Básnické figúry a trópy sú slová a slovné spojenia, ktoré sa
odlišujú od bežného vyjadrovania a v umeleckom texte plnia estetickú funkciu.
Patria tu zvukové, slovné, vetné a rečnícke
figúry.
Zvukové figúry - využívajú opakovanie rovnakých alebo zvukovo podobných hlások, slabík
·
Aliterácia- je založená na opakovaní rovnakej hlásky alebo hláskovej skupiny na začiatku 2 alebo viac po sebe nasledujúcich slov
Lízal jeden lilipután To lízatko bolo veľké,
lilavkasté lízatko, lilipután nie.
chutilo mu trochu
sladko, Ešte menšie boli ruky
trocha nesladko. Liliputánie.
· Paronomázia- vzniká
spojením slov s rovnakým slovotvorným základom
Slávme slávne slávu slávnych.
Popol popoludnia
niekedy v nedeľu.
Slovné figúry- zakladajú sa na opakovaní tých istých slov alebo slovných
spojení a majú ozdobnú funkciu
· Anafora- opakovanie rovnakých slov alebo slovných spojení na začiatku za sebou
idúcich veršov alebo viet /v próze/
- zvýrazňuje obsah výpovede
Možno
mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruku nedostať,
možno mi v diaľky žiaľne utieknuť...
· Epifora- opakovanie
tých istých slov alebo slovných spojení na konci verša, je opakom anafory
Na každom je krv
prischnutá,
srdca môjho krv prishnutá...!
· Epizeuxa- opakovanie toho
istého slova alebo slovného spojenia za sebou v básni alebo v próze
Sloboda,
sloboda, slobodienka moja,
pre teba mne páni šibenice stroja!
·
Epanastrofa- opakovanie toho istého slova alebo slovného spojenia na konci jedného a začiatku druhého verša (vety- v próze)
Na Dunaji pláva húska biela,
húska biela s červenými
ústy.
· Kalambúr- (slovná hračka) založený na zvukovej podobnosti významovo rozdielnych slov
-
využíva homonymiu( sud-súd)
Krútňava závratu, po ktorej túži muž,
a éterický sen
preduchovnených múz.
· Pleonazmus- je založený na opakovaní a hromadení slov rovnakého
alebo podobného významu
- vytváranie synonymického rádu
- spomaľuje alebo zdôrazňuje určitú
skutočnosť
Taj! nad nešťastnou korisťou
tie roztržky ich! škriepky, zvady, sváry,
na hašterenie
pre jesť,
úskoky, fígle, kaukliarstvo a čary...
Vetné figúry- vznikajú
neobvyklým spojením slov alebo slovných spojení a to buď bez obvyklých spojok alebo s nadmerným využitím spojok (tým sa v umeleckej
literatúre dosahuje dejové a citové napätie)
· Asyndeton- bezspojkové spájanie slov alebo viet, najčastejšie sa
vynecháva spojka A
I z ulíc mesta mi tak mnoho uniká,
Autiaky, rušne, parolode,
stroje...
· Polysyndeton- založený na nadmernom opakovaní spojok vo verši alebo strofe bez
gramatickej potreby, je opakom asyndeta
A veru dodnes neviem zabudnúť
na tvoje
oči mátožné a cudné
a hlboké a sladké ako studne.
· Elipsa- (výpustka) ide o vynechávanie slov alebo slovných spojení , ktoré si z kontextu možno domyslieť
Aký otec, taký syn, aké drevo, taký klin.
· Zeugma- vypustenie slov z vety, ktoré by sa mali
kvôli väzbe uviesť
- násilná elipsa, deformácia vety, využíva sa v bežnej reči
Zdvihol ruky a oči.
Vidieť sa hovoriť s niekým. (vidieť niekoho, hovoriť s niekým)
· Inverzia- zmena slovosledu, typická pre
Hviezdoslava
Stužky zelené
· Apoziopéza- významovo a intonačne neukončená výpoveď
· Parentéza- samostatný, do vety vsunutý výraz (vskuvka), má doplnkovú informáciu a zvýrazňuje predchádzajúcu
výpoveď, zväčša je oddelená pomlčkami alebo čiarkami
.... –ako to robil Mišo- ....
· Klimax- (podobný gradácii) je to stupňovanie významu za sebou idúcich synonymických alebo nesynonymických slov
-rozdiel
medzi Klimaxom a Gradáciou je v tom, že klimax sa sústreďuje na konkrétne slová a gradácia sa týka celého textu
No
zostal som deň. Dva. Tri. Týždeň. Mesiac. Rok
· Antiklimax- postupné zoslabovanie výrazu
alebo zmyslu vety (opak klimaxu)
Milióny šli kedys´ za sladkým hlasom jeho,
tisíce ku hrobu sprevádzali Ho.....
· Oxymoron- spájanie 2 výrazov, ktoré sú
významovo opačné, čiže sa významovo vylučujú, najčastejšie sa spája podstatné meno s prídavným menom
Tvár blčiaca
mrazivou horúčkou
O láske neláskavej
Víťazný pád
· Paradox- neočakávaný a prekvapujúci, zdanlivo nezmyselný a protichodný výrok, zväčša má
charakter aforizmu a vyjadruje hlbšiu myšlienku, životnú pravdu
Blahoslavení sú, ktorí hovorili,
a nepovedali viac, ako čo povedať mohli vo dňoch
sviatočných.
· Paralelizmus- vzniká
opakovaním rovnakých alebo podobných konštrukcií, ktoré nasledujú za sebou vo veršoch alebo v próze
- častý je v ľudovej tvorbe
a býva spojený s anaforou
Rečnícke figúry- vyjadrujú postoj hovoriaceho k adresátovi, majú vyvolať
napätie a záujem
· Rečnícka otázka- má opytovaciu intonáciu, obsahuje nejaké tvrdenia, neodpovedá sa na ňu, môže
byť zisťovacia, opytovacia, doplňovacia, alebo na ňu nečakáme odpoveď
„Zabíjal som ja, zabíjal sedem rôčkov
v lete:
a vy že odkedy ten biedny ľud drete?!“
· Rečnícke zvolanie- vyjadruje citový
vzťah autora k výpovedi
(zvolacia veta v rozkazovacom spôsobe- zvolanie, výkrik)
A ty, mor ho!- hoj,
mor ho! Detvo môjho rodu
· Apostrofa- oslovenie neprítomnej osoby alebo predmetu, autor
vyjadruje citový vzťah k tomu koho alebo čo oslovuje, častá je v ľudovej slovesnoti
Pozdravujem Vás
hory...