Dráma v slovenskej literatúre prehľad
Dráma v slovenskej literatúre – prehľad
Dráma v slovenskej literatúre
- dráma určená najmä na divadelnú
realizáciu
- rôzne dramatické žánre (tragédia, veselohra, fraška, groteska a absurdná dráma)
- čerpá z ľudovej slovesnosti (O
sv. Dorote, jasličkové pobožnosti, pašiové hry)
Dráma do roku 1918
1. Úplné počiatky slovenskej dramatickej
tvorby
- úplné počiatky slov. dramatickej tvorby sa datujú v období renesancie (16–17 st.)
- vznikajú
latinské humorné školské hry s biblickou, antickou a historickou tématikou (ukázať, ako ovládajú latinčinu a
deklamovanie)
Pavel Kyrmezer
Komédia česká o bohatci Lazarovi
- podľa
biblie
- nadutý boháč nevenuje ani omrvinku, hynie uprostred hodovania, čerti ho odnesú
Komedia nová o
vdově
- poukazuje na spol. priepasť medzi boháčmi (chamtivý kupec) a chudobou (vdova)
- úžerník od vdovy vymáha dlh,
pomôže prorok zázračným rozmnožovaním oleja
- ostrá kritika súvekej morálky (bohatstvo znamenalo moc a beztrestné utláčanie
nemajetných)
Juraj Tesák Mošovský
začiatok 17. st.
Ruth
- motív z
biblického príbehu o Rút, ktorá sa obetavo starala o svokru („komedie“)
2. Barok
Barok (1650 –
1780): latinské a slovenské školské hry, mravoučné, náboženské a didaktické ciele, alegorickosť a retorickosť (pri
jezuit. hre určité javiskové efekty)
Eliáš Ladiver
Katerina,
kráľovná gruziánska
- katolícka hra, postavy z antickej mytológie, intrigy
- Katarína radšej umiera, akoby sa mala
zosobášiť s perzským kráľom a vzdať sa kresťanstva
Tragoedia aneb Hra smutná
prežalostná
- tragédia
- bránil evanj. vierovyznanie, alegor. postavy predstavujú cnosti a vlastnosti (Smelosť,
Pravda…)
3. Počiatky obrodeného divadla (30. a 40. roky 19. st.)
- rozvíjajú sa divadelné
krúžky
Štefan Petruš
- Rajnoha, zbojnícky hajtman
- ostalo len v
rukopisoch
- v roku 1830 (1780–1820 – osvietenstvo, 1820–1840 – klasicizmus) založil Gašpar Fejérpataky
– Belopotocký divadelný krúžok, kt. uviedol hru Jána Chalupku –
Kocúrkovo
- Všetko naopak, Trasoritka, Trinásta komnata, Starúš
plesnivec
- prvý dramatik obrodenec. liter., pochádzal zo vzdelanej rodiny evanj. farára, ktorý začne
vytvárať rad ochot. divadiel, predstavenia o mnohých mestách
- pôvodne písal hry po česky (v 60-tych prepísal do
slovenčiny)
Kocúrkovo
- satirická fraška, prostredie malomesta, terčom kritiky je ľudová hlúposť a
obmedzenosť, prelínanie starej smiešnosti so smiešnosťou modernou
- dielo preslávené tiež pod názvom Len aby sme v hanbe
nezostali
- odsudzuje prospechárov slov. meštiactva a nižšej šľachty
- dej sa točí okolo voľby nového
učiteľa
- prototypom mešt. rodiny bola rodina čižmárskeho majstra Tesnošila
Tesnošil – záporná post., starý
remeselník bez podnikavosti, chce sa zaradiť do vyššej vrstvy pochlebovaním, podporuje voľbu susedovho syna Martina, ktorý si má zobrať za
ženu jeho dcéru Aničku
žena Tesnošila – stelesnenie falošnosti, pretvárky, chce vydať svoju rozmarnú dcéru
syn
Janík – typický budúci Kocúrkovčan
pán z Chudobíc – cirkev. inšpektor, ktorý zvolí akéhosi Tručana Slobodu,
predstavuje úpadok zemianstva, snaží sa udomácniť maďarčinu, sám ju však neovláda
Atila – jeho syn, nasprostastý,
degenerácie (zánik tejto triedy)
Procházková a učiteľ Sloboda – kladné postavy, vzdelaní vlastnenci, zidealizovaní, Sloboda
navyše odmieta učiť po maďarsky a zaľúbi sa do dcéry starého učiteľa
- autor riadi konanie tak, aby jeho výsledok bol pravým
opakom prepoklad. záveru
- využíva slovný (jazykový) humor, zosmiešňovanie mien postáv, komolenie slov
4. Obdobie rozkladu
romantizmu
- prechodné obdobie od romantizmu k realizmu (tzv. matičné obd.)
- v romantizme sa dráma
nevyvíja
Jonáš Záborský
- okolo 30 drám, komédií, prevaha histor.
hier
Najdúch
- veselohra, kde zobrazuje komické črty života drobného zemianstva a kritizuje jeho mravný
úpadok
- Maňuša Rojkovičová má nemanželské dieťa so statkárom a zemanom menom Gejza Kobozy, ktorý chce vyhrať voľby, má záujem o
Ľudmilu (dcéru bohatej statkárky), Ľudmila ho odmieta a dá ruku Jablonkaymu (veľký ľudomil., ktorý vyhrá voľby), statkárka a mladý Gejza
vyjdu na posmech
Bitka pri Rozhanovciach
- okruh VM a slov.-uhor. dejín
Chorvátska
Helena
- stroskotanie Srbska, srb.-uhor. dejiny
Lžedimitrijády
Ján Palárik
- veselohry, prispel k rozkvetu dramat. tvorby v ochot.
divadle
Inkognito
- komédia omylov, slovné skomoleniny, zámeny osôb, preoblečenia, nedorozumenia,
inkognitá, nielen zábavné, ale aj poučné
- snaha získať si vrstvu ponemčeného malomeštianstva pre národné ciele
- vdova
Sokolová a jej ponemčená dcéra Everlín – objektom špekulácií radného pána Potomského, ktorý chce oženiť svojho syna s
Everlín, ona je oddávna prisľúbená olejkár. synovi Jelenskému (bol básnikom), ktorý prišiel do dediny inkognito, preoblečený za
kosca, aby spoznal svoju verenicu, Everlín ho nepozná, zverí sa mu, že nechce pansláva (básnika), súčasne prichádza do mestečka Potomského
pomaďarčený syn Jelenfy (preoblečený za maďar. herca), na prsteni, ktorý dal Jelenský Everlín, omylom prečítali Jelenfy (zámena – koniec
situácie), Potomskovci dostali košom a Jelenský je s Everlín (už teraz Evou) a pre koscov je zorganizovaná veselica
- pomocou lásk.
humoru rieši problémy mamonárstva, odnárodňovania, spol. pretvárky
Drotár
- problém odnárodňovania a
spol. pretvárky
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
- veselohra, hovor. jazyk, aforizmy,
príslovia, porekadlá, myšlienka je v spol. a národnom zmierení sociálne rozdielnych vrstiev Slovákov a Maďarov, ale aj problém postavenia
slovenskej inteligencie v spoločnosti, víťazstvo vidí v zmierení Maďarov a Slovákov
- dvojitá zámena postáv (previerka skutočnej
lásky)
Eliza Hrabovská – slobodomyseľná grófka, liberál. vrstva uhor. spol.
Miluša Oriešková –
spoločnica (učiteľ. dcéra), ideál slov. devy
Kostrovický – ženích, barón, ľahkomyseľný, konzervatívny
šľachtic
Ing. Rohoň – priateľ
- končí slávnosťou zmierenia šľachty a ľudu
5. Obdobie
realizmu
P. O. Hviezdoslav
Pomsta, Otčim – hry
Herodes a
Herodias
- napísané sčasti veršom (blankvers – 5 stopový jamb verš bez rýmov) a sčasti prózou
- dramatický
konflikt, prefikaná, mravne cynická túžba po vláde (nadutý, krutý vládca)
- Jochanan (Ján Krstiteľ) – hlásateľ nového,
kresťanského náboženstva, dopláca životom
- Herodovo vojsko porazí arab. kráľa Aretas (pomsta za pohanu dcéry Tamary, Herod.
zákonitej manželky, ktorú sám vyhnal, aby si vzal ženu obchodného veľkostatkára Filipa), Rím mení vládcu a Herodesa a Herodiadu dávajú do
vyhnanstva)
J. G. Tajovský
Ženský
zákon
Statky-zmätky
- autor tu ukázal, ako majetok opantal myslenie a konanie skupáňa Palčíka a
jeho ženy Mary, títo nahovoria Ľavkovcom, aby im dali syna Ďurka za vlastného, oženili ho so Zuzkou Kamenských a Paľčíkovci im
po smrti prepíšu celý svoj majetok (takto získali lacné pracovné ruky), po príchode detí vznikajú mnohé konflikty a túžba po statkoch
spôsobuje zmätky
- postavy: Miško Malecký, Mara, Jano, Anička Javorová, klebetnica Dora
Dráma po roku 1918
6.
Medzivojnové obdobie
- rozvíja sa postupne slov. divadlo, vznikli divadlá v Blave (1919), Košiciach, Nitre, Martine
- začiatky
boli skromné, lebo chýbala tradícia a bolo málo slov. hercov a vhodných hier
- osobitú pomoc poskytli českí
divadelníci
Ivan Stodola
- pochádza z Lipt. Sv. Mikuláša
- ochot.
divadlo
Náš pán minister
- uviedol sa touto hrou, kde sa vysmieva poprevratovej malomestskej meštian.
spol. (ich pokrytectvu a snahe preniknúť do vyšších kruhov)
Jeho diela delíme na:
a) Satiry
Mravci a
svrčkovia
Čaj u pána senátora
- karierizmus a bezohľadnosť, malomeštiacke pachtenie za polit. mocou,
príprava volieb
Jožko Púčik a jeho kariéra
- tragikomédia, satira na falošne chápaný
humanizmus
- Jožko Púčik je starý mládenec, ktorého obvinia v spolku HUMANITAS z krádeže peňazí, stáva sa takmer obeťou
bezcharakterného správcu Rohatého, Jožko však pre týchto falošných ľudomilov predstavuje hrdinu len dovtedy, kým celkom pasívne
prijíma obvinenie za nespáchaný zločin, ale keď vyjde najavo, že je nevinný, tak oňho prestávajú mať záujem
b)
Komédie
Cigánča
Veľkomožní páni
Keď jubilant plače
c)
Psychologické drámy
Bačova žena
- tragédia, dedin. ľud, zrážka človeka s osudom (blízke
antike)
- Evin muž bača Ondrej odíde za prácou do Ameriky, v bani sa stane nešťastie, kde ho zasypalo, Eve dôjde správa o smrti a po
rokoch sa vydá za baču Miša, ktorý jej pomáhal a ju ľúbil, Ondrej však nezomrel (zachránil sa vetracou šachtou), no stratil pamäť, tá sa
mu po železničnom nešťastí navráti a on sa vracia domov ako boháč, Eva sa musí rozhodnúť medzi 2 mužmi, jej tragédiu vyhrocuje žiadosť
mužov rozdeliť deti, matkin cit je silnejší ako láska a zvolí tak dobrovoľnú smrť
d) Historické
drámy
Svätopluk
- realisticko-romantické prvky
- Suchoň zložil operu
Svätopluk
Marína Havranová
Július Barč – Ivan
- expresionistický
charakter
- sociál. tematika
Mastný hrniec
- satirická hra
- karierizmus, úplatkárstvo,
pretvárka malomest. prostredia
- moderné Kocúrkovo = Ťuťotín
- komika – zámena osôb a úloh
- profesor Babík sa má stať
ministrom, všetci nadbiehajú, no po odhalení pravdy všetci sa odvracajú
Matka
- dráma
- 2 synovia
(mŕtvy otec)
- konflikty o majetok, mladší syn Paľo ide za prácou do Ameriky a vráti sa chudobný, Jano ho neprijíma (preberá mu
dievča, nasťahuje sa mu do domu…), napätie sa vyostruje a matka (vizionárka) sa obetuje, keď sa Jano pokúsi zabiť Paľa v tme (matka zámerne
zhasne svetlo) nožom, pričom nechtiac zabije matku, táto obeta mala priniesť bratom zmierenie
Peter
Zvon
Tanec nad plačom
- oživil rokokové postavy, vystupujú z maliar. plátna, sú prítomné
songy
- vyjadruje svoj názor na súčasnosť
Ján Borodáč
- v Nitre podľa neho založené
divadlo
Juro Jánošík
Dráma po roku 1945
- v 50. rokoch sa
dostávajú do popredia komédie a veselohry
- mnohým dielam chýbalo umelecké stvárnenie (boli bezkonfliktové a upadali do schematizmu,
šablóny)
- na konci 60. rokov sa zvyšuje záujem o divadlá malých javiskových foriem
Divadlo Lasicu a
Satinského (1968 – 1970 v priestoroch Divadla na korze)
- vytvorili inscenácie Soireé,
Radostná správa
- kvôli kritike nedostatkov vtedajšej spol. nemohli už vystupovať
- stáli pri zrode moderného
sloven. kabaretu (Nečakanie na Gogota, Náš priateľ René)
Radošinské naivné
divadlo
- autorské divadlo (venujú väčšiu pozornosť súhre s obecenstvom a rozširujú improvizačné stránky
hry)
- vzniklo pod vedením Stanislava Štepku a uvádza len jeho hry (Ženské oddelenie, Slovenské
tango…)
- Štepka spája láskavý humor s kritickým odsúdením konzumného spôsobu života, nemravnosti, vypočítavosti a
intolerancie
- v 70. rokoch (obdobie konsolidácie) sa mnohí odmlčali (socialisticky orientovaná kritika presadzovala myšlienku tzv.
bezpečného zakotvenia v realite)
Peter Karvaš
- v rokoch vojny prenasled. a internov. v pracov.
tábore, počas SNP, od roku 1970 nesmie publikovať
Polnočná omša
- hra, kritika odsúdila pre
znesvätenie ideálov Povstania
- autorovi išlo o vyjadrenie ideálov ľudskosti a spolupatričnosti
- proti malomeštiactvu ako
nepriateľovi každého pokroku, proti egoizmu, závisti a fašizmu
- neskôr bolo dielo vyzdvihované ako ukážka real. a pravdivého
zobrazenia sveta
Antigona a tí druhí
- podľa vzoru antickej drámy
- dráma ľudí v koncentrač.
tábore, ktorí dokážu v najkrutejších podmienkach demonštrovať jednotu (odpor väzňov voči fašiz.)
Vrcholné diela
2. pol. 60. rokov
Veľká parochňa
- groteska, alegoricky sa dotkol súčasnosti, črty
absurdity
- podobenstvo o súperení holohlavých a vlasatých (myšlienka nerovnosti ľudí)
- holohlaví sú vinní z nedostatkov v
krajine, čo vedie k diktatúre vlasatých a k vzbure týchto holohlavých, keď holohlaví získajú moc, vyhlásia sa za jediných
vládcov
- 1 diktatúra vystrieda 2.
- odsúdil každé násilie (nielen fašiz., šovinizmus a rasizmus, ale aj nadradenosť a
podceňovanie)
Absolutný zákaz
- dokázať, že ľud. spoločen. činnosť bola znemožňovaná a
nemožná
- absurdné nariadenie – zákaz dívať sa z okna
- zamyslenie sa nad minulosťou, nad absurd. procesmi s ľuďmi, ktorí
podľahli násiliu, priznali sa k „zločinu“ a tým popreli pravdu a stratili svoju tvár
- je predpoveďou budúcnosti (čiže opakovanie
minulosti – potláčanie demokracie, slobody jednotlivca)
Osvald Záhradník
Sólo pre bicie
(hodiny)
- konfrontuje svet penzistov so svetom mladých (existujú popri sebe)
- penzisti sa stretávajú, spomínajú na
mladosť
- penzista Reiner sa domnieva, že tak, ako sa nedajú nastaviť dva tucty hodín, aby išli rovnako, nedá sa zladiť ani konanie a
myslenie miliónov ľudí
- využíva symboliku v dialógoch a rekvizitách
- každá postava je svojská (má svoj vlastný život) a
hoci starí ľudia nechápu dnešný svet, všetkých spája vlastný svet, ktorý si bránia
Omyl chirurga
Moresiniho
- renesančné Taliansko, alegória na súčasnosť
- hrdina sa pre svoj odvážny chirurg. zákrok dostáva pred
inkvizičný súd a aby si zachránil život, zrieka sa svojho presvedčenia a prijíma rozsudok, ktorý ho odsudzuje na
kajanie
Ivan Bukovčan
Kým kohút nezaspieva
- obdobie potlačenia
SNP
- motív Judášovej zrady a trojnásobného Petrovho zapretia Krista
- smrť nemeckého vojaka postavila 10 rukojemníkov do
krízovej situácie života a smrti, psychický nátlak stúpa, až kým sa jeden neobetuje, aby zachránil ostatných
Slučka
pre dvoch alebo domáca šibenica
- trafifraška, poukazuje na obmedzenosť ľudí v istých krízových situáciách, čím sa
sami odsudzujú do úlohy martýrov
- istý údržbár je obvinený zo sabotáže a tak sa 5 rokov skrýva na povale, pričom nevedel, že sa
už skončilo obdobie vykonštruovaných procesov, sám sa tak odsúdil do úlohy trpiteľa, je na poľutovanie, ale autor nechá na divákovi, nech
posúdi jeho správanie
Štefan Králik
- prvé hry z dedinského prostredia, napr.
Mozoľovci (nadväzuje na J. G. Tajovského)
- črty existencionalizmu v dráme Posledná prekážka – v nej
doktor Lorenc hľadá východisko z manželstva, uzavretého z vypočítavosti, v láske k spolupracovníčke Helene. Helena jeho náklonnosť
prijíma, ale keď sa objaví jej bývalá láska, teraz chorý Michal, odmieta Lorenca. Michalovi hrozí smrť a zachrániť ho môže iba chirurg
Lorenc. Ten stojí pred dilemou, operovať ho a stratiť Helenu, alebo podriadiť sa osobnej túžbe. Nakoniec v ňom zvíťazí lekár, i keď jeho
utrpenie tým len vzrastie. Lorencova žena Klára, ktorá roky tým trpí, že si ju muž vzal len z vypočítavosti, od neho nakoniec odchádza.
Celý dramatický príbeh sa odohráva počas necelých troch hodín a za ten čas zvíťazí u lekára etický princíp. Hra rieši filozofické
úvahy o človeku, o zmysle života.
- tragédia zo súčasnosti – Margaret zo zámku – príbeh talian. herečky, dcéry
chudobného rybára, ktorá sa z lásky vydá za Bobbyho, syna americ. miliardára Crowna. Po znečistení pobrežia jej rodiska naftovým odpadom z
Crownových lodí sa Margaret postaví proti svokrovi. Crow jej vezme dieťa a spolu s omámeným Bobbym ho dopraví na jachtu. Margaret zastrelí
Crownov osobný strážca. Keď sa jachta chystá odplávať, Margaretini priatelia ju výbuchom zničia a všetci na nej zahynú. Margaretin odpor
bol márny, pretože silnejší zvíťazil. Miliardár Crow je predstaviteľom moci, ktorou si podmaňuje ľudí i územia bez ohľadu na
dôsledky.
Ján Solovič
Občianska trilógia
– hra, ktorá vznikla v 70-tych
rokoch (časti: Meridian, Strieborný jaguár, Zlatý dážď)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta