Strofa, Verš, Rým

Rým

- zvuková zhoda na konci slov alebo skupín slov na konci veršov, prípadne polveršov
- patrí medzi základné znaky poézie
- voľný verš sa môže zaobísť aj bez rýmov
- vyskytuje sa aj v próze (Korán, Tisíc a jedna noc)
- plní predovšetkým funkciu:
- eufonickú
- rytmickú
- sémantickú (významovú)

- rýmy sa nevytvárajú náhodne ale preto, aby slová z rozličných významových polí navzájom súviseli
- má vplyv na estetický účinok básne
- rozlišujeme viacero druhov rýmov:

1. ZDRUŽENÝ RÝM

- rýmové spojenie dvoch za sebou nasledujúcich veršov podľa schémy aa / bb / cc
- najjednoduchší typ rýmu a často sa vyskytuje v ľudovej slovesnosti, v sylabickom veršovom systéme

2. PRERÝVANÝ RÝM

- vzniká pravidelným spojením určitých veršov, napríklad druhého a štvrtého, kým ostatné verše sa
navzájom nerýmujú
- schéma a b c b

3. STRIEDAVÝ RÝM

- rýmové spojenie dvoch párnych a dvoch nepárnych veršov v strofe podľa schémy a b a b
- vyskytuje sa hlavne v sylabotonickom veršovom systéme

4. OBKROČNÝ RÝM

- je v štvorverší rýmové spojenie prvého so štvrtým a druhého s tretím veršom
- schéma a b b a
- vyskytuje sa v prvých dvoch strofách sonetu

5. POSTUPNÝ RÝM

- rýmové spojenie vždy po dvoch veršoch a vyskytuje sa vo väčších strofách alebo v rámci dvoch strof
- náročný rým so schémou a b c a b c

6. EXOTICKÝ RÝM

- druh rýmu, v ktorom sa rýmujú dve slová cudzieho pôvodu alebo cudzí pôvod má aspoň jedno slovo
- na exotické rýmy je bohatá tvorba T. Janovica: Treba avantgarde
stále robiť garde?

7. GRAMATICKÝ RÝM

- známy hlavne zo staršej poézie
- vytvárajú ho slová toho istého slovného druhu a v tom istom gramatickom tvare
- schéma a a a a

8. VNÚTORNÝ RÝM

- druh rýmu, v ktorom sa rýmuje slovo alebo slovné spojenie z prvého polveršia s koncom verša
- používali ho najmä symbolisti
- slúži na zvýšenie eufonickej výstavby verša alebo celej básne
- napr.: Démon kýs´ škaredý, chvost vlečúc po zemi,
ko mne sa priplazil, do ucha šepce mi.

9. REFRÉN

- opakovanie záverečného verša na konci strofy v nezmenenej alebo čiastočne zmenenej podobe
- zdôrazňuje nejakú myšlienku alebo je jadrom celej básne

Verš

- z lat. versus = obrat, riadok
- zákaldná jednotka básnického rytmu
- spravidla jeden riadok v básni
- vyznačuje sa zvukovým usporiadaním, ktoré je založené buď na pravidelnom rozložení prízvučných a
neprízvučných slabík, alebo na pravidelnom striedaní dlhých a krátkych slabík
- nevyhnutnou podmienkou vnútorného usporiadania básnického textu je rytmický impulz = očakávanie
že po skupine rytmických jednotiek, organizovaných určitým spôsobom, bude nasledovať jednotka
organizovaná podobne alebo zhodne
- najjednoduchšou zložkou rytmického impulzu je dvojdielna intonačná schéma, čiže rozčlenenie verša
na dve polveršia
- verš na dve polveršia rozdeľuje pauza (prestávka) - značka //

Strofa

- iným slovom sa nazýva sloha
- ide o zoskupenie veršov na základe spoločnej rýmovej schémy a uplatnenia rovnakého metrického
pôdorysu v rytme
- je relatívne samostatnou významovou jednotkou básne
- v básni môžu byť úplne rovnaké, ale aj celkom odlišné strofy
- primárnym znakom je ich grafické vyčlenenie a relatívna samostatnosť
- rozlišujeme:
· básne s rovnakou strofickou schémou (Marína, Detvan – Sládkovič)
· ak sa schéma v texte sústavne mení a nepodlieha pravidelnosti, hovoríme o astrofickosti textu

- najmenšiu strofu môže tvoriť aj dvojveršie
- najčastejšie sa realizuje ako štvorveršie, ale variabilita rýmov je v nej značne široká
- strofy so 4ma veršami sa najčastejšie vyskytujú vo folklóre

Zones.sk – Zóny pre každého študenta

Strofa, Verš, Rým