Slovenská klasicistická literatúra
Slovenská klasicistická literatúra
Integračné procesy v Slovenskom
národnom obrodení
- koncom 18.storočia a začiatkom
19.storočia sa mnohé národy v Európe snažili
získať práva pre svoj
národ (napríklad
používanie vlastného jazyka alebo získať vlastné
územie) -> národy sa snažia
o
národné obrodenie
- v posledných 2
desaťročiach 18.storočia nastáva výrazné
uvoľnenie tvorivosti slovenskej literatúry, ktorá vstupuje do obdobia tzv.
novodobých dejín
- literatúra začína
riešiť problémy, ktorých plné zvládnutie
je aktuálne aj pre další vývoj v l.pol 19.st.
-
najdôležitejšou úlohou v SNO je
integrácia slovenskej literatúry a kultúry na
základe jednotnej národnej myšlienky
SNO malo 4
fázy:
1.obdobie (1780-1820)
- prevládajú 2
vierovyznania: katolícke (A.Bemolák, j.Fándly) -kodifikácia slov.
evanjelické
(J.Kollár, P.J.Šafárik) —biblická čeština
- ciele oboch boli rovnaké - smerovali k
národno-uvedomovaciemu procesu
- bernolákovci (katolícke duchovenstvo)
kodifikovali slovenčinu a založili Slovenské učené
tovarišstvo (SUT)
- hlavná otázka, ktorú sa snažia riešiť je jazyková otázka
- buditeľmi sú
vzdelanci
-1781 -Tolerančný patent - zrovnoprávnenie kresťanov
- Bajza sa pokúsil o kodifikáciu slovenčiny v románe René
mládenca príhody a skús., no neúspešne
-1787 -A.Bemolák kodifikoval spisovnú slovenčinu - BERNOLÁKOVČINU - na základe reči
trnavských vzdelancov, bola vytvorená na fonetickom princípe 2.obdobie (1820-1835)
- prejavujú sa
snahy národnooslobodzovacieho hnutia (bernolákovci J.Hollý a M.Hamuliak,
stúpenci biblickej češtiny J.Kollár a
P.J.Šafárik
- bol založený Slovenský
čitateľský spolok v Pešti a Spolok milovníkov
reči a literatúry slovenskej (SMRaLS)
- evanjelici - biblická čeština, katolíci -
bernolákovčina 3.obdobie (1835-1843)
- vyriešila sa jazyková
otázka
- začína hnutie štúrovcov 4.obdobie
(1843-1848)
má 2 medzníky:
• kodifikácia
slovenčiny
• revolúcia
Klasicizmus v slovenskej
literatúre (1820-1840
- idea slovanstva, všeslovanskej vzájomnosti -
myšlienkový prúd SNO
- Slovania vedeli, že ak sa chcú zbaviť utláčateľov,
musia sa spojiť
- v tomto období Rusko nebolo pod nadvládou
- Rusko porazilo Napoleona Bonaparteho, čo Slovanov nadchlo
-
Rusko ich malo viesť, malo im pomôcť zbaviť sa utláčateľov {. pretože Rusko bolo samostatným slovanským národom)
- lenže Slovania si
nevšímali, že Rusko bolo zaostalé, bolo tu nevoľníctvo
- idea všeslovanskej
vzájomnosti
- vzniká v čase NO, jej predstaviteľmi
sú: P.J.Šafárik
J.Kollár
- je to
myšlienka vzájomného zjednotenia všetkých
utláčaných slovanských národov, ktoré sa pod
vedením Ruska majú zbaviť svojich utláčateľov,
získať slobodu
- Rusko bolo v tomto období jediným
slovanským národom, ktorý nebol pod cudzím útlakom, ale
títo predstavitelia všeslovanskej vzájomnosti si nevšímali
dôležité veci, a to, že Rusko utláča iný
slovanský národ (Poliakov) a je zaostalé -
nevoľníctvo
Pavel Jozef Šafárik
-
narodil sa v Kobeliarove v Gemeri
- študoval v Rožňave, Dobšinej,
Kežmarku, kde vydáva 1.literárnu prácu, zbierku
básní Tatranská Múza s lýrou slovanskou
-
teológiu študoval v Jene
-venoval sa i dejinám,
filozofii, prírodným vedám, hvezdárstvu
- profesor na
pravoslávnom gymnáziu v N.Sade v Srbsku, neskôr cenzor a riaditeľ
Univerzitnej
knižnice v Prahe
- pochovaný je v Prahe
- literárnu činnosť začal poéziou, neskôr
píše ľudové piesne
- v roku 1823 s Kollárom a Benediktom vydal zbierku ľudových
piesní Písné svetské lidu slovanského v
Uhŕích
- potom prešiel na štúdium dejín slovanských literatúr Dejiny slovanskej reči
a literatúry všetkých nárečí - po nemecky
- učebnica i práca encyklopedického charakteru (informovala o jazykoch a literatúrach slovanských národov)
- reagoval na
podceňovanie slovanských národov, ich kultúry i jazyka
- samostatnú kapitolu venoval slovenčine a slovenskej literatúre
- dielo
malo značný ohlas v cudzine
- v Prahe vydal dielo o slovanskej minulosti Slovanské starožitnosti
(sleduje osudy Slovanov do
konca 10.storočia) a o slovanskej prítomnosti Slovanský
národopis
- zámerom bolo dokázať, že Slovania majú indoeurópsky pôvod, na svoje územie prišli už dávno
pni. a sú popri Grékoch, Rimanoch a Germánoch spolutvorcami európskej kultúry
- určil hranice slovanského osídlenia a opísal
najstaršie slovanské dejiny a kultúru
- dielo vyšlo v mnohých jazykoch PAMÄTI Z MLADŠTVÍCH ROKOV ŽIVOTA
- len čo sa v
Jene usadil, snažil sa poznávať slávnych ľudí alebo aspoň miesto, kde žili
- GOETHE - nazdával sa, že v Uhorsku žijú len
Maďari, a tak si myslel, že Kollár a jeho priateľ sú tiež Maďarmi, no on ho vyviedol z omylu
- Goethe ho požiadal o niekoľko
slovenských ľudových básni
********
- nastal máj ~ podnikal vychádzky do okolia Jeny; videí tu pozostatky a pamiatky po živote
Slovanov (Lužických Srbov)
- každý kút, rieky,,., považoval za hrob alebo pomník žijúcim tu Slovanom
Ján Kollár
- narodil sa v Mošovciach neďaleko Martina
- finančné ťažkosti pri
gymnaziálnych štúdiách - štúdium si financoval sám
- vyštudoval gymnázium v Kremnici, B.Bystrici a Bratislave
- na vyššie
filozofické a bohoslovecké štúdiá odišiel do Jeny
- evanjelický kňaz
- na sklonku života ho menovali za univerzitného profesora
na viedenskej univerzite
- vo Viedni aj zomiera
- v roku 1904 boli jeho pozostatky prevezené do Prahy
-jeho slovanské uvedomenie
sa naplno rozvinulo v nemeckom prostredí v Jene pod vplyvom viacerých skutočností
- zároveň mal možnosť pozorovať v Jene aj tienisté
stránky nemeckého nacionalizmu - rozpínavosť, povýšenectvo a podceňovanie iných, najmä slovanských národov
- v Jene okrem teológie
študoval aj slovanské jazyky a dejiny slovanských národov
- pre jeho život a tvorbu bolo vzpruhou zoznámenie s dcérou evanjelického
pastora Fňderikou Schmidtovou (Mínou)
- matka bránila dcére, aby sa zaňho vydala, preto s ním odišla do Uhorska a až
po 16 rokoch ich známosti sa vzali
- neskôr sa Kollár stal stúpencom austroslavizmu (politický smer slovanských politikov usilujúcich sa
o zblíženie Slovanov v rámci habsburskej monarchie)
-1.básnická zbierka - Básne Jána Kollára - znelky (sonety), v ktorých Mínu
(Frideriku) ospevuje ako symbol krásy, vyslovuje v nich vlastenecké myšlienky
- cenzúra viaceré básne nedovolila publikovať
- bola
medzi nimi báseň Vlastenec - hlavným motívom je myšlienka spravodlivosti a národnej slobody
- zbierka je základom, okolo ktorého sa
sústreďovali ďalšie znelky, a tak vznikla rozsiahla skladba SLÁVY DCÉRA
Slávy
dcéra
obsahovala Pŕedzpév a 5 spevov:
I.
Sála
II. Labe, Rén, Vltava
III.
Dunaj
IV. Léthé
V.
Acheron
- 645 vlasteneckých, ľúbostných a náučných zneliek (sonetov) spojených len nejasne
naznačenou dejovou líniou
- znelky - prízvučný (trochejský) meter
- napodobňovanie antických básnikov sa prejavuje určitou
starobylosťou básnického jazyka
I. spev - spomína na krásne časy lásky v Jene a lúči sa s Mínou
- je cítiť lásku, cit,
zaľúbenosť, a práve tá vrúcnosť citu spôsobuje, že týmto spevom sa autor prikláňa viac k preromantizmu ako ku klasicizmu
- ten, kto
neľúbil, nemal rád (ženu), kto neprežil ozajstnú lásku, nemôže vedieť, čo je to pravá láska k národu
- hovorí, čím všetkým je
jeho milá obdarovaná:
1. čistým srdcom
2. krásou
3. nazýva ju kvetom
- v noci za autorom
prichádzajú 2 anjeli (duchovia) s mečom a šípom
- autor delí svoje srdce na 2 polovičky -jednu časť dáva vlasti, druhú dáva Míne
II. a III, spev - putuje po slovanských krajoch vyznačených riekami a opisuje svoje dojmy
z polabských, pobaltských a našich krajín,
vkladajúc medzi ne rozmanité historické reflexie, úvahy
- ii. spev - autor si dáva odpoveď na otázku, čo je vlasť; tvrdí, že to nie
je územie, aie to, čo nosíme v srdci
- Nepripisuj sväté meno vlasti tomu kraju, kde sa rodíme. Pravú vlasť len v srdci nosíme,
-
Ili. spev - vyzýva Slovanov k jednotností (idea všeslovanskej vzájomnosti), zamýšľa sa nad budúcnosťou Slovanov, Európy
- Stokráte
jsem mluvil, teď už kričím k vám, ó rozkydaní Siávové! Buďme celek a ne drobtové, buďme svorné všecko aneb ničím. Národem nás zvou
holubičím,
než, aj holuby jsou takové, že milují hejno spolkové,
- autor vidí šťastnú, slávnu budúcnosť Slovanov, ich reč
sa bude ozývať z palácov (zlepší sa ich
postavenie), budú vzdelanejší, budú uznávaným národom (kroj, zvyky i spev nášho ľudu),
túži žiť
v tejto dobe
IV. spev - prechádza s Mínou (medzitým údajne mŕtvou) po slovanskom nebi, aby oslávil
všetkých
vynikajúcich slovanských dejateľov
- slovanské nebo je určené pre tých Slovanov, ktorí pre svoju vlasť niečo urobili
V. spev -
dostáva sa do pekla a zatracuje všetkých nežičlivcov Slovanov a odrodilcov
- trpia tu tí, ktorí škodili Slovanom + odnárodnení
Slovania
-je totálnym humanistom, aj keď si neuvedomuje postavenie Ruska
- vyslovuje myšlienky slobody pre všetky národy, pre
všetkých ľudí
Pŕedzpév
- najsilnejšie miesto z umeleckej, obsahovej a
myšlienkovej stránky
- napísaný časomerným elegickým distichon (ČASOMIEROU)
- predstavuje mimoriadne pôsobivú elégiu
(žalospev) nad slovanskou minulosťou, v ktorej víťazilo násilie nad spravodlivosťou
- autor si uvedomuje, koľko príkoria vytrpeli
Slovania od svojich nepriateľov, no neprejavuje nenávisť voči iným národom, ale voči zotročovateľom
-je presvedčeným humanistom,
ktorý má na zreteli človeka a jeho slobodu
Slávy dcéra má jednoduchú dejovú osnovu:
- bohyňa Sláva, predstavujúca slovanstvo,
sa sťažuje rade bohov, aké krivdy museli Slovania v minulosti pretrpieť
- bohovia rozhodnú, aby Milek- syn bohyne Lady, stvoril dcéru
Slávy ako ideálny symbol slovanskej budúcnosti, ktorá by Slovanom odčinila predchádzajúce utrpenie a postavila ich medzi popredné národy
sveta
- v obraze Míny vytvoril ideál slovanskej devy, ktorá ho sprevádza na
ceste po slovanských krajoch
- autor vyslovuje morálno-vlastenecké názory na dobové otázky a problémy, rozhorčene protestuje proti
pokorovaniu a ponižovaniu domoviny, vlasti
- Slávy dcéra je preniknutá vlasteneckými myšlienkami
-je kritický k národným
chybám, ktoré spôsobujú nejednotnosť národných síl, volá po národnej hrdosti a odvoláva sa na slávnu národnú minulosť
- v
popredí Kollárovho vlastenectva je budúcnosť Slovanov v dejinách ľudstva
-jeho láska k Míne je ďalším motívom diela
- celá
skladba vyrástla z ľúbostných sonetov - ozýva sa v nich šťastie z lásky i úprimný žiaľ z rozlúčenia
- priznáva, že láska ho
celkom zmenila
- pre Kollára je príznačné spojenie ľúbostného citu s citom vlasteneckým; zo začiatku rozdeľuje svoje srdce
medzi Mínu a vlasť, neskôr mu oba city splývajú
- nepodarilo sa mu zo sonetov vytvoriť jednotný kompozičný celok
Stúj noho! -
synekdocha
Tatry synu = Slovák - gen. metafora
dubisko = Rusko - perifráza
krásnohlasý jazyk - epiteton
zrnužilý Slovan
- epiteton
závistná Teutónie = Nemecko - metonymia
********
Aj, zde leží zem ta pred okem mým slzy ronícím,
nékdy
kolébka, nyní národu mého rakev.
Stúj noho! posvätná místa jsou, kamkoíí kráčíš
- žiali nad osudom Lužických Srbov,
ktorí boli v Nemecku vyhubení; žiali nad krajinou, v ktorej žili
k obloze, Tatry synu, vznes se, vyvýše pohled, neb radéji k velikému
prichýl tomu tam dubisku
- vyzýva Slovákov, aby sa nenechali utláčať
jenž vzdoruje zhoubným až dosavád časúm
- Rusko
odoláva tlaku iných národov, nieje podmanené
Sám svobody, kdo hoden, svobodu zná vážiťi každou, ten, kdo do pout jímá otroky, sám
je otrok
- vyslovuje myšlienky slobody pre všetky národy, pre všetkých ľudí
Horší, nežii divé váiky, hromu, ohne divéjší,
zaslepenec na své když zlobu plémé kydá. Ó, vekové dávni, jako noc vúkol mne ležící, ó, krajino, všeliké slávy i hanby obraz!
-
hovorí, že odnárodnenci svojmu národu len škodia; horší odnárodilec ako vojna
Od Labe zradného k rovinám až Visly neverné, od Dunaje
k hltným Baltu celého penám; krásnohlasých zmužilých Slovanú kde se nékdy ozýval, aj onémélť už, byv k úrazu zášti, jazyk.
-
lokalizuje územie, kde žili alebo žijú Slovania
A kdo se loupeže té, volající vzhúru, dopustil?
Kdo zhanobil v jednom národu
lidstvo celé?
Zardi se, závistná Teutónie, sousedo Slávy,
tvé vin téchto počet spáchaly nékdy ruce,
neb krve nikde tolik
nevilil černídlaže žádný neprite),
co vylil k záhube Slávy Nemec.
- zamýšľa sa nad tým, kto ublížil Slovanom
- obracia
sa na Nemcov (zotročovateľov Slovanov); uvedomuje si neprávosti páchané na Slovanoch, ale napriek tomu neprejavuje nenávisť inému národu
vlastenecké znelky
Kdo zhanobí! v jednom národu lidstvo celé?
- násilie
páchané Nemcami na Slovanoch je znevážením celého ľudstva
Avšak umlkni, tichá, na budoucnost patri, žalosti (DOSŤ SO SMÚTKOM, TREBA
SA POZERAŤ NA DUB),
oslunéným rozplyl mráčky myšlének okem.
Nejvéíší je nefest, v neštéstí láti nefestem,
ten, kdo
kojí skuťkem hnev nebe, lépe činí.
Ne z smutného oka, z ruky pilné nadeje kvitne,
tak jen múze i zlé státí se jéšte
dobrým.
- najhoršie, čo môžeme urobiť, je plakať
- nie z plačúceho oka, ale vlastnou prácou treba skončiť so smútkom a niečo
vykonať preto, aby sa ich postavenie zlepšilo
********
- využíva apostrofu, obracia sa na Nemcov i Slovanov
■
ľúbostné znelky
- program, ktorý Kollár básnicky vyjadril v
Slávy dcére, teoreticky vysvetlil v rozprave O literárni
vzájemnosti mezi kmeny a
náŕečími slávskymi
- podáva program a plán na kultúrne zblíženie
Slovanov
- uznával len 4 hlavné nárečia - spisovné jazyky, čím sa dostal do sporu s niektorými slovanskými národnosťami
- k
vzniku samostatnej slovenskej literatúry prispel zbieraním a vydávaním ľudových piesní -
Národnie Zpievanky
čili písné svetské Slowákúv v
Uhrách
=> podporil myšlienky štúrovcov; je preromantický myšlienkou o slovanskom národe
ELEGIGKÉ PISTICHON -
ČASOMERNÁ
PROZÓDIA
-
časomiera - je
založená na striedaní
krátkych a dlhých slabík
(v časomiere sa stretneme so
4-mólovými stopami - daktyl, spondej)
- časomiera nevyhovovala
siovenčine. preto Hollý vytvoril elegické distichon
- elegické
distichon - žalospevné
2-veršie:
- hexameter
- pentameter
- prozodický systém - systém, akým je napísaná báseň
- základom verša je rytmus
- pri
časomiere poznáme 2 typy dlhých
slabík:
a) prirodzene dlhé (s
dĺžňom)
b) slabiky dlhé
polohou
♦ ak sa za slabikou nachádza skupina
spoluhlások
♦ na konci verša, ak sa tam
nachádza interpunkčné znamienko
- v hexametri sa nachádza dieréza =
prestávka
- nachádza sa na konci
polverša (alebo na hranici 3.stopy)
- hexameter sa v
básňach vyskytuje i samostatne
- pentameter
- samostatne sa nevyskytuje, býva len v spojení s hexametrom v
elegickom distichon 6 stôp - 4
úplné, 2
polovičné
Aj, z d e
leží zem t a p r e d okem mým slzy
ronícím,
nékdy kolébka,
nyní národu
mého rakev.
S t u j, noho!
posvátna m í sta jsou, kamkoli
kráčíš,
k obloze,
Tatry synu, vznes
se, vyvýše
pohled,
Ján Hollý
- narodil sa v
Borskom Mikuláši pri
Šaštíne
-
gymnázium v Skalici a v Bratislave
- teológia v
Trnave
- katolícky kňaz -
pôsobil v Pobedime, Hlohovci, Maduniciach
-
najčastejšie písal v
prírode (v blízkom hájiku pod
100-ročným dubom)
-
požiar v roku 1843 zničil faru v Maduniciach,
Hollý utrpel
ťažké
popáleniny - hlavne na očiach, preto odchádza
sa svojím priateľom na D.Vodu, kde aj zomiera
-
podporoval a používal bernolákovčinu
- najskôr v preklade diel antických klasikov, potom aj v
pôvodných prácach
-jeho životné dielo obdivovala
štúrovská
generácia a on zasa túto generáciu podporil v
čase, keď presadzovala svoju spisovnú
slovenčinu
- v eposoch sa venuje 2 témam:
a) slovanské dejiny - národ - Svätopluk,..,
b) príroda-Selanky,..,
- spočiatku sa venoval prekladu; dokázal, že bernolákovčina je vhodným i literárnym jazykom
-
antická výstavba diela: propozícia
invokácia in medias res
- eposy z Veľkomoravskej
ríše:
Svätopluk Cirilo-Metodiada
Sláv - historický epos Svätopluk
- aby dodržal kompozíciu eposu, vymyslel si múzu a aj slovanských bohov, históriu trochu prekrútil
• propozícia - prvé
štvorveršie, vyrozprával celý dej
- hovorí o Svätoplukovi, ako porazil Karolmana a zbavil V.M. franskej nadvlády
• invokácia - vzýva múzu UMKU, aby mu pomohla dobre opísať Svätoplukove činy
» in medias res - vpadnutie deja
-
víťazská
báseň v 12 spevoch
- podklad tvoria
historické fakty z 9.storočia:
-
veľkomoravský panovník Rastislav
úspešne
čelí náporu VFr.r.,
ktorá si chce podmaniť slovanské kmene na
Morave a Slovensku
- čo sa nepodarilo vojakom, podarí sa podlou zradou
Rastis. synovca Svätopluka, ktorý Ras. vydá
Nem.
- tí ho oslepia a zatvoria do kláštora
- franskej vierolomnosti padne za obeť aj sám
Svätopluk, ktorý má za Nemcov
vyjednávať
- epos sa končí
Svätoplukovým víťazstvom na
devínskom bojisku, jeho prechodom do
slovanského tábora a prijatím kráľovskej koruny
-
epos je zaľudnený veľkým počtom postáv (okrem historických aj veľa vymyslených a mytologických)
- celá váha deja je prenesená na
ľudí
- epos je pevne spojený s hlavnými myšlienkovými prúdmi SNO
- je v ňom básnicky vyjadrený obrodenský náhľad na charakter
starých Slovanov - charakterizuje Slovanov ako pracovitý, mierumilovný a pohostinný národ, ktorý po cudzom nebaží, no svoje si nedá a radšej
volí smrť ako život v otroctve
Cirilo-Metodiada
- epos o slovanských apoštoloch
- v 6 spevoch opisuje príchod
svätcov Cyrila a Metoda na V.M., ich život a účinkovanie
- epos končí víťazstvom ducha, Metoda nad intrigami nemeckých
biskupov Sláv
- 6 spevov
- spracoval tému, na ktorú nemal historické pramene:
- ide
o boje pokojamilovných Tatrancov (Slovákov) s lúpeživými Čudmí, ktorí sa na čele s kráľom Bondorom rozhodnú pomstiť svoj nevydarený
nájazd do „Tatranská"
- o víťazstvo nad Čudmí sa zaslúži Sláv - hlavná postava eposu
-jeho výroky nad porazeným
čudským kráľom, nad mravmi a násilím Čudov sú v skutočnosti Hollého myšlienky, čerpajúce z ideí NO Hollý nazýva svoje eposy
bohatierske eposy
- vzorom mu boli eposy Homéra a Vergília
- začínajú sa propozíciou(naznačením predmetu, obsahu) a invokáciou
(vzývaním vyššej moci, múzy)
- rozčleňujú sa na spevy
- obsah (naznačenie deja) podáva sám autor na začiatku každého
spevu
Svätopluk - próza Cirilo-Metodiada, Sláv - verše
- verš - hexameter idylická
poézia:
- menšie epické skladby - SELANKY
- 21 idylických básní, ktoré
uverejňoval po častiach
- témy Selaniek sú rôznorodé, ich postavy majú podobu slovenských pastierov, ktorí vedú pokojný život,
venujú sa práci, spevu, tichej zábave a hrám, žijú v rovnosti majetku
a postavenia
- v týchto postavách vstúpil do poézie
slovenský ľud (odetý v antickom rúchu)
- časomerný verš - hexameter
- osobitne vydarené sú tieto selanky: Jaroslav
Polislav Vyvolávaní jará Pasy
- Selanky tvoria prechod medzi epikou a lyrikou, v ktorej prevláda óda (chválospev) a elégia
(žalospev)
téma žalospevu
- smutné príbehy a ubiedenosť slovenského národného života
- vyjadruje smútok a žiaľ nad
vyhynutým a násilne vyhubeným slovanským obyvateľstvom, nad zradou a nesvornosťou, ktorá spôsobila pád V.M., nad odrodilstvom
- Pesné
- súbor príležitostných, oslavných a kritických básní, v ktorých autor vyzdvihuje slovanské povedomie a s ním súvisiace aktuálne
problémy
ódy
- zaradené do zbierky Pesné - Hollý oslavuje dobrodincov, priateľov a známych, ako
aj svetských a cirkevných hodnostárov
- v ďalších oslavuje slovenskú prírodu a svoje okolie, rozlohu a veľkosť slovanstva v duchu
obrodenských výkladov
- ešte počas života Hollého bol vydaný súbor jeho prác
- na jeho tvorbu nadviazal Sládkovič,
P.O.Hviezdoslav
Ján Chalúpka
- Ján Chalúpka patrí taktiež do slovenskej
klasicistickej literatúry, avšak je autorom drámy, preto sa spomína pri slovenskej dramatickej tvorbe
- narodil sa v Hornej Mičinej
- gymnaziálne štúdiá - Ožďany, Levoča
- teologické, filozofické a jazykovedné štúdiá - Jena
- učil na gymnáziu v
Ožďanoch a na lýceu v Kežmarku
- od roku 1824 je farárom v Brezne, kde zotrval do konca života
- hlavný význam Chalupkovho
diela spočíva v dráme
- uvedením Kocúrkova začal G.F.BELOPOTOCKÝ v roku 1830 v Liptovskom Mikuláši rad ochotníckych divadelných
predstavení
- vytvoril divadelne vhodný typ satirickej frašky
KOCÚRKOVO s podtitulom Len
aby sme v hanbe nezostali
- v prostredí slovenského malomesta Chalúpka odhaľuje na jednej strane všeobecne smiešne stránky jeho
životného štýlu, predstavované postavami remeselných majstrov a magistrátskych úradníkov
- na 2.strane sa u Chalúpku nachádzajú aj
špecificky „hornouhorské" prvky spoločenskej komiky, spočívajúcej v tom, ako sa toto tradične zaostalé prostredie chce aspoň navonok
prispôsobiť novým módnym prúdom, prichádzajúcim do Kocúrkova zo sveta
- Kocúrkovo, ktoré sa pre Chalúpku stáva územným a
spoločenským stredobodom i s nemennými
postavami, prechádza aj do ďalších jeho dramatických diel:
♦ Všecko
naopak
♦ Trasorítka
♦ Trinásta hodina
♦ Starúš
plesnivec
Ji takto vytvoril látkovo a myšlienkovo uzavretý dramatický celok
- objektom Chalupkovej spoločenskej
kritiky a prameňom komickosti jeho hier je ľudská hlúposť alebo
obmedzenosť, podaná formou anekdoty -» Chalupkova satira je skôr
humorne výsmešná ako
tragicky krutá, teda jej vyhovoval útvar dramatickej frašky
- v Kocúrkove sa nachádza konvent,
čiže zhromaždenie (rada) oprávnených (poverených) členov, na voľbu nového učiteľa
- čižmársky majster Tesnošil Jánoš podporuje
voľbu susedovho syna Martina, ktorý si má zobrať za ženu jeho dcéru Aničku
- podľa vôle cirkevného inšpektora pána z Chudobíc,
konvent vyvolí akéhosi Turčana Slobodu
- keď prichádza do Kocúrkova, Tesnošilka sa ho usiluje získať pre svoju dcéru
- pán z
Chubobíc mu prikazuje učiť deti po maďarsky
- Sloboda odmieta jedno i druhé; prvé preto, lebo je uvedomelý Slovák, druhé zasa z toho
dôvodu, že sa zaľúbil do dcéry starého učiteľa
-jazyková komika sa zakladá na nenáležitom používaní maďarských fráz a slov
pánom z Chudobíc a Tesnošiiom v záujme ich vyššieho postavenia v kocúrkovskej spoločnosti a na úkor ich slovenskej príslušnosti
-
Chalúpka písal hry pôvodne v češtine, v 60.-tých rokoch ich prepísal do spisovnej slovenčiny
Bendeguz
-
satirický román
- zosmiešňuje maďarský šovinizmus
- pravdepodobne ho napísal po maďarsky, no vydal ho anonymne v nemčine v
Lipsku
- má formu pikareskného románu na satirické stelesnenie národno-ideového zámeru
- 2 pomaďarčení turčianski zemania
Bendeguz a Kolomps sa vyberú do sveta hľadať pravlasť Maď
- vznik diela a jeho vydanie v Nemecku súvisí s Chalukovimi
národnoobrannými úsiliami, určenými predovšetkým neslovanským adresátom
- román podstatne nezasiahol do vývinu slovenskej prózy
Zones.sk – Zóny pre každého študenta