Román
ROMÁN
- žáner veľkej epiky- najznámejší a najrozšírenejší žáner súčasnej prózy
- z hľadiska obsahu i rozsahu a použitia kompozičných a štylistických prostriedkov sa vyznačuje veľkou
pestrosťou
- zobrazuje široký okruh života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí, preto má veľký rozsah
- využíva všetky 3 zobrazovacie postupy (epický, lyrický, dramatický), pričom základný je
epický postup- to, že rozprávame príbeh
(lyrický postup- opis pocitov, statický opis)
(dramatický postup - dialógy medzi postavami)
- základom deja je rozprávanie udalostí pričom autor necháva jednotlivé postavy konať, hovoriť, myslieť
i cítiť
- dej románu je zväčša zložitý, výnimkou je psychologický román, v ktorom sa autor ponára do duše 1
postavy a sleduje viac psychické stavy človeka ako vonkajšie udalosti
- v románe rozlišujeme hlavnú dejovú líniu (konanie hlavných postáv) a vedľajšie dejové línie
- rozsah nie je presne určený, ale pohybuje sa od cca 60 000 – 200 000 slov
- spojením viac románov do 1 celku vznikajú:
- dilógia
- trilógia
- tetralógia
- kvartalógia
- pentalógia ...
Druhy románu:
- rozlišujeme ich viacero- členíme podľa rôznych hľadísk
1. Podľa povahy deja:
A. reálne možný (realistický, skutočný)
B. nereálny
- podľa tohto kritéria poznáme román realistický, naturalistický, dobrodružný, utopický, román literatúry
faktu, romantický román
2. Podľa času deja románu:
A. historický
B. súčasný (román so súčasnou tématikou)
C. utopický
3. Členenie z hľadiska historického aspektu:
- istý typ románu sa tvoril len vo vymedzenom časovom období
- napr. rytiersky – v období stredoveku
socialistický – v období socializmu (1945-89)
naturalistický – v období realizmu
4. Podľa témy, ktorú zobrazuje:
A. rodinný
B. sociálny
C. dedinský
D. spoločenský ...
5. Podľa kompozičných postupov (princípov):
A. román napísaný denníkovou formou
B. formou dialógu (dialogický)
C. cestopisu (cestopisný)
6. Podľa spôsobu spracovania témy:
A. humanistický
B. satirický
C. experimentálny
D. didaktický (výchovný)
- klasický román má však svoju vymedzenú kompozíciu, ktorá obsahuje 2 časti- zauzlenie
- rozuzlenie
- na samom začiatku, ktorý nazývame aj expozícia, autor oboznamuje čitateľa s hlavnými postavami,
objavujú sa prvé konflikty a zápletka sa rozvíja a zauzľuje
- vyvrcholenie deja sa nazýva kríza
- po nej nastáva rozuzlenie zápletky, pričom konflikty sa ukončia buď kladným alebo záporným riešením
Vývoj románu:
- 1. román vznikol už v antike
a bol to román s ľúbostnou tematikou, napísaný v 3. st. p.n.l.
názov: DA-NIS A CHLOÉ
autor: LANGOS
-
romány sa v starovekej literatúre veľmi nerozvíjali, rozšírené boli hlavne veľké epické skladby, ktoré boli
veršované
a zväčša zobrazovali vyššiu spoločenskú vrstvu
- román sa rozvíjal ako menej hodnotný žáner, snažil sa zobrazovať každodenný
život a bol písaný v
neviazanej podobe - ako próza
- v 13.-15. st. (od 13.st) vznikajú tzv. rytierske romány,
ktoré parodizovali život rytierov, za prelomový
román sa považuje dielo Gargantua a Pantagruel (REBELAIS),
ktorý vznikol vo FR v období humanizmu
a renesancie, a taktiež román Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha (MIGUEL
CERVANTES DE
SAAVEDRA) - je paródiou na
rytierske zápasy
- Robinson Crusoé (DANIEL DEFOÉ)
- tieto romány majú formu tzv. pikareskného románu, ktorý
vznikol v 15., 16. st. v španielskej literatúre a
jeho hlavnou postavou je šibal, veselý tulák, ktorý sa pohybuje z miesta na
miesto, pričom jeho
putovanie umožňuje spájať rozličné udalosti.Hlavný hrdina sa vyznačuje chytráctvom a podnikavosťou
a z tohto románu sa v 18.st vyvinul napr.: výchovný román a filozofický román
- v 18.st sa objavujú už aj prvé psychologické romány, pričom román sa naplno rozvinul v 19.st (v období
realizmu) a to
v tvorbe:
HONORE DE BALSACA: - Otec Goriot
- vytvoril cyklus – ľudská komédia (100 románov)
LEVA
NIKOLAJEVIČA TOLSTÉHO - Vojna a mier
- Anna Kareninová
FIODORA MICHAJLOVIČA DOSTOJEVSKÉHO-
naplno rozvinul román
- Idiot
- Zločin a trest
Prvý slovenský
román
- v 18.st v období klasicizmu
- od JOZEFA IGNÁCA BAJZU- René mládenca príhody a skúsenosti
- v období
romantizmu sa román na Slovensku veľmi nevyvíjal
- najviac sa vyvíjal v 19.st v období realizmu a to v tvorbe:
S.H. VAJANSKÝ-
Koreň a výhonky
E.M. ŠOLTÉSOVÁ- Proti prúdu
- Moje deti
M. KUKUČÍN- Dom v stráni
- v 20.st sa
v slovenskej literatúre vyvíjajú rôzne druhy románu a to:
ü sociálno-psychologický román
J.C.HRONSKÝ- Jozef Mak
MILO URBAN- Živý bič
ü socialistický román (po roku 1945)
PETER JILEMNICKÝ-
Kronika
ü generačný román
FRANTIŠEK HEČKO- Červené víno
PETER JAROŠ- Tisícročná včela
ü historický román
VLADIMÍR MINÁČ
A. HYKIŚ
ü vojnový román
RUDOLF JAŠÍK- Námestie sv.
Alžbety
LADISLAV MŃAČKO- Smrť sa volá Engelchen (anjelik po nemecky)
LADISLAV ŤAŽKÝ- Amen Maria
- Samí dobrí vojaci
ü regionálny román
L. BALLEK- Agáty (južné slovensko)
- v 50. rokoch 20.st sa vo svetovej literatúre
rozvinul tzv. Nový román (antiromán) a to hlavne vo FR lit.
- popiera všetky zásady klasického románu (Balsacovský
román)
- popiera (neuznáva) vnútorný monológ
- dejová línia je slabá
- vyzdvihuje dialóg
- zameriava sa na vnútorné
prežívanie jednotlivých postáv
- v diele je málo postáv, nie sú to rozsiahle romány
- romány: Žiarlivosť
Sloboda
v rámci slovenského antirománu
P.JAROŠ
J.JOHANIDES
- zakladateľ antirománu: GRILLED
Postavy v literárnom diele:
- v epickom a dramatickom diele musí autor vytvoriť postavy, aby cez ne mohol stvárniť
rôzne životné situácie
- charakterom sa označuje súhrn povahových vlastností, ktoré určujú správanie a konanie tej či onej
postavy
- hrdinom sa nazýva postava, ktorá zobrazuje predovšetkým kladné ľudské vlastnosti
- rozoznávame 2 základe spôsoby
zovšeobecňovania (vytvárania) postáv:
1.IDEALIZÁCIA- autor pomocou nej zovšeobecňuje výnimočné vlastnosti človeka, ktoré
podáva ako
vzor, ideál (hrdinstva, odvahy, vlastenectva, nespravodlivosti mravnej čistoty)
- diela: Smrť Jánošíkova (J.BOTTO)
Detvan (SLÁDKOVIĆ)
Antigona = ideál čistoty, spavodlivosti (SOFOLKLES)
Bedári (VICTOR HUGO)
William Tel
2. TYPIZÁCIA- vytváranie individuálneho človeka, jeho duševných a telesných vlastností
- vyžaduje si aj
individualizáciu prostredia, kt. obklopuje postavu, pričom zámerom autora
je vytvoriť typický obraz o človeku s typickým
charakterom
- diela: Otec Goriot
Jozef Mak
Keď báčik z Chochoľova umrie