Zahraničnoobchodná politika SR ​

Zahraničnoobchodná politika SR

Vývoj zahraničného obchodu SR. Teritoriálne zameranie obchodnej politiky. Štatistické vykazovanie zahraničného obchodu. Aktuálna zahraničnoobchodná politika SR.

Rok 2004 bol pre ekonomiku Slovenskej republiky významným míľnikom z dôvodu vstupu krajiny do EÚ 1. Mája 2004. Slovensko sa tak stalo členom Hospodárskej a menovej únie, pre ktorého platila výnimka ­ nadobudlo štatút členského štátu s derogáciou. To znamená, že vstupom do EÚ prijalo Slovensko do budúcnosti záväzok stať sa členom menovej únie. Táto výnimka bola zrušená po splnení príslušných maastrichtských kritérií a k 1. 1. 2009 sa Slovensko stalo platným členom Eurozóny. Samotný vstup do Európskej únie ako vyššieho integračného celku znamenal pre zahraničný obchod SR dve významné zmeny:
 
­ Zmena metodiky spracovania štatistických údajov o ZO SR v zmysle prechodu na postupy, ktoré sú v súlade so smernicami EÚ29
 
­Druhú a azda ešte významnejšiu zmenu pre obchodovanie Slovenskej republiky predstavovalo otvorenie, rozšírenie a ďalšia liberalizácia európskeho priestoru
 
Ako hlavných obchodných partnerov SR možno na základe dlhodobého vývoja teritoriálnej štruktúry zahraničného obchodu SR identifikovať členské krajiny EÚ, Ruskú federáciu, Čínu a USA.
 
Vývoz Zo Slovenskej republiky sa vyviezol tovar v hodnote 10 437,5 mil. €. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2014 sa znížil celkový vývoz o 0,8 %.
 
V rámci najvýznamnejších obchodných partnerov sa zvýšil vývoz do Nemecka o 0,8 %, Spojeného kráľovstva o 12,6 %, Francúzska o 10,9 %, Talianska o 2,1 %, Španielska o 41,6 % a Spojených štátov amerických o 18,7 %. Znížil sa vývoz do Českej republiky o 4,6 %, Poľska o 0,7 %, Rakúska o 4,8 %, Maďarska o 10,4 %, Holandska o 8,4 % a Ruskej federácie o 36,3 %. Z pohľadu hlavných ekonomických zoskupení sa zvýšil vývoz do krajín EÚ o 0,1 % (tvoril 85,7 % celkového vývozu SR) a do krajín OECD o 0,6 % (na celkovom vývoze SR sa podieľal 88,8 %).

Najviac klesol dovoz ropných olejov a olejov získaných z bitúmenových nerastov, surových o 243,7 mil. €, ropných plynov a iných plynných uhľovodíkov o 176,1 mil. €, telefónnych súprav vrátane telefónov pre celulárnu sieť o 42,8 mil. € a ropných olejov a olejov získaných z bitúmenových nerastov, iných ako surových o 29,1 mil. €.
 
Vo vzťahu k najvýznamnejším obchodným partnerom sa zvýšil dovoz z Kórejskej republiky o 7,9 %, Maďarska o 1,6 %, Francúzska o 16,3 % a Talianska o 0,8 %. Znížil sa dovoz z Nemecka o 5 %, Českej republiky o 4,9 %, Číny o 4,1 %, Ruskej federácie o 50,4 %, Poľska o 9,1 % a Rakúska o 12,1 %.
 
Z hľadiska hlavných ekonomických zoskupení sa oproti rovnakému obdobiu roku 2014 zvýšil dovoz z krajín EÚ o 6,9 % (tvoril 65,8 % z celkového dovozu) a z krajín OECD sa zvýšil o 0,3 % (na celkovom dovoze SR sa podieľal 62 %).
 
Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej Únie, t. j. od 1. 5. 2004, sa štatistika zahraničného obchodu skladá zo systémov EXTRASTAT a INTRASTAT. EXTRASTAT systém poskytuje informácie o výmene tovarov s nečlenskými štátmi EÚ na základe dokumentov predpísaných pre colné konanie INTRASTAT systém obsahuje informácie o obchode s tovarom s členskými krajinami EÚ ako partnerskými krajinami, získané štatistickým zisťovaním.
 
V proexportnej politike sa vláda zameria na potenciál rýchlorastúcich svetových ekonomík a vyhľadávanie nových možností, k čomu prispôsobí aj priority poskytovania rozvojovej pomoci. Zameria sa aj na rozšírenie proexportných kapacít Exportno­importnej banky SR (EXIMBANKA SR).
 
S cieľom podpory ekonomického rozvoja, zvyšovania konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a tvorby nových pracovných miest bude vláda klásť dôraz na prílev priamych zahraničných investícií predovšetkým do oblastí s vyššou pridanou hodnotou. Pri príleve zahraničných investícií bude hospodárska politika zameraná predovšetkým na podporu etablovaných investorov pri expandovaní ich aktivít v SR prostredníctvom postinvestičnej starostlivosti a ich výraznejšieho vstupu do priemyselného výskumu a vývoja u nás. Vláda podporí koncepcie rozvoja vedecko­technickej spolupráce s priamym vplyvom na rozvoj znalostnej ekonomiky na Slovensku vo väzbe na systém vzdelávania a prípravy vysokokvalifikovaných odborníkov.
 
Vláda nadviaže na rozpracované projekty v rámci inovačnej politiky a presadí aktívnejšie zapojenie SR do medzinárodného transferu moderných technológií. Náležitá pozornosť vlády bude venovaná aj dobudovaniu systému jednotnej prezentácie Slovenska v zahraničí s osobitným dôrazom na maximálnu mieru synergie kultúrnych hodnôt, ekonomických záujmov a podporu turizmu.