Zóny pre každého študenta

Stredoveká literatúra v Európe prehľad

STREDOVEKÁ LITERATÚRA V EURÓPE
Stredoveká literatúra v Európe odrážala spoločenský život (feudalizmus a kresťanský svetonázor). Keď sa začalo šíriť kresťanstvo, Boh sa stal meradlom všetkého. Platilo heslo: "Modli sa a pracuj!" (Ore et labora )
 
Delenie:
 
A) Feudálna svetská literatúra
- obsah je dôležitý
- hrdina bojovník alebo udatný rytier
- žánre: hrdinské eposy (hrdinská veršovaná epika), ľúbostná lyrika (romance),dvorná lyrika (povesť o Tristanovi a Izolde), byliny (hrdinské spevy v Ruskej literatúre)
-Pieseň o Cidovi (Špan. romanca), Pieseň o Rolandovi (Franc. romanca), Pieseň o Nibelungoch (Nem. epos), Slovo o pluku Igorovom (Rus. bylina)
-speváci epických skladieb: trubadúri a truvéri (Franc.), minisandri (Nem.), guslári a igrici (Rus.)
 
B) Feudálna náboženská literatúra
- má výchovný charakter a veľa figúr (ozdobných umeleckých prostriedkov), forma je dôležitejšia ako obsah
- hrdina je svetec
- žánre: legendy, piesne (František Asiský), mystéria (náb. dráma – rozsiahle cyklické hry, ktoré spracovávali život JK, apoštolov a svetských osôb), hagiografie (životopisy svätých), exempla (krátke rozprávanie napr. o dobrých/zlých vlastnostiach ľudí), kázne, mirakel (zdramatizovaný príbeh Biblie), fabliaux (krátka veršovaná poviedka, ktorá kritizovala a zosmiešňovala)
- topiká (parafráza/opakovanie myšlienok akou bola hlavne teória o nemenlivosti sveta), imitácia (napodobňovanie ako tvorivá metóda, najmä inšpirácia z Biblie), psychologická kresba postáv nie je prítomná, typizácia postáv (dokonalý svetec), symbolika, amplifikačné (rozširovacie) a kumulačné (hromadiace) prostriedky, synkretizmus (kríženie žánrov alebo vecnej a umeleckej literatúry – napr. slovníky vo veršoch), transcendentálnosť (viera v lepší posmrtný život), hyperbola (zveličovanie), alegória, klimax a antiklimax (stupňovanie a zo stupňovanie), rétorický (ozdobný štýl)
 
C) Mestská svetská literatúra
- vzniká koncom stredovekej literatúry
- má zábavnú funkciu
- zobrazuje každodenný život spoločnosti popri čom ju aj kritizuje
 

Staroslovienska literatúra (863 – 1000)
 
Slovania nemali vlastné štátne zriadenie, žili v kmeňovom a rodovom zriadení, živili sa
poľnohospodárstvom, rybolovom. Pravlasť Slovanov bolo Zakaukazko, z ktorého sa v 4.
- 5. storočí sťahovali a vydali sa 3 smermi - na východ, západ a juh. K západným
Slovanom patrili Česi, Slováci, Moravania a poliaci, k východným Slovanom patrili Rusi,
Bielorusi, Ukrajinci a južní Slovania osídlili takmer celý Balkán - Srbi, Chorváti, Slovinci,
Bulhari. Prvým zriadením Slovanov bola Samova ríša, ktorú založil v 7. storočí franský
kupec Samo. Slovania boli pohanmi a verili vo viacerých bohov - polyteizmus až
neskôr, príchod Cyrila a Metoda začínajú vyznávať monoteistické náboženstvo.
Neskôr sa na našom území začínajú upevňovať 2 kniežatstvá - Moravské a Nitrianske.
V Nitre bol vládcom Pribina a na Morave Mojmír, ktorý pobil Nitrianske kniežatstvo a
vyhnal Pribinu. Spojením týchto dvoch kniežatstiev vznikla Veľká Morava.
Staroslovienska literatúra vznikla vo Veľkomoravskej ríši v 9. storočí. Veľkomoravské
kniežatá (Mojmír, Rastislav) bojovali proti vplyvom východnej franskej ríše - ich reč bola
pre náš ľud nezrozumiteľná, franskí kňazi šírili kresťanstvo podľa latinskej liturgie, ktorá
bola pre náš ľud nezrozumiteľná.
Knieža Rastislav sa snažil upevniť samostatnosť ríše a v roku 862 požiadal byzantského
cisára Michala III., aby vyslal do Veľkomoravskej ríše misionárov, ktorí by tu šírili
kresťanstvo. Rastislav sa obával, že Frankovia ovládnu aj slovanskú kultúru. Cisár jeho
žiadosti vyhovel a v roku 863 prišli do Veľkomoravskej ríše kňazi/učenci - misionári
Konštantín a Metod, ktorí pochádzali so Solúna - Macedónia (ich reč bola blízka reči
nášho ľudu).
 
Začiatky našej literatúry sa utvárajú ešte pred vznikom Veľkomoravskej ríše. Zachovali
sa zlomky ústnej ľudovej slovesnosti, ktorá vznikla pred písanou literatúrou. Sú to:
 A) folklórne piesne (Morena morena, Jano Vajáno, Hoja ďuňďa hoja...)
 B) hádanky, príslovia, porekadlá, fantastické rozprávky
Táto časť literatúry (ľudová slovesnosť ) odzrkadľuje vtedajšie myslenie našich predkov.
 
 
Konštantín a Metod položili základy slovanskej vzdelanosti:
- zostavili prvé slovanské písmo - hlaholiku (z malých písmen gréckej abecedy -
Minuskula),
- vytvorili prvý slovanský spisovný jazyk - staroslovienčinu,
- zaviedli staroslovienske bohoslužby,
- vytvorili prvú slovanskú prekladovú a pôvodnú literatúru.
 
Franskí kňazi, ktorí neuznávali kresťanstvo a mali vlastných bohov, začali strácať vplyv
vo Veľkej Morave, a preto Cyrila a Metoda obvinili z rúhania sa voči Bohu a museli sa ísť
obhajovať do Benátok, vtedajšieho sídla pápeža. Doteraz boli bohoslužobnými jazykmi
len latinčina, grécky a hebrejský jazyk a učenci chceli presadiť aj staroslovienčinu.
Pápež Hadrián II. ich požiadavke vyhovel a schválil staroslovienčinu ako bohoslužobný
jazyk a Metoda vymenoval za arcibiskupa.
 
Konštantín sa pre chorobu a vysoký vek už nevrátil späť do Veľkej Moravy, ale vstúpil v
Ríme do kláštora, kde prijal rehoľné meno Cyril a čoskoro umrel. Metod sa vrátil späť
na Veľkú Moravu ako arcibiskup, čo bolo veľmi dôležité, lebo už mohol vymenúvať
kňazov on a nemuseli ich vymenúvať franskí kňazi. No, keď prišiel na Veľkú Moravu, knieža Svätopluk ho uvrhol do väzenia, z ktorého bol prepustený až po 3 rokoch. Svätopluk podporoval franských kňazov, a preto Metod musel znovu pred pápežom Jánom VIII. obhajovať staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk. Po Metodovej smrti dal knieža Svätopluk vyhnať Metodových žiakov z krajiny, čo sa považuje za zánik staroslovienskeho písomníctva u nás. Žiaci Cyrila a Metoda však pokračovali v ich činnosti aj v exile (Bulharsko – Kyjevská Rus - Sázavský kláštor) a zjednodušili hlaholiku a nový jazyk nazvali cyrilikou (veľké písmená gréckej abecedy - Majuskula). Z Kyjevskej Rusi sa zachovali Kyjevské listy; Kyjevské zlomky. Zo Sázavského kláštora, teda z Česka sa zachovalo – Hospodine pomiluj mi, ktoré bolo napísané cyrilikou. Z Bulharska sa zachovalo dielo O písmenách, ktorého autorom je mních Chrabr,. Pôvodná literatúra Veľkej Moravy sa nám zachovala len v odpisoch ako sú  Synajské EuchológiumKyjevské Listy.
 
Literatúra sa delí do dvoch väčších skupín:

A) prekladová literatúra
- Biblia (Starý zákon, Evanjeliá), Misál (omšová kniha), Breviár (modlitebná kniha pre kňaza), Žaltár (kniha žalmov), Súdny zákonník

B) pôvodná literatúra
Literatúra, ktorá vznikla na území Veľkej Moravy (vznikla pred tým ako zomreli Konštantín a Metod a vyhnali ich žiakov)
 
Konštantín – Proglas (Predslov k svätému evanjeliu)
- prvá pôvodná báseň v staroslovienčine,  
- má 110 veršov, nábožensko-didaktický charakter, nie je óda ale má ódický charakter
- nemá strofy ani rým
- používa citáty z Biblie, cituje svätého Pavla
- dôraz kladie na zmyslové vnímanie
- často využíva personifikáciu, symboly, alegórie, hyperboly (zveličovanie), klimax (stupňovanie)
- vychádza z prírodných obrazov, zmyslové vnímanie, rečnícky štýl,

Moravsko-Panónske legendy
- Pochádzajú z konca 9. storočia. Sú dve: Život sv. Konštantína, Život sv. Metoda
Život sv. Konštantína
-nie sú to typické legendy (chýba askéza)

Život sv. Konštantína
- je obšírnejší, je filozofickejší, je náučnejší, je legendovejší
- hovorí o Konštantínovom živote od narodenia, cez detstvo, mladosť, štúdiá, až k pobytu na Veľkej Morave a o boji s trojjazičníkmi
- zdôrazňuje Konštantínove nadanie, túžbu po vzdelaní, súcit s trpiacimi, atď...
- tento životopis je napísaný ozdobným rečníckym štýlom
- často využíva citáty z Biblie, prirovnania a pod.
- dôležitú úlohu zohráva boj s trojjazyčníkmi
- autorstvo sa pripisuje žiakovi Konštantína a Metoda – Klimentovi

Život sv. Metoda
- je mladší, je kratší, je epickejší a má menej filozofických častí
- je historicky vernejší (vecnejší), je štylisticky jednoduchší
- hovorí iba o pôsobení Metoda na Veľkej Morave, nadväzuje na Život sv. Konštantína
- autorstvo sa pripisuje Klimentovi alebo Gorazdovi

Ďalšie Klimentové diela: Život Konštantínov, Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda


Literatúra, ktorá vznikla mimo územia Veľkej Moravy - vytvárali ju vyhnaný žiaci Konštantína a Metoda (napr. pri Ochridskom jazere)

O písmenách – Chrabr (mních) – kniha bola napísaná začiatkom 10. storočia
Život Naukov – začiatok 10. storočia

Inšpirácia
 
J. Fandly - Duverna zmluva medzi mníchom a diablom, kde kritizuje mníchov, ktorí sa
odklonili od asketického spôsobu života; Magin – Ostne...alebo Obrana, kde sa
odvoláva na cyrilo-metodskú tradíciu, starobylosť a rozšírenosť jazyka
J. Holý - národné povedomie - eposy Svätopluk a Cirillo-Metodiada, kde opisuje príchod K
a M na VM a ich činnosť
Kolár – Slávy dcéra
Hurban – Smrť kráľa veľkomoravského
Štúr - próza Svätoplukovci
Ladislav Nadáši-Jége - Svätopluk
Ivan Stodola - Kráľ Svätopluk
Devín – Štúrovci prijali slovanské mená
Jozef Palárik - počas matičného obdobia vydával časopis, ktorý sa venoval Konštantínovi
a Metodovi.
 
Citáty/Úryvky
 
Proglas
"Chcem radšej iba pätoro slov povedať,
rozumom prostým chcem tých päť slov vyrieknuť,
aby aj bratia všetko porozumeli,
než nezrozumiteľných slov riecť tisíce."
 
Nezrozumiteľné slová prirovnáva k zvuku medeného zvona, hoci počujeme zvuky, ale
nerozumieme im. Človeka bez znalosti písma považuje za zviera. Duša človeka bez
písma je mŕtva.
 
Konštantínova reč
"Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako?
Alebo či slnce takisto nesvieti na všetkých? Či nedýchame na vzduchu
rovnako všetci? A tak vy, nehanbíte sa, tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby
všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché? Povedzte mi, Boha robíte
bezmocným, že nemôže toto dať, alebo závistlivým, že nechce."
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/9568-stredoveka-literatura-v-europe-prehlad/