Mikrokompozícia

Mikrokompozícia

MIKROKOMPOZÍCIA – PÁSMO ROZPRÁVAČA A PÁSMO POSTÁV

A) Pásmo rozprávača :

– autor nás uvádza do deja

– rozprávač je v každom diele

– je sprostredkovateľ medzi rozprávačom a príbehom a je nositeľom rozprávania

– je blízky autorovi

– väčšinou je s ním totožný, v diele často vystupujú s odlišnou tvárou

Poznáme 4 základné typy rozprávača

v Autorský rozprávač

– klasický rozprávač v klasickom románe, všetko vie, všetko pozoruje , pozná vonkajší príbeh ako aj vnútorný
svet postáv

– nazýva sa tiež VŠEVEDIACI rozprávač(3.os.,sg, min. č. )

v Personálny rozprávača

– dosť podobný autorskému, ale je ohraničený jedinou postavou, prostredníctvom ktorej vidí svet postavy

– nekomentuje vnútorné prežívanie ostatných postáv (3.os, sg, min. č. )

v Priamy rozprávač

– typický viditeľný rozprávač, je to jedna z postáv diela, väčšinou rozpráva svoj vlastný príbeh, alebo je
svedkom, účastníkom deja , môže byť hlavnou postavou , vyjadruje SVOJE vnútorné prežívanie , ostatné
postavy charakterizuje iba navonok ( 1.os,sg, min. Alebo prítomný čas )

v Rozprávač „oka kamery“

– je zameraný na vonkajšie znaky, črty, činy postáv, vôbec sa nezaujíma o vnútorné prežívanie, všíma si iba neverbálnu komunikáciu (mimiku, gestá), snaží sa to preniesť do dialógov

– tento typ rozprávača sa snaží byť zážitkový, viacvýznamový- dáva priestor čitateľovi dotvárať si vnútorný svet postáv

Pásmo rozprávača sa realizuje :

– rozprávacími pasážami

– rozprávanie oboznamuje čitateľa s príbehom a udalosťami, väčšinou si zachováva časovú postupnosť

– rozprávanie môže byť : – objektívne – rozprávač podáva príbeh nezaujato

– subjektívne – vyjadruje svoj vzťah k deju, postavám

– opisnými pasážami

– oznamuje čitateľa s vlastnosťami postáv, opisom veci, prírodnými javmi, prostredím

– využíva sa tu charakteristika alebo opis

– úvahovými pasážami

– oboznamuje čitateľa s nejakým problémom, ktorý objasňuje buď rozprávač, alebo inápostava

B) Pásmo postáv
realizuje sa cez : dialógy
vnútorné monológy
v Dialógy

– rozhovor dvoch alebo viacerých postáv

– prehovor jednej postavy sa nazýva replika

– v texte sa dialógy zapisujú priamou rečou
v Vnútorné monológy

– realizujú sa nevlastnou priamou rečou alebo polopriamou rečou

– daná postava pomocou nich vyjadruje svoje vnútorné pocity, myšlienky, prežívanie

Spoľahlivý rozprávač je ten , kto súhlasí s autorom, čitateľ mu verí a dokáže sa s ním stotožniť

Nespoľahlivý (falošný) – nerozpráva v duchu autora, je s ním v rozpore
môže to byť napr.: – dieťa alebo človek, ktorý ma iný vek ako ľudia v príbehu

– má predsudky voči rase, triede, pohlaviu

– má nízku inteligenciu

– trpí halucináciami, je drogovo závislý

– má osobnostné chyby( patologický hráč,trpí narcizmom)