Strofa, Verš, Rým
Strofa, Verš, Rým
Rým
-
zvuková zhoda na konci slov alebo skupín slov na konci veršov, prípadne polveršov
- patrí medzi základné znaky poézie
-
voľný verš sa môže zaobísť aj bez rýmov
- vyskytuje sa aj v próze (Korán, Tisíc a jedna noc)
- plní predovšetkým
funkciu:
- eufonickú
- rytmickú
- sémantickú (významovú)
- rýmy sa nevytvárajú náhodne ale preto,
aby slová z rozličných významových polí navzájom súviseli
- má vplyv na estetický účinok básne
- rozlišujeme
viacero druhov rýmov:
1. ZDRUŽENÝ RÝM
- rýmové spojenie dvoch za sebou nasledujúcich veršov
podľa schémy aa / bb / cc
- najjednoduchší typ rýmu a často sa vyskytuje v ľudovej slovesnosti, v sylabickom
veršovom systéme
2. PRERÝVANÝ RÝM
- vzniká pravidelným spojením určitých veršov, napríklad druhého
a štvrtého, kým ostatné verše sa
navzájom nerýmujú
- schéma a b c b
3. STRIEDAVÝ RÝM
- rýmové spojenie dvoch párnych a dvoch nepárnych veršov v strofe podľa schémy a b a b
-
vyskytuje sa hlavne v sylabotonickom veršovom systéme
4. OBKROČNÝ RÝM
- je v štvorverší rýmové spojenie
prvého so štvrtým a druhého s tretím veršom
- schéma a b b a
- vyskytuje sa v prvých dvoch strofách sonetu
5. POSTUPNÝ RÝM
- rýmové spojenie vždy po dvoch veršoch a vyskytuje sa vo väčších strofách alebo v rámci dvoch strof- náročný rým so schémou a b c a b c
6. EXOTICKÝ RÝM
- druh rýmu, v ktorom sa rýmujú dve slová cudzieho pôvodu alebo cudzí pôvod má aspoň jedno slovo- na exotické rýmy je bohatá tvorba T. Janovica: Treba avantgarde
stále robiť garde?
7. GRAMATICKÝ RÝM
- známy hlavne zo staršej poézie- vytvárajú ho slová toho istého slovného druhu a v tom istom gramatickom tvare
- schéma a a a a
8. VNÚTORNÝ RÝM
- druh rýmu, v ktorom sa rýmuje slovo alebo slovné spojenie z prvého polveršia s koncom verša- používali ho najmä symbolisti
- slúži na zvýšenie eufonickej výstavby verša alebo celej básne
- napr.: Démon kýs´ škaredý, chvost vlečúc po zemi,
ko mne sa priplazil, do ucha šepce mi.
9. REFRÉN
- opakovanie záverečného verša na konci strofy v nezmenenej alebo čiastočne zmenenej podobe- zdôrazňuje nejakú myšlienku alebo je jadrom celej básne
Verš
- z lat. versus = obrat, riadok
- zákaldná jednotka básnického
rytmu
- spravidla jeden riadok v básni
- vyznačuje sa zvukovým usporiadaním, ktoré je založené buď na pravidelnom rozložení
prízvučných a
neprízvučných slabík, alebo na pravidelnom striedaní dlhých a krátkych slabík
- nevyhnutnou podmienkou
vnútorného usporiadania básnického textu je rytmický impulz = očakávanie
že po skupine rytmických jednotiek, organizovaných
určitým spôsobom, bude nasledovať jednotka
organizovaná podobne alebo zhodne
- najjednoduchšou zložkou rytmického impulzu je
dvojdielna intonačná schéma, čiže rozčlenenie verša
na dve polveršia
- verš na dve polveršia rozdeľuje pauza (prestávka) -
značka //
Strofa
- iným slovom sa nazýva sloha- ide o zoskupenie veršov na základe spoločnej rýmovej schémy a uplatnenia rovnakého metrického
pôdorysu v rytme
- je relatívne samostatnou významovou jednotkou básne
- v básni môžu byť úplne rovnaké, ale aj celkom odlišné strofy
- primárnym znakom je ich grafické vyčlenenie a relatívna samostatnosť
- rozlišujeme:
· básne s rovnakou strofickou schémou (Marína, Detvan – Sládkovič)
· ak sa schéma v texte sústavne mení a nepodlieha pravidelnosti, hovoríme o astrofickosti textu
- najmenšiu strofu môže tvoriť aj dvojveršie
- najčastejšie sa realizuje ako štvorveršie, ale variabilita rýmov je v nej značne široká
- strofy so 4ma veršami sa najčastejšie vyskytujú vo folklóre