Štúrovská generácia sa zjednotila počas študentských rokov v spolkoch. Najvýznamnejší bol vzdelávací spolok „Spoločnosť Česko-slovenská“ (1828). Pôsobila v období romantizmu koniec 18 a začiatok 19 storočia.
Romantizmus – básnici, umelci sa obracali k prírode, k ľudu, k citu človeka a k potrebe pretvárať svet podľa ušľachtilých predstáv.
V tvorbe slovenských romantikov (štúrovcov) prevažuje nad osobnými citmi láska k vlasti a vernosť národu. Toto prejavovali v materinskej reči, v ktorej videli najcennejší prostriedok prejavu slobody cítenia myslenia a konania.