Manažment a teória chaosu

7.  Manažment a teória chaosu

Stručne vysvetlite čo sa rozumie pod pojmom teória chaosu. Je z jej pohľadu chaos synonymom neusporiadanosti? Vysvetlite. Možnosti uplatnenia teórie chaosu v manažérskej práci. Nový model organizácie. Typické znaky nového modelu organizácie.
 
Prostredie, v ktorom fungujú súčasné organizácie sa neustále mení pod vplyvom veľkého množstva faktorov – ekonomické, sociálne, politické, technologické,... Pod vplyvom týchto faktorov sa musia meniť aj organizácie tak, aby boli schopné v meniacom sa prostredí prežiť. V dôsledku toho vznikajú aj nové požiadavky na ľudí v pracovnom procese.
 
Teória chaosu je filozofický koncept chápania vesmíru. Zaoberá sa takými systémami, kde prebiehajú procesy, ktoré majú nelineárny proces. Teória sa navyše zaoberá aktívnym chaosom. To znamená, že sa zaoberá procesmi prebiehajúcimi v systémoch, ktoré sú ďaleko od equilibria.
 
(systémy, v ktorých nebola premenená všetka využiteľná energia na nevyužiteľnú). V určitých momentoch sa vytvárajú nové systémy, ktoré sú na vyššej úrovni.
 
Príkladom systému, v ktorom prebiehajú procesy s nelineárným priebehom je organizácia ako inštitúcia. Patrí do systému z jednoduchého dôvodu - dôležitým prvkom, ktorý do značnej miery ovplyvňuje nelineárny proces je človek a vecné prvky. Príklad: medzinárodné podniky sa zameriavali na dlhodobé plánovanie a ich spôsob dosahovania cieľov. Z toho dôvodu boli vo firmách aj špecialisti, ktorý sa zamerali aj na analýzu rizík.
 
Je z jej pohľadu chaos synonymom neusporiadanosti?
Teória chaosu nemá nič spoločné s bežným chápaním pojmu chaosu ako synonyma neporiadku.
 
Možnosti uplatnenia teórie chaosu v manažérskej práci. Nový model organizácie. Typické znaky nového modelu organizácie.
 
Priestor pre uplatnenie poznatkov teórie chaosu v organizačnom správaní a v manažmente je predovšetkým v oblasti manažmentu zmien.
 
Organizácia ako inštitúcia má podobne ako výrobok svoju krivku životnosti. Organizácia pri svojom vzniku dosahuje negatívny rast (spôsobený prvotnými vysokými nákladmi) a po určitom čase fungovania začne dosahovať pozitívny rast.
 
Pri nezmenených procesoch a v neustále sa meniacom prostredí organizácia má svoj limit, po dosiahnutí ktorého začína pokles, až príde k zániku.
 
Organizácia nemusí po určitom čase nevyhnutne zaniknúť. Ak manažment zareaguje vo vhodnom čase, krivka životnosti sa môže zmeniť.
 
Manažment musí identifikovať súčasný stav a prijať potrebné opatrenia na zmenu, ktorých výsledkom nebude zánik organizácie ale vznik nového systému s vyšším stupňom usporiadanosti.

Nový model organizácie (t. j. alternatívny typ organizácie vo vzťahu k súčasným organizáciám z hľadiska organizačnej štruktúry a z hľadiska procesu manažmentu)
 
Výsledkom klasického prístupu k manažmentu je známy klasický mechanistický pyramídový model organizačnej štruktúry. Napriek tomu, že sa v súčasnosti tento model vyskytuje najčastejšie, možno ho označiť za prekonaný. Tento model vznikol na základe špecializácie a deľby práce. Uplatnenie týchto dvoch princípov pri organizačnom dizajne má svoje hranice. Takto vytvorená organizačná štruktúra má svoje výhody, ako je napríklad nižšie požiadavky na kvalifikáciu, pretože pracovníci sú pripravovaní na vykonávanie určitých špecializovaných činností, jednoduchšia kontrola, spoľahlivosť a podobne. Na druhej strane tento model organizačnej štruktúry je spojený s viacerými nevýhodami, ako je napríklad rigídnosť, bariéry medzi jednotlivými útvarmi, bariéry medzi organizáciou samotnou a prostredím, v ktorom funguje a podobne.
 
Tieto nevýhody sa v súčasnosti stávajú tak závažnými, že organizácie uplatňujúce klasický mechanistický model strácajú konkurenčnú spôsobilosť na trhu, v ktorom konkurencia neustále narastá. Vzhľadom na charakter súčasného trhu a na trendy jeho vývoja v budúcom období popredné organizácie v jednotlivých oblastiach hospodárstva transformujú klasický model organizácie na nový model, pre organizačnú štruktúru ktorého sú typické tieto znaky:
 
•  flexibilná;
•  plochá;
•  sieťová;
•  diverzifikovaná;
•  globálna-medzinárodná.
 
Flexibilita organizačnej štruktúry je potrebná preto, aby organizácia bola schopná pružne reagovať na zmeny požiadaviek zákazníkov na trhu. Konkurencia na trhu neustále narastá, preto organizáciám s nepružnou organizačnou štruktúrou sa znižuje konkurenčná spôsobilosť. Zákazník uprednostňuje takú organizáciu, ktorá v najvyššej miere dokáže uspokojiť jeho požiadavky, ktoré sa navyše často menia. Preto iba flexibilná organizácia má predpoklady úspešne fungovať v zvyšujúcom sa konkurenčnom prostredí.
 
Plochá organizačná štruktúra veľmi úzko súvisí s jej flexibilitou. Mení sa tu úloha stredného stupňa manažmentu, ktorý sa v podmienkach veľmi rýchlo rozvíjajúcich informačných technológií postupne stáva viac alebo menej prebytočným. Znižovaním počtu stupňov manažmentu sa súčasne zvyšuje produktivita práce a zároveň znižujú náklady.
 
Sieťová organizačná štruktúra je zameraná na vybudovanie úzkej spolupráce medzi dodávateľmi organizácie a jej zákazníkmi. Tým sa vytvára široká sieť spolupracujúcich organizácií, čo sa v praxi označuje ako „3C“ organizácia. Ide o organizáciu, ktorá má na trhu súčasne postavenie ako konkurent (competitor), zákazník (customer) a partner (collaborator).
 
Diverzifikovaná organizačná štruktúra odráža skutočnosť, v akej sa postupne nachádza väčšina organizácii, pretože narastá diverzifikácia pracovnej sily v tom zmysle, že organizácie zamestnávajú aj pracovníkov zo zahraničia, v integrujúcej sa Európe dochádza k užším kontaktom s organizáciami zo zahraničia, stretávajú sa rôzne organizačné kultúry a podobne.

Napokon globalizácia, ako súčasný trend, je reálny jav, organizácie vstupujú nielen na individuálne zahraničné, ale na celosvetový trh. Tomu trendu je potrebné podriadiť aj organizačnú štruktúru v záujme prežitia organizácie v tomto prostredí.
 
Charakteristické znaky nového modelu organizácie:
 
a)  Základnou organizačnou jednotkou je tím
 
b)  Úzka prepojenosť s prostredím, v ktorom organizácia funguje
 
c)  Horizontálny a vertikálny tok informácií, ktoré sú potrebné pri rozhodovaní
 
d) Rozhodnutie sa prijíma na tom mieste, na ktorom je k dispozícii maximum informácií o danom probléme
 
e)  Plochá organizačná štruktúra s minimálnym počtom stupňov riadenia

f) Pre tvorbu organizačnej štruktúry sú rozhodujúce procesy, ktoré v organizácii prebiehajú

g)  Dôraz sa kladie nie na zámery, ale na výsledky

h)  Flexiblný pracovný čas, vytvára sa veľký priestor pre čiastkové úväzky pracovníkov

i)  Flexibilná kariéra pracovníkov v rámci organizácie

j)  Hodnotenie výkonov pracovníkov a systém odmeňovania je založený na
hodnotení zákazníkmi

k)  Prostredie organizácie sa chápe v globálnom, medzinárodnom, nie lokálne limitovanom meradle

l)  Organizácia ako inštitúcia je medzinárodná.
 
Z uvedeného vyplýva, že nový model organizácie sa týka tak organizačnej štruktúry, ako aj procesov prebiehajúcich v organizácii. Takýto model sa však nevytvára samočinne. Je to predovšetkým otázka uvedomenia si súčasných trendov zo strany nielen manažérov, ale aj ostatných pracovníkov organizácie. Organizácie, ktoré si túto skutočnosť uvedomili včas, v súčasnosti uplatňujú tímové organizačné štruktúry, ktoré pri dôslednom uplatňovaní spĺňajú prakticky všetky požiadavky na nový model organizácie.