Svetová literárna moderna prehľad

Svetová literárna moderna (1880 – 1920 )
-  Od druhej polovice 19. storočia nastáva v literatúrach rýchlejšie strieda­nie škôl, prúdov, smerov a tieto zmeny vyplývajú zo zmien v spoločenskom živote - porážka Parížskej komúny, upevňovanie moci buržoázie, monopolizácia kapita­lizmu, narastá robotnícka trieda, odpor voči spoločnosti, človek sa cíti bez­mocný.
-  Na básnikov vplýva pesimizmus a individualizmus. Preto začína vznikať lit. moderna ako prejav protirečenia spoločnosti a ako výraz individuálneho stvárňovania skutočnosti. Lit. moderna súvisí s odporom umelcov voči meštiackej morálke.
-  Hlavné smery: symbolizmus, dekadencia, impresionizmus ( vyvíjajú sa súčasne a jeden druhého navzájom ovplyvňujú )
-  Lit.obohatená o: motív, lyrický subjekt, národnú tradíciu, prvky z filozofie novovznikajúcich literárnych smerov
-  Autori precitlivelo vnímajú a reagujú na dramatickú prítomnosť, dostávajú sa do vnútorného sporu s nehumánnou spoločenskou realitou, prítomnosť je silno zdôrazňovaná, cítia umelecky, do popredia sa dostáva veda, v dielach je vykreslovaný človek samotár v kontraste s vrstvou novozbohatlíkov, ktorí búrajú mravné hodnoty

Parnasizmus: literárna škola, ktorá pôsobila vo francúzskej poézii súčasne so symbolizmom, 2.vlna dekadencie
Parnasisti  poéziu sústredili do 3 zborníkov Súčasný Parnas ( čistá poézia, umenie, ktoré slúži iba umeniu)
Zmyslom umenia je dokonalá krása, zaujímavá je iba forma básne, inšpiráciu brali z minulosti, za vzor pokladali antiku
 
Symbolizmus: smer, ktorý vzniká vo Francúzsku ako reakcia na naturalizmus a parnasizmus, cieľom je preniknúť do podstaty skutočnosti, sústredené vnímanie a estetický zážitok tvorcu
symbol – slúžil na vyjadrennie abstraktného pojmu, vlastnosti
poézia je polysémantická ( viacvýznamová )
Básnické prostriedky symbolizmu: zložitú skutočnosť nezjednodušuje - vyjadruje ju zložito, neopisuje ani vonkajší ani vnútorný svet básnika priamo - robí to pomocou obrazov - symbolov (utvárané sú pomocou metafor, metonymií - prenesené významy, personifikácie). Autori čerpajú námet z antickej mytológie, náboženskej terminológie (letargie), prírodných vied a z filozofie
 
Dekadencia:
samostatný prúd symbolizmu (z franc. décadence = úpadok).Obrana proti zložitej dobe. Symbolistický básnik utvára obrazy pomocou metafory (prenesené pomenovanie), alegórie (inotaj), personifikácie (zosobňovanie) alebo iných trópov. Básnici, ktorí opustili trdíciu v poézii, označuje sa aj ako úpadková literatúra ( dôležitú úlohu má forma, je dôležitejšia ako obsah, vplýva na ňu romantizmus)
 
Impresionizmus:
(z latin. impressio = dojem, výraz, vnem) sa rozvíjal súbežne so symbolizmom. Jeho stúpenci stavali na prvé miesto konkrétny zážitok zo sveta, z prírody, z každodenného života tak, ako ho zachytávajú ľudské zmysly. Preto sa senzualizmus pokladá za charakteristickú črtu impresionizmu.
 
Prekliati básnici
Paul Verlaine, Tristan Corbiér, Jean Arthur Rimbaud, Stéphane Mallarmé, Charles Baudelair, Lautrémont, Allan Edgar Poe
 
- Ustúpili od minulosti a histórie a štylizovali sa do pozície nepochopených a preliatych básnikov
- Hľadali nové priestory v sne, mimo reality, bol to pestovaný únik od spoločnosti, od jej hromadiacich sa problémov
- Nadraďovali ducha nad hmotu
- Tento termín použil v roku 1884 Paul Verlaine v názve súboru rovnomenných esejistických portrétov
- Inšpiráciou bola osamelosť, dôležitá je samotná postava , v dielach je často uplatňovaný subjektívny individualizmus = autorskému subjektu
- Inšpirovaní filozofiou Nietzscheho a Schopenhauera = pesimizmus
- Niektorí básnici hľadali únik v smrti
- Každá báseň vzniká z konkrétneho zážitku
- Hlavná inšpiratívna báseň je Havran od Allana Edgara Poea
- Symbolizmus v dielach je vybudovaný na kontrastoch
- Inšpirácia je braná aj z minulosti: mystika, antika, Biblia
- Ťažili zo sugescie ( silný duševný vplyv na inú osobu )
- Často používané evokácie ( výzvy, volania v mysli )
- Asociácie
- Celá poézia je veľmi senzitívna ( dôležité je zmyslové vnímanie ), autori využívajú empatiu, často berú inšpiráciu z hudby

Charles Baudelaire
Ťažké detstvo aj mladosť poznačili jeho osobnosť, odmietol dráhu diplomata a uprednostnil voľný parížsky život, položil základy európskeho symbolizmu, 20 rokov pôsobil v Indii
napísal iba jedinú básnickú zbierku, písal eseje a preklady
tvorba: Kritizoval hlúpu meštiansku spoločnosť doby, nenávidel ju, búril sa proti nej, prienik romantickej tvorby, realizmu, naturalizmu, dekadencie, symbolizmu, nenachádza iné východisko len smrť, hľadá krásu v ošklivosti – kult ošklivej krásy využíva asociatívnu metódu ( kladie predstavy voľne vedľa seba ), prijíma realitu precíti nevýraznosť podnetu, bol ovplyvnený A.E.Poeom, kontrastné dvojice ( telo-duch, večnosť-dôvera, vôľa- harmónia )
 
KVETY ZLA
- ústredným motívom je láska, založená na konkrétnom osobnom zážitku. Nezakrýva jej očarujúcu silu, ale ani sklamanie, pocity bolesti z nej. Pretože Baudelaire nenašiel v osobnom živote a spoločnosti svojich čias uspokojenie, priklonil sa k pesimizmu. zbierka šokovala meštiakov a dala podnet k tomu, že básnika vyhlásili za blázna. Avšak to bol Baudelairov ideový zámer - vznášať do zdanlivého harmonického súladu tejto zaháľajúcej vrstvy negáciu, budovať nový vkus. Zbierku odmietla aj kritika pre jej údajnú nemravnosť, ale aj tak ovplyvnila vývoj modernej európskej poézie. Pred čitateľom sa v zbierke vyspovedal zo svojho ľudského nešťastia, bol sklamaný nad zlými sociálnymi pomermi a v láske. Lásku tu zobrazuje na základe konkrétneho osobného zážitku - v tom bol originálny. Použil aj drsné výrazy. Má šesť častí: Splín a ideál, Parížske obrazy, Víno, Kvety zla, Vzbura, Smrť
 
Človek a more
Obraz ľudského vnútra, duša je plná záhad a nepokoja; more je záhadné, človek aj more sú do seba uzavretý, aj človek ako mlčanlivé more stráži svoje tajomstvo. Básnik ich nakoniec kladie do protikladu.
Človek a more sú si veľmi podobní. Sú to silné živle, ktoré bojujú o moc. Ak nemajú možnosť rozletu, búria sa. More dáva najavo svoju silu rozbúrenými vlnami, záplavami, hukotom, podvodnými vírmi. Ľudia dávajú najavo hlavne schopnosť rozmýšľať a konať, stavajú hrádze, more zdolávajú na člnoch. Aj keď je medzi nimi rivalita sú si podobní. Tak ako aj morská hladina je len málokedy pokojná, tak i človek je tvor stále nespokojný, neustále sa za niečím ženie.
"hladina - duša tvoja v nekonečnosti vĺn večného nepokoja"
"a duch tvoj - hlbina má taktiež horkú chuť"
-  autor tu prirovnáva dušu človeka k morskej hlbine. Obe sú temné, záhadné, svedomie človeka tiež občas nie je celkom čisté. Nepoznáme úplnú hĺbku duše človeka, tiež ani morského dna. Autor tu vyjadruje nemožnosť úplného poznania človeka, jeho vnútra, najskrytejších myšlienok. Rovnako aj more nie vždy je dokonale preskúmané, poznané. Prídavné mená tiež dodávajú básni pochmúrnu, pesimistickú náladu.
 
Súvislosti
Príroda je chrámom, symbolom, v prírode je všetko symbolom čohosi, píše o prírode ako o celku a tak ju aj chápe - vôňe sú príjemné a nepríjemné. Báseň je založená na jeho subjektívnom zmyslovom vnímaní. Je očarený prírodou.
 
Próza: Malý Čarodej, Fanfrdolo
 
Mrcina
Báseň je plná kontrastov: Slnečný deň – hnijúca mrcina, Kráľovná krasoty –mrcina, červy. Básnik sa pravdepodobne pokúšal preraziť mravnostnú škrupinku spoločnosti a ukázať jej pravú tvár.
 
Jean Arthur Rimbaud
najčítanejší autor z prekliatych básnikov, Homosexuál, mal zmysel pre senzualistické vnímanie, tvoril od 15 do 19 rokov, jeho tvorba je plná obrazných pomenovaní, metafor, zvukov a farieb, túžby po neobyčajných zážitkoch, bol ovplyvnený osobnou skúsenosťou, snom a fantáziou,
napísal básne s tuláckymi motívmi, protivojnové sonety, a satirické básne namierené proti víťazom nad Parížskou komúnou
vo svojich básňach  reagoval nielen na jazykovú a štylistickú stránku iných básní, ale aj na svoju dobu a jej protirečenia a predovšetkým experimentoval s mnohoznačnými význammi slov
experimentátor s mnohoznačnými významami slov, písal básne plné revolty, túžby po slobode, láske i sociálnej rovnosti
Sám Rimbaud pripravil do tlače iba zbierku Pobyt v pekle, ostatné boli zrekonštruované po jeho smrti (Opitá loď)
Poézia plná rebelie, vzdoru ( sociálne , etické, malomestské motívy, asociatívne predstavy)
Zbierky jeho zozbieraných básní: Iluminácie I, II
Jeho básnické dielo je obsiahnuté v troch zbierkach : Básne , Iluminácie, Pobyt v pekle
Bol básnikom neobyčajnej obrazotvornosti, založenej na halucinačnom videní skutočnosti, zaujal ho sen o slobode
Básne: Pocit- pocit tuláka, necháva sa unášať prírodou, reflexívna poézia, osobná, prírodná lyrika
V zelenej krčmičke- sonet, cez jedlo vyjadruje svoje pocity
Moja bohéma- motív tuláka
Vyjavení- sociálny motív, baladický charakter, o nevinných deťoch, ktoré zápasia o život každý deň , ale nakoniec zomrú od hladu
 
Paul Verlaine
Francúzsky básnik, jeden z prekliatych, proti parnasistickému kultu čistej formy uplatňoval citovú bezprostrednosť a využitie hudobných prostriedkov verša, kniha Prekliaty básnici-teoretická zbierka, kde ich charakterizuje
Miluje prírodu- krajinomaľby, poézia vyviera z momentálneho pocitu, kontrasty sna a reality, cez prírodu často vyjadruje stav duše
Už v prvej Verlainovej zbierke Saturnské básne sa prejavuje pre autora typická citovosť
Ľúbostné básne v zbierke Dobrá pieseň  Krehké melodické ľúbostné básne vyjadrujú opojenie z radosti všedného dňa.
Ďalšiu zbierku Romance bez slov vydal Verlaine až po príchode z väzenia je najmelodickejšou Verlainovou zbierkou a je vrcholom jeho tvorby.
Výrazom duševnej krízy básnika po rozchode s Rimbaudom je zbierka Múdrosť
zbierku Kedysi a nedávno Zahŕňa básnikovu dovtedajšiu skúsenosť – sklamania, nesplnené predsavzatia, nostalgiu, zaznieva z nej smútok za rimbaudovským svetom.
 
Pod menom Úbohý Lélian sa Verlaine uviedol v súbore esejistických portrétov Prekliati básnici.
Písal tiež prozaické diela – Moje nemocnice, Moje väzenia, Vyznania. U nás vyšli Verlainove básne vo výberoch Božská láska a Vôňa tvojho tela.
 
 
Tristan Corbiér
Tvorbu tvoria kontrasty, úpadková poézia Žlté Lásky, báseň Epitaf
 
Charles Baudelaire
Albatros
 
Keď mužstvo posádky zatúži za zábavou,
nejeden albatros, šíravy morskej vták,
utratí slobodu, ak príliš nevšímavo
sprevádza zradnú loď na krutých hlbinách.
 
Tento kráľ azúru, chytený do osídla,
na doskách paluby v hanbe a rozpakoch
žalostne rozprestrie krídla,
vláčiac ich ťarbavo sťa veslá zbok´ nabok.
 
Ach, kľavý, chromý je pasažier okrídlený!
Nedávno krásavec a teraz neborák!
Ten sa mu porúha: kuľhajúc vzletieť mieni,
a tamten strká mu fajočku pod zobák!
 
Básnik sa podobá princovi oblačnému,
čo šípom smeje sa a vnára do búrok,
no na zem stiahnutý, vstred posmechov, má trému
a krídla mohutné hatia mu každý krok.
 
Človek a more
 
Ty, človek slobodný, budeš vždy k moru ľnúť!
Je tvojím zrkadlom: hladina – duša tvoja
v nekonečnosti vĺn večného nepokoja
a duch tvoj – hlbina, má taktiež horkú chuť.
 
Rád pri ňom rozjímaš, sklonený nad obrazom,
do rúk ho naberáš, očami objímaš
a vše ťa vzruší des, čo zrazu v srdci máš
keď more zaryčí neskrotiteľným plačom.
 
Vy obidvaja ste temní a zastretí:
nepoznateľný si, človeče, priepasť bezdná,
ó, more hlbinné, nikto ťa, nikto nezná,
tak taj svoj strážite do seba zavretý!
 
A zatiaľ stáročia, čo nikto neporáta,
sa spolu rujete bez štipky súcitu,
tak veľmi ľúbiaci boj a smrť večitú,
ó, veční sokovia, nezmieriteľní bratia!
 
 
Mrcina
 
Rozpamätajte sa, čo videli sme, milá
v to sladké ráno leta raz:
Mrcina príšerná v zákrute cesty hnila
na márach štrku mraziac nás.
 
A slnce pražilo do tejto prašiviny,
sťa rozpad zrýchliť chcelo by
a vrátiť prírode pôvodné prvky hliny
z demontovanej podoby.
 
A muchy bzučali v hnilobnom puchu brucha.
Batalióny čiernych lárv
dali sa na pochod a tiekli husto zdnuka
z útroby, ktorou hýbal zmar.
 
To všetko kleslo a stúpalo jak vlna,
šumelo ľahko výsmech tmám,
akoby mrcina, tajomným dychom plná,
znásobovala život sám.
 
- Ach, takou budete i vy raz celkom iste
jak puchu plná mrcina,
hviezdička mojich snov, slniečko moje čisté,
anjel môj, moja jediná.
 
Kráľovná krásoty, budete takou i vy,
úniku z tejto hrôzy niet,
keď pod rov zídete, čo slizké kvety živí,
v zmäť starých kostí plesnivieť.
 
No predsa, ľúbezná, červači recte dolu,
keď zbozkáva vás do kostí,
že vylúpol som tvar, podstatu, pravdu holú
z rozpadu svojich ľúbostí.

Jean Arthur Rimbaud
Opitá loď
Po krutých Prúdoch som klesal, už nespútaný
záťahom lodných lán, čo by ma vrátiť chcel.
Ťahačov na koly pribili Indiáni,
s revom si spravili terče z ich nahých tiel.
 
Tým činom posádky už boli pre mňa pasé –
aj flámske žito, aj anglická bavlna.
Keď s mojím mužstvom ten hurhaj už stíchol zase.
Rieky ma nechali ísť ďalej na vlnách.
 
Dve zimy som sa hnal za hlukom, ktorý robí
oceán, a bol som nad mozgy batoliat
hluchší! Nuž nestretne urvané Polostrovy
už väčšie šialenstvo a víťaznejší vpád.
 
Krst prvej búrky ma naučil: bdieť je zákon.
Ľahší než zátka som tancoval desať dní
nad utopencami a večným pažerákom
a hlúpy maják bol pohľadu nehodný!
 
Paul Verlaine
Spleen
Ruže boli ako v ohni
a brečtan ako zo smoly.
Drahá, iba viečkom pohni,
zas sa to všetko rozbolí.
 
Nebo príliš sladko žiari
a vzduch je príliš sladký tiež.
Bojím sa – ten príbeh starý –
že niekam hrozne unikneš.
 
Ustal som hľadiac na cezmíny;
nech už ten buxus neplanie.
Ach, roviny, neroviny,
všetko ber čert, len teba nie.

AVANTGARDA
Avantgarda:  (z franc. avantgarde = predvoj). Začiatok 20.storočia
Postupne však začal symbolizmus strácať svoje postavenie a moderné smery menia svoju podobu - vzniká avantgarda - nový filozofický, spoločenský a literárny program. Mladá generácia sa nechcela zmieriť s nepriaznivými politickými i sociálnymi pomermi a preto sa mnohí z nej postavili proti vládnym kruhom. Namiesto reflexie (úvahy) hlásali potrebu aktivity.
experimentovali - boli výbojnejší ako symbolisti.
Futurizmus - zásady formuloval Marinetti - požadoval aby nové umenie držalo krok s technickým rozvojom. Umelec má obhajovať krásu v technických objavoch a v priemyselnej technológii. V poézii dostali prednosť podstatné a prídavné mená a slovesá sa vynechávali. Kubizmus - Snažil sa odkryť krásu a zaujímavosť bežných vecí na základe geometrického stvárňovania. ( Picasso )
 
Umelecké avantgardy boli revoltou proti ustáleným hodnotám 19. stor., voči meštiackemu životnému štýlu a konzervatívnemu umeleckému vkusu. Zároveň sa usilovali o nové videnie skutočnosti a o jej stvárnenie novými, netradičnými výrazovými prostriedkami.
 
AVANTGARDNÉ SMERY:
1.Kubizmus – rozvíja sa v maliarstve, do maľby vniesol rozklad na geometrické tvary
2.Futurizmus - odrážal prudký civilizačný pokrok na zač. 20. stor., syntézou týchto dvoch smerov vznikol kubofuturizmus.
3.Expresionizmus - expresionisti postavili proti falošnej buržoáznej morálke slobodu prírodného a pudového života, proti krutosti spoločnosti utopistickú predstavu sveta založeného na láske.
4.Dadaizmus - vylúčili z básne akýkoľvek zmysel a rozbíjali aj slovo ako základnú významovú jednotku, výsmech , nezmysel je princíp, ktorý vládne týmto svetom
5.Surrealizmus - na hlavný zdroj umeleckej tvorby povýšil logikou nekontrolované oblasti ľudskej psychiky - sen a podvedomie
6.Konštruktivizmus -za najdôležitejšiu stránku umelec. diela pokladal funkčnosť
7.Poetizmus - Nový ideál krásy hľadal v ľudskej družnosti a životnej aktivite, ale aj v objavovaní exotických krajín a v iluzívnom svete masovej zábavy.
 
Básnici: Vladimír Majakovskij, Velemir Chlebnikov, Guillame Apollinaire
 
Velemir Chlebnikov
Hľadanie a tvorba nového jazyka ( idea hviezdneho jazyka – zbieral staré, zabudnuté, nepoužívané slová)
so zrodom nového jazyka očakával aj zrod novej logiky
protivojnová poéma: Vojna v myšej pasci
 
Vladimír Majakovskij
Chcel tvoriť poéziu, ktorá by zachytila a dokázala pravdivo vyjadriť cítenie človeka modernej doby
Používa grafiku verša ( stupňovitý verš ), svojské novotvary, hovorová reč, netradičné metafory
Poémy: Oblak v nohaviciach, Vojna a mier, Človek
Počas revolúcie písal agitky ( agitačný veršík alebo článok ), maľoval politické plagáty, písal fejtóny a satirické hry: Ploštica, Horúci kúpeľ, Ľavý front, Vladimír Iľjič Lenin
Výbery: Básne, Veľavážení súdruhovia potomci, Záviďte mi

Guillame Apollinaire
Fascinovali ho špecifické skupiny, a preto sa usadil v Paríži. Bol vedúcou osobnosťou avantgardy na začiatku 20. storočia. Apollinairove Alkoholy, no predovšetkým úvodná báseň Pásmo znamenajú prevrat v modernej poézii 20. storočia. Formu pásma zaviedol do poézie práve Apollinaire – je to žáner modernej poézie charakterizovaný väčším rozsahom a polytematickosťou, v ktorom zdanlivo nesúvisiace tematické celky zjednocuje ústredná téma. 
 
Tvorba: Alkoholy – vyjadruje opojenie z mesta, jeho ruchu a života. Prvá báseň Pásmo spôsobila prelom v literatúre, znamenala prekonanie antiky, starého sveta, pohyb v čase( striedanie minulosti a prítomnosti) striedanie miest, chýba interpunkcia, využíva techniku asociovania ( radí vedľa seba obrazy ako film), je to zmes všetkého využíva dokonca postavy z gréckej mytológie a biblické postavy, kompozične vznikla ako reťazec rozličných dojmov, videní, postrehov a citových nálad.
Kaligramy – grafická báseň, podľa obsahu radíme slová do tvarov