Svetová literatúra po 1945 prehľad

Svetová literatúra po 1945 prehľad

témy v dielach:

I. vojna

– hlavne 2.svetová vojna na Východe a v Japonsku, vojna zobrazená s prvkami absurdity

II. individuálne problémy

– individualita literatúry, prvky existencionalistické, prvky morbídnosti

– vojna narušila medziľudské vzťahy = téma

Rozdelenie svetovej literatúry po roku 1945

1. ZÁPAD

a) Národné literatúry (každá mala svoje špecifiká)

b) Podľa literárnych druhov a smerov

– v tomto období dochádza k nástupu nových literárnych prúdov a smerov:

1. existencionalizmus

2. nový román (vznik vo Francúzsku)

3. neorealizmus (v Taliansku)

4. Beat Generation (USA,60.roky)

5. postmoderna (USA, Rusko, všetky krajiny)

2. VÝCHOD

– krajiny socialistického tábora:

– socialistický realizmus - zobrazoval všedný život v krajine socialistického bloku bez
prvkov absurdity
Témy: budovanie socializmu, medziľudské vzťahy – nenarušené, ľudia boli nadchnutý pre život v novej spoločnosti

Francúzska literatúra

Existencionalizmus

– vzniká v 30.rokoch

– vzniká z pocitu ohrozenia človeka (nástup fašizmu)

– korene existencionalizmu nachádzame v indickej, čínskej filozofii
= myšlienkový a umelecký prúd, ktorý skúma otázky existencie, bytia človeka z hľadiska
jeho individuality a spoločenských vzťahov

– základom je otázka slobody

– človek si sám seba neuvedomuje

– uvedomuje sa až keď sa dostane do hraničnej situácie – sprevádza ju strach, úzkosť a depresia

– keď človek túto situáciu vyrieši, nastane pocit uvolnenia, pocit slobody

– základ. motto: „Človek žije preto, aby zomrel.“
znaky existencionalizmu: prvky absurdity, hrdina – silný individualista = introvert (osamelý, trpí úzkosťami a depresiou, veľkí samotári), dej prebieha vo väčšine diel v uzavretom priestore – v tme, v prítmí
predstavitelia:
Jean Paul Sarte
Albert Camus

Jean Paul Sartre
1905 Paríž -1980 Paríž

– zaradenie: existencionalista (ateistický existencionalista)

– vyštudoval filozofiu v Paríži a v Nemecku

– počas 2.svetovej vojny zakladá hnutie odporu a vstupuje do komunistickej strany Francúzska

– veľký obdivovateľ socializmu

– po vojne sa stal veľký obdivovateľ Fidela Castra

– 60.roky – veľké sklamanie, vystupuje z komunistickej strany a svoju osobnú slobodu
nachádza v anarchistickom hnutí, v Červených brigádach v Taliansku a Nemecku

– 1964 – dostal Nobelovu Cenu za literatúru, neprijíma ju

– jeho dielo je značne rozsiahle

Hnus – román, filozofická próza

– klasické dielo existencionalizmu, rozpracoval tu základné kategórie existencionalizmu

– román v denníkovej forme

– hlavná postava – Antoine Roquetin

– román nemá dramatickú zápletku, je len zobrazením drobných udalostí, ktoré prežíva a do
denníka si zaznamenáva hlavná postava

– Antoine žije z renty, nemá rodinu ani priateľov. Celé dni trávi v hoteli alebo v knižnici, kde
zbiera materiál na knihu o istom markízovi. Čoraz väčšmi vníma samotu, pociťuje nezmyselnosť
života a analyzuje tam svoje duševné stavy. Záchvaty úzkostí pociťuje ako chorobu. Nenávidí a
pohŕda ľuďmi a hlavne samým sebou

– záver: rozhodne sa odísť z mesta, knihu nedopísať a odrazu sa cíti slobodný a oslobodený od
všetkého, čím sa sám sebe hnusil

Múr – kniha poviedok, 1939

– obsahuje 5 poviedok: Múr, Izba, Herostratos, Intimita, Žéfovo detstvo

– názov poviedok je symbolický (múr = izolácia- samota ľudí)

– poviedky na seba nenadväzujú, každá poviedka je samostatná

– motto: „svet treba zmeniť pomocou aktivity každého človeka“
Múr : psychologická existencionalistická poviedka

– príbeh sa odohráva v Španielsku počas občianskej vojne, má krátke časové rozpätie

– zobrazuje človeka v hraničnej situácii – príchod väzňov (autor nevysvetlí, prečo sa
skupina partizánov ocitla vo väzení) – autor tu nevyužil retrospektívu

– dôležitá je len prítomnosť vo väzení, výsluch, súd, príchod veliteľa, vynesenie
rozsudku (všetkých popravia) začatie popráv – prvé výstrely

– hlavná postava: Pablo sa dostáva znovu pred vyšetrovateľov (chcú zistiť, kde sa
nachádza Pablov priateľ, ale Pablo to nevie), chce si vystreliť z policajtov

– povie, že jeho najlepší priateľ je na cintoríne a neskôr sa dozvie, že jeho najlepšieho
priateľa pri zatýkaní na cintoríne zastrelia
Cesta slobody – tetralógia
dramatická tvorba: Muchy, S vylúčením verejnosti, Počestná pobehlica, Diabol a pán Boh

Albert Camus
1913 -1960

– je protipólom Sartra

– francúzsky existencionalizmus

– jeho svet je prežiarený slnkom, presiaknutý morskými plážami, je svetlý a otvorený a je to
svet veľkých priestranstiev

– narodil sa vo francúzskej rodine v Alžírsku

– privyrábal si ako predavač, meteorológ

– od roku 1938 žil vo Francúzsku

– zúčastnil sa odboja a zahynul pri autohavárii

– písal prózu, filozofické eseje a dramatickú tvorbu a o absurdite sa vyjadril:
„Absurdita má zmysel len vtedy, pokiaľ sa s ňou nezmierime.“
románová tvorba:
Cudzinec – román

– kompozícia pripomína novelu, nie je tu veľa epizód

– skladá sa z dvoch častí:

1. časť:

– oznámenie o smrti matky dostáva hlavný hrdina – bol na pohrebe

– deň po pohrebe strávi s milenkou

– nasleduje každodenný život

– sobota na pláži → nedeľa na pláži → objavujú sa Arabi

– končí zabitím Araba

2. časť:

– zatknutie a vypočúvanie, pridelenie advokáta →sudca →návšteva milenky →súd →
trest smrti zoťatím hlavy

– hlavná postava: Meursault (Mörso), je to mladý muž – úradník

– všetko je mu ľahostajné (povýšenie, práca v Paríži, smrť matky, milenka Mária, priateľ
Raymond aj sused Salamón)

– jeho priateľ Raymond sa pobije s Arabom – poraní mu rameno na pláži

– Meursault na pláži spozná Araba, ktorý poranil Raymonda
„otupený slnkom zbadá u Araba nôž a bez príčiny štyrikrát vystrelí na araba.“

– končí vo väzení

– smrti sa nebojí, lebo:
„Je mu jedno, či teraz alebo o 20 rokov“

– záver: je tu znak existencionalizmu, v smrti vidí úplne oslobodenie, v hraničnej situácii nastáva oslobodenie (smrť)

– jazyk: krátke jednoduché vety, ktoré niekedy prerušuje

Mor – román

– urobený ako fiktívna kronika

– dej sa odohráva v Alžírsku . v mestečku Oran

– rozprávač rozpráva formou kroniky, v tej sú citáty jedného z hlavných hrdinov Jeona Taroa

– až v závere sa dozvedáme, že kronikárom celého príbehu bol lekár Bernard Reinex (Riö),
ktorý však písal toto dielo o sebe ako o inej osobe

– v meste Oran panuje pohoda, z ničoho nič sa rozmnožia potkany

– potkany = fašizmus, tyrania, anarchia, vojnová hrôza, úpadok morálky, ľudstva,
= varujúci symbol, symbolizujú niečo zlé

– nikto nevie odkiaľ prišli

– šíria infekciu – mor

– mesto sa musí uzatvoriť – veľká panika

– nezaberá sérum z Francúzska

– nasleduje výroba vlastného séra, ktoré zaberie

– potkany odídu, v meste sa všetci radujú, len lekár sa neteší

– necíti žiadnu úľavu, cíti obrovskú prázdnotu v duši, lebo si myslí, že za mor sú zodpovední
všetci, pretože každý klame, je pyšný a nenávidí druhých

– dôležité sú filozofické a psychologické úvahy ľudí, ktorí toto nešťastie prežili
„Pochopil som, že všetko ľudské nešťastie pochádza z toho,ž.e ľudia nevedia hovoriť medzi sebou
jasnou rečou.“
„Keď nemôžem nič zmeniť na absurdnosti tohto sveta, môžem sa pokúsiť zmeniť aspoň niečo
v sebe.“
dráma
Caligula – divadelná hra

– vychádza z rímskych dejín

– Caligula (rímsky cisár) predstavuje neobmedzenú moc, ľudské zlo

– na trón sa dostal pomocou intríg, zavraždí brata, stáva sa neobmedziteľným vládcom

– zomiera mu žena, nevie sa zmieriť s jej smrťou, po jej smrti považuje zlo za dominantné,
využíva moc až do krajností

Nový román = Antiromán

– vzniká v 50. rokoch

– vznikol ako protipól Balzacovho románu

– znamená nové zásady písania prózy

– filozofický základ našli v pozitivizme a novopozitivizme
Znaky:
1. tvrdia, že nie je možné v jednom diele zobraziť celú tematiku, tvrdia, že román sa musí zamerať
len na jednu tému
2. odmietli dejovosť románu, tradičnú kompozíciu, tradičného hrdinu
3. román má byť chaotický a kde-tu sa má vyskytnúť určitý dej
4. priviedli literárneho hrdinu, ktorý vystupuje ako blúdiaci tieň – nemá tvár, nemá pamäť

– postava nemá meno, má len gramatickú kategóriu

– medzi postavami neexistuje dialóg

– základom: vnútorný monológ
5. romány si vyžadujú vyspelého čitateľa
Predstavitelia:
Nikola Serratová
Alain Robbe-Grillet (grijó)
Michal Butor
Claude Simon

ALAIN ROBBE-GRILLET
1922 .

– zakladateľ nového románu , vylepšil ho

– priniesol román školy pohľadu (priniesol pohľad, optiku, predmet a vec)

– predmety uňho predstavujú nie veci, ktoré ohrozujú človeka, ale ide o predmety, ktoré
oddeľujú človeka od sveta ľudí

Gumy – román

– vylúčil komentár rozprávača

– vytvoril rozprávača nezúčastneného, ktorého jediným orgánov je zrak

– pripomína detektívny román, ale zápletka ostáva nevyriešená

– hneď v úvode sa stretávame s obeťou, vrahom a okolnosťami zločinu

– ÚVOD: profesora Duponta chce niekto zavraždiť, pokus je neúspešný, profesor sa
rozhodne, že sa skryje a nechá sa vyhlásiť za mŕtveho

– JADRO: kolujú rôzne interpretácie o jeho smrti a o prenasledovaní vraha

– vraždu vyšetruje detektív, ktorý čisto náhodou pri pátraní zabije profesora

– ZÁVER: je opis všedného dňa, v ktorom sa už nikto nepozastaví nad profesorovou smrťou

Žiarlivosť – román

– má dva významy : vášeň, nenávisť
roleta, žalúzia

– je klasické dielo antirománu, odohráva sa v trópoch, chýba tu časová orientácia

– celý román sa redukuje len na opis vecí a javov bez časovej náväznosti

– príbeh: banálny . manželský trojuholník

– rozprávač románu rozpráva príbeh životných situácii troch belošských majiteľov banánových
plantáži

– dvaja z nich: žena A a jej sused Franz sa pravidelne stretávajú a pravidelne odchádzajú do
prístavu na nákupy a na obchodné jednania

– tretia postava: manžel A (nikdy priamo nevystupuje, vôbec nie je pomenovaný, nijako sa
neprejavuje), ale jeho očami je príbeh akoby pozorovaný

– manžel A nevstupuje do deja, na základe jeho pozorovaní (napr. o pohnutí vecí) si myslí, že
mu je manželka neverná

– nikde sa nedočítame o ľúbostným vzťahu medzi A a Franzom, ale vytušíme to z úsmevov,
mimík, slovných narážok, neskorého nočného návratu

– JADRO: románu tvoria najrôznejšie interpretácie ich údajného vzťahu (priatelia, obchodní
partneri, milenci)

– ZÁVER: román pohľadu, ktorý je založený na detailnom opise vecí, napr. na troch stranách
ako sa nalieva aperitív,...
Ďalšie diela: Očitý svedok; Dom schôdzky; Hirošima, moja láska; Muž, ktorý klame

Anglická literatúra

– má veľké tradície, autori, ktorí nastupovali do literatúry po 1945 si uvedomovali situáciu
Anglicka po 2. svetovej vojne

– prejavoval sa smútok, beznádej

– rozhodli sa ísť do všetkého, z čoho mali strach, nebáli sa žiadnych tém v literatúre
Literárne smery a prúdy:

1. skupina mladých autorov, ktorých kritika označila: „rozhnevaní mladí muži“

– traja Johnovia: John Osborne, John Wain, John Braine
TÉMY: 1.) neschopnosť mladej generácie hľadať životné perspektívy

2.) vzbura proti spoločenským konvenciám a životnému štýlu

3.) ostrá sociálna kritika

John Osborne

– píše drámy, popularitu získal 1.drámou:
OBZRI SA V HNEVE

– hl. postava: Jimmy Porter

– intelektuál z robotníckej rodiny

– ožení sa a žije s manželkou, s priateľom v priateľovom byte

– hoci má V., nemôže si nájsť prácu, svoj hnev prenáša na manželku a ona mu zatají, že je
tehotná, rozhodne sa odísť k rodičom

– Jimmy si privádza priateľku, ich vzťah je taký istý ako s manželkou

– manželke sa narodí mŕtve dieťa a rozhodne sa vrátiť k manželovi, aby našli k sebe cestu

– koniec je otvorený

– je to výpoveď o neschopnosti mladej generácie nájsť si životnú perspektívu.

John Wain

– písal prózu
PONÁHĽAJ SA DOLU - román

– nesie znaky rozhnevaných mužov

– hl. postava: CHARLES

– hoci má univerzitné vzdelanie, nevie a nechce si nájsť prácu

– robí robotníka, vyhadzovača v bare, umývača okien

– opúšťa svoju lásku a na konci sa stretnú, aby začali nový život, lebo CH si našiel prácu
v reklame, hoci pohŕda touto prácou a ničomu neverí.
ZIMA V HORÁCH – sociálno-kritický román

– nepatrí do obdobia rozhnevaných mužov

– príbeh jazykovedca, ktorý prichádza do malého mestečka, aby dokončil svoje štúdium

– ľudia ho nedokážu prijať medzi seba, a. keď sa postaví na stranu malých podnikateľov,
pomôže im v štrajku, ľudia si ho obľúbia

John Braine

– najpopulárnejší, písal prózu
MIESTO HORE – najvýznamnejší román

– priniesol typ bezohľadného karieristu, ktorý chce po vojne získať spoločenské postavenie

– zoznamuje sa z majiteľom továrne, kde pracuje ako účtovník

– zoznamuje sa s vydatou Alicou, donúti ju, aby sa rozviedla

– medzitým privedie dcéru majiteľa továrne Susane do druhého stavu

– ožení sa s ňou, ale Alica spácha samovraždu

– voľným pokračovaním je: ŽIVOT HORE

– hl. postav: JOE – žije v bohatstve, pohodlí

– manželstvo je plné pokrytectva a vzájomnej nevery

– odchádza k milenke, ale po čase sa vráti späť k žene a k svojej pohodlnej existencii

– vykreslil charakter mladého muža, jeho vnútorné rozpory medzi cťou, ľudskosťou,
láskou, a kariérou

Politický román
George Orwell
(1903 – 1950)

– pochádza z vyššej spoločenskej vrstvy, s ktorou sa rozišiel, lebo sympatizoval s proletariátom

– pôvodne sa volal ERIC BLAIR

– bojoval v Španielsku na strane antifašistov, stretával sa s komunistami, obdivoval všetko
ruské a sovietske, ale keď sa stretol s neférovými praktikami zo strany sovietskych poradcov,
prestal obdivovať Sovietov a stal sa najväčším kritikom totality

– zakladateľ politickej satiry

– po Španielskej vojne žil ako tulák v Paríži

– písal reportáže, eseje, romány
Zvieracia farma – román – politická satira – anglický antiutopistický román

– dej sa odohráva na bližšie neurčenom fiktívnom mieste a dobe

– je to panská forma asi 30 . 40 rokov 20. storočia

– alegória na VOSR, podáva obraz totalitnej spoločnosti, zvieratá na farme povstanú proti
tyranii farmára, zvrhnú ho a vyhlásia vlastnú vládu, stavajú sa všetci rozumnými. Prasatá sa
začnú považovať za najinteligentnejšie, ujmú sa moci a začnú tyranizovať iné zvieratá.
Nastáva zmena spoločnosti, väčšina rovných je ovládaná hŕstkou ešte rovnejších, prasatá sa
oslovujú súdruhovia a vytvárajú novú tyraniu, ktorá je horšia ako tyrania farmára.

– všetky zvieratá si sú rovné, ale niektoré ešte rovnejšie

– román je pesimistický, využíva prvky hovorovej aj spisovnej reči
1984 - román

– antiutopický, alegorický, 3 dielny román

– odstrašujúca vízia budúceho sveta, odohráva sa v Londýne, svet je rozdelený na 3 veľmoci:
OCEÁNIA (aj Británia), SEVERNÁ A JU.NÁ AMERIKA, EUOÁZIA ( Európa + sovietska časť Ázie) – veľmoci medzi sebou bojujú u. 25 rokov

Talianska literatúra

– smery, ktoré vznikajú vo svete majú vplyv aj na taliansku literatúru

– diela existencionalizmu, nového románu, absurdnej literatúry aj postmoderny

– vzniká tu NEOREALIZMUS
. moderný literárny smer, ktorý najprv vzniká vo filme, neskôr aj v literatúre
. čisto taliansky literárny smer, vzniká po 2. svetovej vojne
. najprv bol neoficiálnym literárnym prúdom
. predstaviteľmi boli ľavicovo orientovaní scenáristi, režiséri, neskôr
spisovatelia, ktorí vyjadrovali protest proti fašizmu
. filmy z neorealizmu vznikali mimo ateliérov priamo na uliciach
. námety: mestská periféria, nezamestnanosť, bezdomovci, prostitúcia
. vo filmoch nehrali riadni herci, ale ľudia z ulice – rozprávali slangom
. film mal dej, na hranici dokumentárneho filmu
. literatúra prebrala témy:bieda talianskeho ľudu, periférie Ríma, sociálna nerovnosť medzi ľuďmi
. zakladateľom bol CESARE ZAVATTINI

– predstavitelia:
Carlo Lewi
Vasco Pratolini
Alberto Moravia
Pier Paulo Pasolini

Alberto Moravia
1907 1990

– najpopulárnejší taliansky spisovateľ – písal prózu a drámu

– narodil sa v Ríme, v rodine architekta, v detstve ochorel na kostnú TBC, sám sa vzdelával

– literárnej tvorbe sa venuje od 30. rokov, bol žid a počas vojny sa musel skrývať

– za svojho života získal úspech

– jeho dielo bolo ovplyvnené existencionalizmom – 30. roky, od 40., 50. neorealizmom a stal sa
jeho vedúcou osobnosťou

– DIELA:
romány: Rimanka, Vrchárka, Nešťastná milenka, Nuda, Ľahostajní
poviedky a novely: Rímske poviedky, Nové rímske poviedky
divadelné hry: Život je hra

RIMANKA

– povojnové obdobie, neorealistický román

– stojí na kontrastoch: bieda talianskeho ľudu – bohatstvo rímskej smotánky

– hl. postava je Adriana – dcéra chudobnej krajčírky, ktorá opustí manžela

– matka ju ponúkne ako modelku maliarovi

– stretne sa s panským šoférom Ginom, zasnúbia sa (nevie, že Gino je ženatý a má dcéru)

– predstava matky bola, nech sa stane slávnou tanečníčkou a speváčkou, ale na to nemá vlohy

– matka nechce, aby žila jej životom

– Adriana sa túži sa vydať a mať dieťa

– strávi s Ginom noc a vtedy sa matka presvedčí, že si ju už Gino nevezme – dosiahol, čo chcel

– priateľka Gizela ju pozve na výlet, aby robila spoločníčku policajnému úradníkovi Asteritovi
(do Adriany sa skutočne zaľúbi), je šéfom tajnej služby

– Adriana mu podľahne a za strávenú noc získava prvé peniaze (3 000 lír),Adriana sa najprv hanbí

– Astarita ju pozve na policajné riaditeľstvo a tam jej povie, že Gino je ženatý a má dcéru

– od toho momentu sa Adriana zmení a stáva sa platenou prostitútkou

– rozhodne sa stretnúť s Ginom a ukradne Ginovej panej zlatú pudrenku – je aj prostitútkou aj
zlodejkou

– začne sa stretávať s mužmi a zaľúbi sa do zákazníka Giacoma – Mina – mladý študent

– do Mina sa skutočne zaľúbi

– Mino pracuje v tajnom spolku, ktorý bojuje proti vláde a medzitým sa Adriana zoznamuje s
vrahom Sonzongom

– Mino jej oznámi, že po smrti babičky bude veľmi bohatý

– Adriana zistí, že je tehotná – je presvedčená, že otcom dieťaťa je vrah – nikomu to neprezradí

– Mina zatkne polícia, Mino prezradí všetkých členov tajného spolku

– Adriana prichádza za Asteritom, aby prepustil Mina

– Mino neznesie výčitky svedomia, ale medzitým mu Adriana povie, že čaká s ním dieťa a
Mino spácha samovraždu

– predtým však napíše list, v ktorom sa priznáva k otcovstvu Adrianinho dieťaťa

– Adriana vie, že čaká dieťa vraha a je prostitútka, ale rozhodne sa, že u Minovej rodiny začne
nový život

VRCHÁRKA

– román z 2. svetovej vojny

– hlavná postava obchodníčka Čézira a jej dcéra Rozeta

– hlavná myšlienka: útrapy ľudí počas 2. svetovej vojny

– Čézira najprv z vojny profituje, predáva pacovaný tovar

– keď spojenecké vojská začnú bombardovať Rím, rozhodne sa odísť s dcérou na vidiek

– verí, že dcéru uchráni pred útrapami vojny

– keď vojna skončí odchádzajú do Ríma

– pred dažďom sa ukryjú v kostole, tu ich znásilnia marockí vojaci-matka neochránila svoju dcéru

– Rozeta sa začne spúšťať s inými chlapmi

– fyzicky a duševne zlomené sa vracajú do Ríma s tým, že začnú nový život.

Nemecká literatúra

– tvoria ju E.M.Remarque, T.Mann -> medzivojnoví autori

– vývoj je špecifický

– Nemecko bolo rozdelené na Východné a Západné

– témy vo Východnom Nemecku: budovanie socializmu, kolektivizácia

– r.1947 – hospodársky zázrak a Západné Nemecko sa dostáva na predvojnovú úroveň, vzniká
tu SKUPINA 47 = voľné združenie nezávislých autorov, vytvára nové vývinové trendy
v nemeckej literatúre

– neobjavuje sa vojnová tematika

– dali dohromady intelektuálov Nemecka

Günter Grass
(1927)

– nemecký prozaik, publicista, výtvarník, vyučil sa za kamenára

– vojak v 2.svetovej vojne, patrí do Skupiny 47

– napísal pamäti, ktoré podáva v 3 knihách – obdobie od 1. polovice 20. storočia

Plechový bubienok

– získal mu svetovú slávu, vývojový román

– hlavným hrdinom a rozprávačom (autobiografia) je 30-ročný chovanec na psychiatrii
OSKAR MATZERATH

– príbeh končí v povojnovom porazenom Nemecku

– Oskar – zázračné dieťa

– vo svojich 3 rokoch sa rozhodol, že ukončí svoj telesný rast, spadol zo schodov do
pivnice, zranil sa a zostal trpaslíkom

– k 3. narodeninám dostal červeno-biely plechový bubienok, ktorý ho všade sprevádza,
keď sa mu rozbije alebo ho stratí, zaobstará si nový a s jeho pomocou dokáže vykonať
pozoruhodné činy – oživiť minulosť, brániť sa, zaútočiť, ...

– chlapca ovplyvnili Goethe a Rasputin

– svojím vysokým hlasom dokáže trieštiť sklá na oknách, výkladoch, okuliaroch, ...

– piskľavým hlasom protestuje proti všetkému a všetkým

– prežije svojich rodičov – má pomer so svojou macochou

– uniká nacistickej injekcii pre menejcenných, uteká pred ruskými vojskami

– po vojne – kamenár, stojí ako model pre výtvarníkov

– založí jazzovú kapelu, kde je bubeníkom

– je podozrivý z vraždy a šialenstva, dostáva sa na psychiatriu, kde rozpráva svoje
osudy, uvažuje, či sa nemá stať prorokom a následníkom Ježiša

– je to bizarný román

– využíva striedanie a prelínanie výpovedí, 1. a 3. osoby

– využitá irónia, ukázal chaotický svet naruby

Švajčiarska literatúra

Friedrich Dürrenmatt
(1921 . 1991)

– Švajčiarsky dramatik, prozaik, esejista, výtvarník

– študoval filozofiu, literatúru a teológiu, písal po nemecky

– vplyv: existencionalizmus, epická dráma

Dramatická tvorba
NÁVŠTEVA STAREJ DÁMY

– hlavná téma: moc peňazí – peniaze likvidujú ľudí aj morálku
dej: do malého mestečka prichádza stará dáma – milionárka, ktorú kedysi tehotnú, opustenú
milencom, obyvatelia mestečka vyštvali z mesta

– chce sa pomstiť bývalému milencovi

– ponúkne radným pánom miliardu a žiada jeho smrť

– najskôr to odmietnu, prajú si však jeho smrť

– keď milenec zistí, že voči nemu rastie nenávisť, chce odísť z mestečka, ale obyvatelia mu
to nedovolia

– záver: zavraždia ho, polícia hľadá vinníka, narafičia že zomrel prirodzenou smrťou

– milionárka si odváža jeho mŕtvolu

– záver tvorí epilóg, ktorý je parafrázou Sofoklovej Antigony:
„Kde chór spieva o šťastí a blahobyte.“

FYZICI

– hra v 2 dejstvách s detektívnou zápletkou, začala sa hrať od roku 1961

– téma: morálna zodpovednosť vedcov za zneužitie moderných výdobytkov vedy

– obsah: v súkromnom sanatóriu Dr. Mathildy sa liečia traja šialenci:
fyzici – Newton, Einstein, Möbius

– každý z nich zabije 1 ošetrovateľku – dôvodom je prístup ošetrovateliek, ktoré ich považujú
za šialených a oni si myslia, že budú prezradení

– prví dvaja sú fyzici, agenti tajnej služby, ktorí chcú pod zámienkou choroby získať pre svoju
krajinu geniálneho Möbia

– Möbius žije v ústave už 15 rokov a jeho výskum by umožnil ovládnuť svet a ohroziť ľudstvo

– všetci sa napokon dohodnú a zvolia si doživotný pobyt v blázinci

– ich obeť je zbytočná, lebo majiteľka Mathilda sa pomätie a odhalí tajomstvo svojich klientov

– získa kópie Möbiových záznamov a založí trust, ktorého úlohou je ovládnuť celú planétu

Ruská a sovietska literatúra

– patrí do východného bloku a je veľmi špecifická

– mala úplne iný vývoj ako v západných krajinách

– do polovice 80-tych rokov existovala oficiálne iba jedna mnohonárodná sovietska literatúra

– písalo sa jedinou metódou = literárna metóda socialistického realizmu

– metódu po 1 krát využil Maxim Gorkij v diele Matka

– oficiálna literatúra spracúvala tematiku vojny na základe čierno-bieleho videnia

– hlavný predstaviteľ – komunista

– písali o robotníckej triede, o komunistickej strane

– objavili sa témy o kolektivizácii, veľa diel o mládeži

– 1984 prichádza k zmene vývoja literatúry z dôvodu: Gorbačov – perestrojka

– pod vplyvom perestrojky sa mení literatúra na literatúru jednotlivých národov

Boris Pasternak
(1890 -1960)

– ruský prozaik, básnik, dramatik, prekladateľ, nositeľ Nobelovej ceny

– narodil sa v Moskve, otec významný maliar, matka vynikajúca klaviristka, študoval filozofiu
na moskovskej univerzite, dostal sa do Švajčiarska a Talianska.
Roku 1921 – emigrujú rodičia a jeho sestry. Neemigruje a ostáva v Rusku. Dokonale ovládal
AJ, NJ a FJ. Preložil diela klasikov svetovej literatúry.

– 1958 – získal Nobelovu cenu za román Doktor Živago. Vláda mu neumožnila vycestovať
a prebrať si NC. Kniha nesmela byť v Rusku vydávaná až do r.1989

– bol lepší básnik ako prozaik, lyrika sa prejavila v jeho próze

– bol ovplyvnený symbolizmom a futurizmom

– nedokážeme ho zaradiť do žiadneho literárneho prúdu – osobitý, svojský, individuálny vývoj
LYRIKA:

– písal ľúbostnú, prírodnú a spoločenskú lyriku

– básnické zbierky: Nad bariérami, Život – moja sestra, Témy a variácie, Druhé zrodenie
EPIKA:

– román: Doktor Živago

– autobiografia: Môj Život

DOKTOR ŽIVAGO

– spoločenský román

– dej od 1903 až 5-10 rokov po 2. svetovej vojne

– témy: Obdobie pred revolúciou, 1. svetová vojna, Veľká októbrová socialistická revolúcia, Občianska vojna, Hospodárska kríza, Obdobie NEPU – elektrifikácia Ruska, 2. svetová vojna

– postavy zo všetkých spoločenských vrstiev, ale vynikajú postavy s V. vzdelaním

– ich osudy sú poprepletané, hovoria názory na marxizmus, revolúciu, socializmus

– postavy sú výnimočné – prežívajú hlbokú lásku, obrovské priateľstvo

– postavy sa vyznačujú pacifizmom. Bojujú medzi životom a smrťou.

– dlhé nádherné opisy ruskej prírody – ako báseň v texte

– skladá sa zo 17 častí, neobvyklá je 9. časť – vo forme zápiskov, 17. časť . básne doktora Živaga

– témy: láska, život, príroda (komplikovaný román)

– veľa príbehov, ktoré komplikujú ešte časové a priestorové odbočenia

– všetko spája 1 myšlienka – revolúcia je správna, ale jej konkrétna realizácia je strašná

– hl. postava Juri Živago – jeho otec známy boháč, dobrák, rodinu opustil, prehýril milióny,
spáchal samovraždu (vyskočil z vlaku)

– Juri sa dostáva k svojim príbuzným – aj matka mu zomrela. U príbuzných navštevuje
gymnázium, kde sa stretáva s osudovou ženou Larisou. Vyštuduje medicínu a ožení sa
s dcérou svojho pestúna Toňou a hneď, keď sa mu narodí dieťa, narukuje na vojnu. Počas
vojny sa stretne s Larisou. Počas vojny sa do seba zamilujú, ale po vojne sa rozchádzajú.
Ich kroky sa ale znovu stretávajú v občianskej vojne, kde Larisa hľadá svojho muža. Juri
nevie na ktorú stranu sa má pridať – raz k bielogvardejcom a raz k červenogvardejcom.

– Záver: Juri je sklamaný zo všetkého, čo sa v Rusku stalo. Pochybuje, či bola revolúcia správna. Zomiera na
srdcový infarkt v električke a Lara sa s ním stretáva až na jeho pohrebe

Alexander Solženicyn
(1918 – ešte žije v Rusku)

– po skončení štúdií sa stal učiteľom

– zúčastnil sa 2. svetovej vojny. Po vojne ho krivo obvinili, 8 rokov bol v gulagoch – vojnové
tábory, ktoré mali ideologicky zmeniť človeka. Po r. 1956 bol rehabilitovaný.

– r.1973 musel odísť zo ZSSR – odišiel do USA

– žil so svojou ženou – stal sa šéfom ruského disentu

– 1995 – návrat do Ruska – zapojil sa do politického života

– nenapísal veľa diel

– 1. dielo:

JEDEN DEŇ IVANA DENISOVIČA

– novela – nie je členená na kapitoly,

– z pracovného tábora z gulagu, zachytáva 1 deň väzňa 854 v soviet. gulagu . väzeň Žuchov .
bývalý vojak červenej armády. Bol väznený za vlastizradu – dostal sa do nemeckého zajatia
a prežil to => podozrievali ho zo špionáže

– gulag je určený len pre politických väzňov a dĺžka trestu záležala od politických pomerov
a nie od zákonov. Najprv 10 rokov, potom až 25 rokov

– okrem bývalých vojnových zajatcov – ,,špiónov“ sú tam aj maliari, filmári, intelektuáli,
námorníci, kapitán aj skutoční špióni, skutoční zločinci, ktorí dostali za úlohu, aby strážili
týchto politických väzňov

– medzi väzňami je aj 14 ročný chlapec, aj starci

– novela je rámcovaná zobudením o 5. ráno a končí uložením k spánku

– príbeh sa odohráva počas 24 hodín

– ráno nastupuje do práce (vonku je 18 C). Pracuje ako murár – cíti sa veľmi chorý, ide za
lekárom, lekár ho chorým neuzná

– raňajky sú veľmi slabé

– musia prejsť rôznymi kontrolami, rozdelia sa na pracoviská, na ktorých musia veľa pracovať

– za celodennú prácu dostanú slabú porciu ovsenej kaše

– večer znovu nekonečné prehliadky, nasleduje slabá večera – podľa vykonanej práce

– po večeri príprava na spánok, obhliadka barakov, potom spánok. Počas noci ich niekoľkokrát
zobudia a kontrolujú

– ukázal tu na stalinovský kult

– ide tu o zlomenie človeka, aby sa podrobil ideológii socializmu

– je tu ukázaná surovosť dozorcov

– je to napísané v 3.osobe sg. bez akýchkoľvek opisov a vysvetľovaní. Je tu dokumentárnym
spôsobom zachytený každý krok Žuchava

– priame charakteristiky, rozprávanie je prerušované spomienkami na svojich blízkych,
obrovskou túžbou po domove a túžbami po veľkých ideáloch

RAKOVINA

– vyšla r.1989, písal ju v rokoch 1963-67

– spoločenský román, mnohovýznamový, retrospektívny román

– v Rusku pod názvom: ,,Onkologické oddelenie“

– odohráva sa cez jar – marec 1955

– Taškent – pravdepodobne sa tu odohráva dej

– hovorí o živote pacientov, lekárov ďalšieho zdravotného personálu

– po Stalinovej smrti

– ľudia na klinike sú rozdelení na zóny – v 1. sa stretol rehabilitovaný väzeň, ktorý má
zanedbaný nádor, do vyššej zóny sa dostal podvodom

– na izbu sa dostáva vysoký Rusanov, ktorý pracoval ako kádrovník – 30 rokov udával ľudí

– na 1. izbe sa stretli 2 odlišné svety: 1. svet – my – patria do straníckeho aparátu

2. svet – oni – nič neznamenajú

– prichádza medzi nimi k polemike, lebo bývalý väzeň tvrdí, že skupina ,,my“ sú ľudia, ktorí sú
na príčine všetkého zla v spoločnosti a skupina ,,oni“ trpia kvôli ideológii socializmu

– autor sa stavia na stranu bývalého väzňa

– názov symbolický – rakovina predstavuje nevyliečiteľnú chorobu – ideológiu

– veľa lekárskych výrazov, úvahy o živote, ľudskej zodpovednosti, dlhé opisy ruskej prírody

SÚOSTROVIE GULAG

– autorov 8 ročný pobyt v pracovnom tábore. Dokumentárne historické dielo

– má veľkú historickú hodnotu

– pohľad na dielo nie je ucelený, lebo nevieme všetky diela, ktoré napísal v emigrácii