety, začiatkom 20. storočia, plynulí prechod medzi modernou hudbou, spevom a tancom.
Opereta má charakter komédie teda veselý, kým muzikál má vážnejší podtón.

Film
1. Prvé filmové predstavenie zorganizovali bratia Lumiérovci v Paríži roku 1895. O rok neskôr sa objavil v Bratislave. Prvé dokumentárne snímky boli u nás nakrútené v roku 1910 a prví hraný film až v roku 1921 – Jánošík . Druhú verziu a to už zvukovú nakrútil roku 1935český režisér Martin Frič. Prvé kino na Slovensku bolo zariadené v šermiarskej sále hotela Pod zeleným stromom. Po druhej svetovej vojne u nás vzniklo viac ako 300 hraných filmov Prvým medzinárodne ocenením filmom bola Plickova Zem spieva na Benátskom bienále v roku 1934 a o tri roky neskôr aj Fričov Jánošík. Slovenským filmom sa ušlo mnoho ocenení dokonca aj Oskar. Film Tisíc ročná včela od Juraja Jakubysku Vytvoril rekord bol najviac premietaným filmom. v kine Slovan, kde mal premiéru bol premietaný 137 dní. Najúspešnejší film posledných rokov bola Záhrada režiséra Martina Šulíka. Film získal 5 ocenení pri udeľovaní Českého leva.

Televízia
Slovo televízia má grécky pôvod. Televízia ako médium sprostredkúva divákovi audiovizuálny kontakt so svetom prostredníctvom obrazu a zvuku. Od rána do večera televízie poskytujú program z ktorého si každý môže vybrať niečo pre seba. Objavujú sa rôzne súťaže, filmy, rozprávky, relácie a iné. Televíznym signálom je pokryté celé Slovensko.

Video
V 80 rokoch 20. storočia zaplavil trh nové médium – video. Rozoznávame video –rekordéry a video–prehrávač. Videokazeta obsahuje pásku , na ktorej sa magneticky zaznamenáva zvuková a obrazová stopa. Video je prispôsobené tomu aby prenášalo záznam na televíznu obrazovku
Video ako médium v súčasnosti plní niekoľko významných funkcií. Slúži na zábavu, pomáha pri vzdelávaní a pomáha lepšie hospodáriť s časom.
DVD– digitálny zapisovateľský disk
CD– celistvá platňa

Počítačová hra
Televízia, video a DVD sú určené na pasívne prijímanie informácií a zábavy, PC vyžaduje aktívnu spoluprácu človeka a prístroja. Počítače prešli svojím vývojom. Počítače dnes ovládajú celý svet.

I. poézia
1. Ľúbostná poézia
Pieseň piesní
Dobrú noc, má milá
Červené jabĺčko
Sivé oči, sivé jako tá mrákota
Ján Kollár Slávy dcera
Ľudovít Štúr Rozlúčenie
Janko Kráľ Moja pieseň
Andrej Sládkovič Marína
Ján Botto Kukučka
Ivan Krasko Už je pozde
Janko Jesenský Nepoviem
Ján Smrek Básnik a žena
Valentín Beniak Neprosím o lásku
Viliam Turčány Spev o láske
Vladimír Roy Slová na nápev morských vĺn
2. Populárna pieseň
Pavol Braxatoris Modrá ruža
Rodný môj kraj
Miroslav Válek Jesenná láska
Jozef Urban Zápalka
3.Aforizmus

II. próza
1. Zo života mladých ľudí
Ján Kalinčiak Púť lásky
Margita Figuli Tri gaštanové kone
Jaroslava Blašková Môj skvelý brat Robinzon
Peter Holka Normálny cvok
Sheila Hockenová Ema a ja
William Saryoan Chudobný

2. Dobrodružný a vedecko–fantastický román
Tobiáš Masník, Ján Simonides
Väznenie, vyslobodenie a putovanie Jána Simonidesa
a jeho druha Tobiáša Masníka
Arthur Conan Doyle Na tento obraz nikdy nezabudnem
Jozef Repko Kolónia Lambda Pí
Karel Čapek R. U. R.
3.Denník
Móric August Beňovský Osudy a cesty grófa Mórica Beňovského
Elena Maróthy–Šoltésová Moje deti
Sue Towsendová Tajný denník 13 a ¾–ročného Adriana Molla
4.Paródia
Anonym Raňajší vzdych k božskému Bakchovi
Marián Vanek O Ganéšovi
Nataša Tanská Vyznáte sa v tlačenici? (Úvod do šťukológie)
Dušan Mitana Môj rodný cintorín

III. Vedecko–populárna literatúra
Literatúra faktu
Matej Bel Zvolenská stolica
Matúš Kučera Konštantín a Metod
Vojtech Zamarovský „ Slová, slová, slová “
Jana Skladanová Slová z hlbín dávnych vekov
Vladimír Ferko, Andrej Ferko Ako divé husi

IV. Dramatické umenie
1. Muzikál
Ernest Bryll, Katarzyna Gärtnerová Na skle Maľované
Cyrano z predmestia
2. Film, televízia, video
3. Počítačová hra
Mutation of J. B.