Zahraničnoobchodná politika SR
Zahraničnoobchodná politika SR
Vývoj zahraničného obchodu SR. Teritoriálne zameranie obchodnej politiky.
Štatistické vykazovanie zahraničného obchodu. Aktuálna zahraničnoobchodná politika SR.
Rok 2004 bol pre ekonomiku
Slovenskej republiky významným míľnikom z dôvodu vstupu krajiny do EÚ 1. Mája 2004. Slovensko sa tak stalo členom Hospodárskej a menovej
únie, pre ktorého platila výnimka nadobudlo štatút členského štátu s derogáciou. To znamená, že vstupom do EÚ prijalo Slovensko do
budúcnosti záväzok stať sa členom menovej únie. Táto výnimka bola zrušená po splnení príslušných maastrichtských kritérií a k 1. 1.
2009 sa Slovensko stalo platným členom Eurozóny. Samotný vstup do Európskej únie ako vyššieho integračného celku znamenal pre zahraničný
obchod SR dve významné zmeny:
Zmena metodiky spracovania štatistických údajov o ZO SR v zmysle prechodu na postupy, ktoré sú
v súlade so smernicami EÚ29
Druhú a azda ešte významnejšiu zmenu pre obchodovanie Slovenskej republiky predstavovalo otvorenie,
rozšírenie a ďalšia liberalizácia európskeho priestoru
Ako hlavných obchodných partnerov SR možno na základe dlhodobého
vývoja teritoriálnej štruktúry zahraničného obchodu SR identifikovať členské krajiny EÚ, Ruskú federáciu, Čínu a USA.
Vývoz Zo Slovenskej republiky sa vyviezol tovar v hodnote 10 437,5 mil. €. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2014 sa znížil celkový vývoz
o 0,8 %.
V rámci najvýznamnejších obchodných partnerov sa zvýšil vývoz do Nemecka o 0,8 %, Spojeného kráľovstva o 12,6 %,
Francúzska o 10,9 %, Talianska o 2,1 %, Španielska o 41,6 % a Spojených štátov amerických o 18,7 %. Znížil sa vývoz do Českej republiky o
4,6 %, Poľska o 0,7 %, Rakúska o 4,8 %, Maďarska o 10,4 %, Holandska o 8,4 % a Ruskej federácie o 36,3 %. Z pohľadu hlavných ekonomických
zoskupení sa zvýšil vývoz do krajín EÚ o 0,1 % (tvoril 85,7 % celkového vývozu SR) a do krajín OECD o 0,6 % (na celkovom vývoze SR sa
podieľal 88,8 %).
Najviac klesol dovoz ropných olejov a olejov získaných z bitúmenových nerastov, surových o 243,7 mil. €,
ropných plynov a iných plynných uhľovodíkov o 176,1 mil. €, telefónnych súprav vrátane telefónov pre celulárnu sieť o 42,8 mil. € a
ropných olejov a olejov získaných z bitúmenových nerastov, iných ako surových o 29,1 mil. €.
Vo vzťahu k najvýznamnejším
obchodným partnerom sa zvýšil dovoz z Kórejskej republiky o 7,9 %, Maďarska o 1,6 %, Francúzska o 16,3 % a Talianska o 0,8 %. Znížil sa dovoz
z Nemecka o 5 %, Českej republiky o 4,9 %, Číny o 4,1 %, Ruskej federácie o 50,4 %, Poľska o 9,1 % a Rakúska o 12,1 %.
Z
hľadiska hlavných ekonomických zoskupení sa oproti rovnakému obdobiu roku 2014 zvýšil dovoz z krajín EÚ o 6,9 % (tvoril 65,8 % z celkového
dovozu) a z krajín OECD sa zvýšil o 0,3 % (na celkovom dovoze SR sa podieľal 62 %).
Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej
Únie, t. j. od 1. 5. 2004, sa štatistika zahraničného obchodu skladá zo systémov EXTRASTAT a INTRASTAT. EXTRASTAT systém poskytuje informácie
o výmene tovarov s nečlenskými štátmi EÚ na základe dokumentov predpísaných pre colné konanie INTRASTAT systém obsahuje informácie o
obchode s tovarom s členskými krajinami EÚ ako partnerskými krajinami, získané štatistickým zisťovaním.
V proexportnej
politike sa vláda zameria na potenciál rýchlorastúcich svetových ekonomík a vyhľadávanie nových možností, k čomu prispôsobí aj priority
poskytovania rozvojovej pomoci. Zameria sa aj na rozšírenie proexportných kapacít Exportnoimportnej banky SR (EXIMBANKA SR).
S
cieľom podpory ekonomického rozvoja, zvyšovania konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a tvorby nových pracovných miest bude vláda klásť
dôraz na prílev priamych zahraničných investícií predovšetkým do oblastí s vyššou pridanou hodnotou. Pri príleve zahraničných
investícií bude hospodárska politika zameraná predovšetkým na podporu etablovaných investorov pri expandovaní ich aktivít v SR
prostredníctvom postinvestičnej starostlivosti a ich výraznejšieho vstupu do priemyselného výskumu a vývoja u nás. Vláda podporí koncepcie
rozvoja vedeckotechnickej spolupráce s priamym vplyvom na rozvoj znalostnej ekonomiky na Slovensku vo väzbe na systém vzdelávania a prípravy
vysokokvalifikovaných odborníkov.
Vláda nadviaže na rozpracované projekty v rámci inovačnej politiky a presadí aktívnejšie
zapojenie SR do medzinárodného transferu moderných technológií. Náležitá pozornosť vlády bude venovaná aj dobudovaniu systému jednotnej
prezentácie Slovenska v zahraničí s osobitným dôrazom na maximálnu mieru synergie kultúrnych hodnôt, ekonomických záujmov a podporu turizmu.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta