Absurdná dráma
ABSURDNÁ DRÁMA
- lat. absurdus= nezmyselný
- jej vývoj začal približne
v polovici dvadsiateho storočia
- je to špecifický druh dramatickej tvorby
- počiatky má
vo francúzskej a americkej literatúre
- postupne sa rozšírila do mnohých krajín po celom svete v strednej Európe sa tento smer
najviac ujal v Poľsku
- spoločným princípom každej absurdnej drámy je narušenie logických súvislostí
- autori sa snažia čo najvýraznejšie zobraziť pocit absurdity – nezmyselnosti sveta
- človek má pocit,
že žije v nepriateľskom svete, v ktorom prestáva byť osobnosťou, nedokáže komunikovať s ľuďmi, má pocit, že nič nemá zmysel, že je
všetko akoby bezhlavé a bez zmyslu
- v hrách chýba dej
- nemajú rozuzlenie, teda
jasný záver
- postava nie je pomenovaná, nie je charakterizovaná, vieme o nej len veľmi málo
- nevieme
o postave kam ide, čo je jej cieľom
- postavy sa cítia osamelo, bez možnosti a snahy svoju situáciu zmeniť
- majú pocit, že svet okolo nich je len jeden veľký chaos
- aj jazyk v hrách je veľmi chaotický, často
jedna replika nenadväzuje na druhú, textu akoby nerozumieme
- dialógy sú dlhé a naznačujú neschopnosť postáv
komunikovať a dospieť napr. k nejakému riešeniu
- dialóg je ináč živý, postavy si skáču do reči, ale
nedáva zmysel
- výpovede sa často opakujú, sú úplne rovnaké, čím sa u divákov zvyšuje pocit beznádeje a chodenia
v kruhu
- scény sú bez kulís, dej bez akcie – to naznačuje monotónnosť života
- u nás absurdná dráma
podnietila vznik svojrázneho humoru M.Lasicu a J.Satinského, kt. sa stali predstaviteľmi smiechovej kultúry
popierajúcej zaužívané formy a spôsoby humoru
- predstavitelia: Ionesco(Stoličky), Beckett (Čakanie na Godota)