Vývoj slovenského románu prehľad

Vývoj slovenského románu
Román predstavuje veľký prozaický epický žáner, ktorý zachycuje širokú oblasť udalostí, spoločenských vzťahov a psychologických situácií. Klasický typ románu sa zakladá na deji, na rozvíjaní príbehu a na pozadí konfliktov.

Romány delíme:
- Podľa umeleckých smerov: sentimentálne, romantické, realistické, naturalistické...
- Z časového aspektu: historické, spoločenské so súčasnou tematikou, utopické
- Podľa spracovanej tematickej oblasti: historické, fantastické, utopické, dobrodružné, detektívne, cestopisné, biografické...
- Z hľadiska literárneho spôsobu spracovania témy: humoristické, satirické, experimentálne, reportáže...
- Podľa kompozície: romány v listoch, vo forme denníka a dialogizované
- Podľa funkčného zamerania: didaktické, dievčenské, horory, komiksy

Klasický román má vymedzenú kompozíciu (expozícia, zauzlenie, vyvrcholenie, a rozuzlenie). Súčasný román už nedodržiava tradičnú výstavbu.
V slovenskej literatúre vznikajú podmienky na rozvoj románu v 18. storočí.
 
JOZEF  IGNÁC  BAJZA
-  prvý románopisec
René mláďenca príhodi a skúsenosťi – výchovný román; 2 časti
-  Autor tu využil retrospektívny kompozičný postup (zobrazovanie zložitých a tragických osudov rodiny benátskeho kupca Dona Varleta). René, chovanec benátskeho kupca, sa po mnohých peripetiách vracia domov, čím chcel autor zdôrazniť víťazstvo lásky, rozumu a dobra nad barbarstvom, násilím a nevzdelanosťou.
-  Druhý diel má jednoduchú kompozíciu. René s vychovávateľom Van Stiphoutom prichádza cez Viedeň na Slovensko do okolia Trnavy, kde im slovenský sprievodca – „tovariš cesty“ (sám autor) vysvetľuje pomery u nás. Kritizuje pokrytectvo, príživníctvo feudálov, sociálny útlak a zdôrazňuje právo človeka na slobodnú voľbu postavenia.
 
KUZMÁNY – sentimentálny román
 
V období ROMANTIZMU prozaici častejšie siahali po historických námetoch, ktorými chceli poukázať na problémy súčasnosti.
 
JOZEF  MILOSLAV  URBAN
 
Gottšalk – jediný román štúrovskej prózy, dvojdielny. Zobrazuje násilné šírenie kresťanstva Nemcami medzi polabskými Slovanmi. Slovanské knieža Gočalko opúšťa pohanskú manželku a dieťa, ožení sa s dánskou princeznou – kresťankou a prijíma pogermánčené meno Gottšalk.
 
ĽUDOVÍT  KUBÁNI
 
Valgatha – nedokončený historický román, námet čerpá z bojov jiskrovcov na Slovensku z konca 15. storočia. Ústrednou postavou je  hrdina Valgatha, veliteľ drienčanského hradu. Jiskrovci sa snažia poraziť uhorské vojská na čele s Huňadym. Postava, ktorá chcela zjednotiť obe strany, bol kňaz Brožko. Sprostredkovával tajné schôdzky Jiskrovej dcéry Milice s mladým Huňadym. Intrigy, tajné schôdzky a súboje sú romantickou zložkou. Bitka o hrad a jeho zničenie patria k realistickým zložkám.
 
REALIZMUS praje rozvoju prózy, a tým aj románu.
 
SVETOZÁR  HURBAN  VAJANSKÝ
 
Suchá ratolesť – autor v tomto románe rieši otázku návratu zemianstva k slovenskému národu. Dej sa odohráva v 70. rokoch 19. storočia na západnom Slovensku. Hlavnou postavou je zeman Stanislav Rudopoľský, svetobežník, ktorý sa vracia zo zahraničia do rodného Rudopolia. Vlažný vzťah k národnostnej otázke prekonáva pod vplyvom národne uvedomelej rodiny slovenského statkára Karola Vanovského a Adely Rybáričky. Realizmus v románe mizne tam, kde autor kladie pred postavy vysoké ciele.
-  typ človeka svetobežníka
 
Koreň a výhonky – zemiansku problematiku nahrádza otázkou spojenia ľudu s inteligenciou. Názov je symbolický – koreň = stará sedliacka rodina Drevanskoncov; výhonky = mladá generácia, dcéra Anna Drevanská a učiteľský syn Mirko Kladný.
-  presahuje rámec rodinného okruhu, využíva širší románový priestor
 
MARTIN  KUKUČÍN
-  významný realistický prozaik
Dom v stráni – vyvrcholenie tvorby Kukučína. Autor tu zobrazil rozpad rodového patriarchálneho života sedliactva v Dalmácii. Mal to byť román o láske a smrti, ale je v ňom všetko, čo je medzi láskou a smrťou (život, problémy a osudy jednotlivca, rodín i celej spoločnosti. V centre románu stoja 2 rodiny: rodina starého „težaka“ (sedliaka) Mateho Beraca a rodina statkárky „šory“ Anzuly. Vzťah oboch rodín komplikuje láska mladého statkára Nika Dubčiča a težakovej dcéry Katice. Láska má v románe svoje prebúdzanie, vyvrcholenie a zánik. Autor dielo kompozične rozdelil na 4 časti, ktorých dej sa zhoduje so striedaním ročných období. Základným kompozičným prvkom je kontrast (život – smrť; rozum – cit). V prvej polovici diela láska dáva do pohybu rodinné vzťahy i celú spoločnosť. V druhej polovici románu si autor kladie základnú filozofickú otázku: čo je vlastne ľudský život a aký má zmysel. Je tu veľa filozofických úvah, najmä úvahy Mateho Beraca. Smrť Mateho Beraca je veľkolepým obrazom zomierajúceho patriarchu. Je to symbolická predzvesť zániku patriarchálneho sedliactva.
 
Mať volá – chorvátski vysťahovalci v Čilskom meste
-  píše aj historické romány Lukáš Blakošeň Krasoň
 
MEDZIVOJNOVÉ OBDOBIE
 
JANKO  JESENSKÝ
Demokrati – v románe využíva humor, satiru a iróniu. Predstavuje sa ako pozorovateľ života, vynikajúci satirik rozličných povahových a spoločenských pokrivenín (napr. karierizmus). Hlavnou postavou je mladý úradník Landík, ktorý predstavuje kladné mravné ideály. Jeho zápas s predstaviteľmi tzv. vyšších spoločenských vrstiev má niektoré romantické črty. Cez postavu Landíka vyslovil Jesenský svoj kritický názor na postavenie a povahu vysokej byrokracie v rokoch prvej republiky. Demokrati sú humoristickým a satirickým románovým žánrom. Kompozícia je založená na chronologickom zoradení dejových zložiek. Základnú dejovú líniu tvoria rozličné príhody i náhle zmeny vo vzťahu medzi Landíkom a Aničkou.

ĽUDO  ZÚBEK
-  autor historicko-biografických románov
Ján Kupecký – 2-dielny román; beletristicky zobrazil život slovenského portrétistu 18. st.
Farebný sen – rovnaký motív
 
 
LADISLAV  NÁDAŠI  JÉGE
Adam Šangala – historický román. Na pozadí dobrodružného príbehu tu autor zachytil krutý útlak poddaných a náboženské boje na Slovensku začiatkom 17. storočia. Hlavný hrdina Adam je prostý človek z ľudu, ktorý sa živelne búri proti krivde a útlaku. Po zlej osobnej skúsenosti odchádza z rodnej Oravy do sveta. Cestou sa zapletie do potýčky s neznámym grófom a v snahe uniknúť zatknutiu, zverbuje sa v Žiline za vojaka. Neskôr sa dostáva na zámok veľmoža Praskovského, kde mu hrozí mučenie. Na úteku zažíva celý rad dobrodružných príhod. Napokon sa usadí v Trnave, kde sa ožení a založí si rodinu. Po 5 rokoch ho postavia pred súd a popravia. Adam Šangala má sympatie autora, je to typ ľudového hrdinu.
-  autor je skvelý rozprávač, v dialógoch používa hovorovú reč
Svätopluk – historický román, námet čerpal z obdobia Veľkej Moravy. Hovorí o historickej osobnosti, Svätoplukovi, Rastislavovom synovcovi a neskoršom vládcovi Veľkej Moravy. Naša literatúra postavy z národných dejín idealizovala, ale Jége postupuje inak. Chce ukázať, že aj vládcovia boli bytosti s bežnými ľudskými chybami, že nimi zmietali rôzne vášne a slabosti. Bolo to však o to horšie, že od nich závisel osud národa.
-  zaoberal sa aj historickou tematikou
 
JOZEF  CÍGER  HRONSKÝ
-  sociálno-psychologický realizmus
Jozef Mak – má črty expresionizmu. Ide o svojrázny obraz drobného  slovenského človeka. Dej románu vložil do chudobného prostredia na Horehroní v prvých desaťročiach 20. storočia. Dôraz kladie na vnútornú ľudskú drámu. Hlavná postava – Jozef Mak bol nemanželským dieťaťom chudobnej vdovy a ťažko sa prebíjal životom. Stal sa drevorubačom, s nadľudským úsilím si vystaval dom. Čoskoro sa mal oženiť s Marušou, ale musel narukovať. Keď sa po rokoch vrátil domov, našiel nečakané zmeny. V dome, ktorý si postavil, býval jeho brat s Marušou, manželkou. Jozef sa oženil s Julou, ale nemal ju rád => rôzne situácie, ktoré Jozef nerieši rozumovo ale pudovo. Obe ženy napokon hynú a Jozef Mak trpí ďalej. Jozef Mak = hrdina, „človek – milión“.
 
MILO  URBAN
- z obdobia 1. svetovej vojny
Živý bičunanimistický román (román s kolektívnym hrdinom), je rozčlenený na 2 časti: Stratené ruky a Adam Hlavaj. Vyjadruje silný odpor proti vojne a podáva svedectvá o neľudskostiach vojny. Dejiskom je hornooravská dedina Ráztoky, ktorá leží „pánubohu za chrbtom“. Pod vplyvom frontových udalostí sa zauzľujú osudy ľudí a silnie živelný odpor dediny proti vojne. Okrem jednotlivých postáv tu vystupuje i kolektívny hrdina – dedinský ľud.
1.časť: spoznávame dobu, prostredie, postavy, prvé konflikty. Dedinčania síce poznajú slovo vojna, ale nechápu jeho dosah. Až postupne ho spoznávajú – veľká dražoba, neobrobené polia a podobne....
2.časť: hlavná postava Adam Hlavaj utečie z frontu a skrýva sa v rodnej dedine. Búri sa proti vrchnosti, najmä proti notárovi Okolickému, ktorý zapríčinil tragédiu Adamovej ženy Evy. Na záver sa ľud živelne vzbúri proti pánom a takto sa chce pomstiť za dlhodobý sociálny útlak a hrôzy vojny. Adam je symbolom ľudového odporu voči vojne a akejkoľvek neprávosti.
 
PETER JILEMNICKÝ
-  socialistický realizmus
Víťazný pád – kniha o kysuckej biede a kráse; ide o tri pády hlavnej postavy Mateja Horoňa
Pole neorané
Kompas v nás – má neobvyklú kompozíciu. Autor v románe spojil poviedky Ruska a Kysúc s jednotiacou ideou ľudského šťastia.
 
FRANTIŠEK  ŠVANTNER
-  predstaviteľ lyrizovanej prózy
Nevesta hôľ – v románe dominuje predstavivosť a prírodný mýtus nadradený nad reálnu motiváciu deja. Sám rozprávač je imaginárny, neurčitý. Poznávame ho postupne, ale nedozvedáme sa ani jeho meno. Je však zapojený do deja, a to vo vzťahu k poloreálnej, poloéterickej postave Zune a k démonickému Tavovi. Základom fabuly (=dej v časovej následnosti) je hľadanie údajného soka v láske a pokusy o jeho odstránenie. Prekážky v láske medzi lesníkom a dievčaťom z hôr Zunou, ktorá symbolizuje svet vrchov, sú osnovou deja. Pred lesníkom sa postupne odkrýva obraz jeho protivníka. Nie je to nijaká konkrétna postava, ale celok mýticky poňatej prírody. Lesníkov boj s „protivníkom“ je do značnej miery zápas so sebou samým. Veľkým podielom sa na románe zúčastňuje vízia, sen a prelud. Mýtus prírody a mýtus lásky splývajú do veľkolepej syntézy, ktorú autor postavil proti ničivosti vojny ako obranu pred ňou.
 
Román PO ROKU 1945
 
FRANTIŠEK  HEČKO
-  z obdobie 1. svetovej vojny
Červené víno – generačný román. Na osudoch 3 generácií zobrazil spoločenské pomery a premeny, ktorými prešiel slovenský vidiek od začiatku nášho storočia do 30. rokov. Na začiatku románu nás autor zoznamuje s patriarchálnou rodinou starých Habdžovcov. Z nich sa vyníma syn Urban, ktorý sa oženil s chudobnou, ale pracovitou Kristínou. Mladí odchádzajú do Vlčindolu, kde začínajú gazdovať. Urban je typom mladého hospodára, ktorý vidí, že po starom sa žiť nedá. Šľachtí vínnu révu a po čase sa mu začína dariť. Tým si znepriatelí dedinských boháčov na čele so Silvestrom Bolebruchom, ktorí ho chcú priviesť na mizinu. Spory medzi nimi urovnajú až ich deti sobášom. V románe ďalej sledujeme osudy detí Habdžových a Bolebruchových – Marka a Magdalény. Autor sa sústreďuje na postavu Marka, ktorý má autobiografické črty. Zobrazuje jeho štúdium na poľnohospodárskej škole a problémy chudobných študentov. Po štúdiách odchádza Marek za adjunkta na veľkostatok. Vidí ťažký život poľnohospodárskych robotníkov, ktorí si postupne uvedomujú svoje položenie a štrajkujú. Marek sa kladne stavia k štrajku, ale nakoniec z veľkostatku odchádza. Autor v románe rozvíja tradície realistickej dedinskej prózy sociálno-kritického zamerania s výrazovým systémom lyrizovanej prózy.
 
PETER  JAROŠ
-  prozaik strednej generácie
Tisícročná včela – osudy troch generácií Pichandovcov, hybských roľníkov a remeselníkov. Zobrazil tu starý patriarchálny slovenský vidiek v rokoch 1890 – 1918. Vystupuje tu rôznorodá hybská pospolitosť: vyhranené charaktery, ale i rôzne figúry a figúrky. Autor so zmyslom pre detail vykreslil ľudí pri práci i zábave, ale všíma si aj ich citové a myšlienkové procesy. Cez ľudské lásky, narodenia a skony, cez prácu, radosť i tragédie, zobrazuje človeka v jeho ľudskej prirodzenosti, ako tvorcu hodnôt, ako obnovovateľa života.

HISTORICKÁ TEMATIKA V ROMÁNOCH

MARGITA  FIGULI
Babylon – kríza a zánik absolútnej moci na pozadí posledných rokov existencie Novobabylonskej ríše
 
ĽUDO  ZÚBEK
-  Doktor Jesénius; Jar Adely Ostrolúckej
 
MILAN  FERKO
-  Svätopluk; Medzi ženou a Rímom
-  román po roku 1945
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/9570-vyvoj-slovenskeho-romanu-prehlad/