Epos
EPOS
- grec. epos = slovo, reč
- veľká veršovaná epická skladba
- bol pred románom
najväčším najreprezentatívnejším žánrom epiky
- východiskom pre vznik eposu boli staroveké mýty
- prvé eposy sa opierali o bájoslovie starovekých národov a boli to tzv.hrdinské alebo bohatierske eposy
- najstarší
epos: Epos o Gilgamešovi – z 3. tisícročia p.n.l.
- najznámejšie eposy: Homérove eposy –
Ilias a Odysea – z 9.st. p.n.l.
- hrdinský epos má pôvod v ľudovej slovesnosti a z neho sa vyvinuli
umelé eposy:
ü s hrdinskou tematikou (J.Hollý – Svätopluk)
ü duchovná a náboženská
tematika (Danteho Božská komédia)
ü historické (T.Tasso – Oslobodený Jeruzalem)
ü rytierske (stredoveký
epos o Alexandrovi Veľkom)
ü idylické ( A. Mickiewicz – Pan Tadeáš)
ü reflexívne/úvahové (J.Kollár –
Slávy dcera)
ü komické (Petofi – kladivo obce)
- epos má svoju záväznú kompozíciu:
1.
propozícia – krátke naznačenie deja
2. invokácie – vzývanie múz alebo bohov
3.
enumerácia – predstavovanie bojovníkov, resp. postáv
4. opis boja – predovšetkým opis hlavnej bitky
5. deus ex machina – zásah bohov do deja
6. ovplyvnenie udalostí zázračnými prvkami bez zásahu
bohov
7. epizódy čiže opis vedľajších udalostí
8. peronácia – záver,
zakončenie príbehu s dôrazom na ponaučenie
- postavy eposu sú nadprirodzené bytosti, niekedy bohovia alebo
polobohovia
- hlavnou postavou môže byť iba osoba s výnimočnými vlastnosťami a schopnosťami, ktorá
s pomocou bohov koná zázračné činy ovplyvňujúce život celej spoločnosti
- v epose sa prelínajú prvky reality
a fantastiky, pozemského a nadpozemského života
- popri hlavnom deji obsahuje aj epizódy skĺbené s hlavným dejom
-
eposy vznikali vo viazanej s komplikovanou štruktúrou pozostávajúcou z viacerých častí
- v epose sa uplatňuje
prísna básnická štruktúra, presne normovaný rytmus
Zones.sk – Zóny pre každého študenta