Hodnotenie kapitálových investícií
42. Hodnotenie kapitálových investícií.
Klasifikácia
investičných projektov, metódy hodnotenia investičných projektov a ich rizikovosti.
Priebežný audit projektov – ciele a nástroje.
Klasifikácia
investičných projektov
Klasifikácia projektov na základe vzťahu k rozvoju
podniku – pozitívny vzťah k rozvoju
podniku umožňuje uchádzať sa o úspech a poprednú pozíciu v podnikaní a rovnako tak podnecuje ambiciózne ciele v podnikaní.
Vzťah k rozvoju podniku v svojom obsahu zahŕňa:
• Rozvojové, teda projekty slúžiace k expandovaniu podniku. Zvyčajne
obsahujú zavedenie nových výrobkov, zvýšenie množstva produkcie, expandovanie podniku na nové trhy.
• Obnovy, alebo aj
reprodukčné projekty, ktoré sa zameriavajú na technologické vybavenie podniku a to tak pred ako aj počas životnosti podniku. V prvom prípade
ide o zachovanie kontinuity, v druhom prípade ide zväčša o zníženie nákladov.
• Mandatórne projekty sú do istej miery
vynútené legislatívnymi úpravami upravujúcimi určitú oblasť. Môžu to byť napríklad projekty zamerané na ekológiu, alebo ochranu
životného prostredia, projekty pre zvýšenie bezpečnosti pri práci, alebo projekty zlepšujúce pracovné prostredie.
Klasifikácia projektov podľa vecnej náplne projektov – vecné náplne projektov riešia
nasledovné oblasti:
• Pri zavedení nových technológií, alebo produktov ide hlavne o motiváciu podniku vyrovnať
sa, alebo mať konkurenčnú výhodu.
• Výskum a vývoj nových technológií a produktov prináša projekty slúžiace k zavedeniu
noviniek vyšších radov. Ide zväčša o vysoko rizikové projekty, kde úspešnosť projektu je závislá na mnohých faktoroch. Aj úspešný
výsledok bádania a vývoja môže byť
v praxi nepoužiteľný, alebo komerčne neúspešný.
• Zavádzanie nových a
obnova starých informačných systémov, alebo technológií. Ide
o projekty, ktoré zavádzajú do podnikov inovatívne
informačné systémy a technológie pre support niektorých procesov. Z pohľadu ich hodnotenia sa jedná o komplikované projekty z hľadiska efektu
prejavu a stupňa náročnosti ich merateľnosti. Pri týchto projektoch ide hlavne o úspory času procesov a sprehľadnenie riadenia.
Klasifikácia na základe miery závislosti medzi projektmi – miera závislosti projektov v sebe
zahŕňa vzťah medzi jednotlivými projektmi v podniku. Ich rozdelenie je nasledovné:
• Vzájomne vylučujúce sa
projekty sú bežné projekty, kde ide o jednoduché vylúčenie možnosti jedného realizovaného na úkor druhého. Jedno znemožňuje realizáciu
druhého. Ide o projekty pri určitom rozpočtovom obmedzení, ktoré nezahŕňajú realizáciu viacerých projektov, alebo ide o projekty viazané na
jeden vzácny zdroj (výrobná zóna, pozemok).
• Vzájomne nevylučujúce sa projekty sú projekty, ktorých vzájomná realizácia sa
nevylučuje a niekedy je dokonca potrebná.
• Úplne závislé projekty tvoria určitú skupinu, ktorá tvorí celok. Pri týchto
projektoch je riziko, že v prípade neúspechu, nesplnení, alebo problému pri realizácií jedného projektu nebudú realizovateľné ostatné
projekty. Môže tiež ísť o rozloženie veľkého projektu na čiastkové projekty s postupnou realizáciou.
• Komplementárne
projekty sa spolu dopĺňajú, pretože realizácia jedného otvára možnosti pre realizáciu druhého, avšak nepodmieňuje ho (napr. postavenie
vodnej nádrže môže byť spúšťadlom pre stavbu rekreačného zariadenia).
• Ekonomicky závislé projekty sú vzájomne
nahraditeľným (substituovateľným)
výstupom. Pri hodnotení týchto projektov je nutné brať na zreteľ, či sa ich efekty
navzájom nekompenzujú a na základe toho prispôsobiť odhadovaný peňažný tok z týchto projektov. Pre príklad môže ísť o zavedenie
inovácií, ktoré svojou kvalitou a zameraním na rovnakú cieľovú skupinu vytláčajú z trhu pôvodné výrobky od rovnakej firmy.
• Staticky závislé projekty – tieto projekty môžu mať buď pozitívnu závislosť a ich výnosy, alebo náklady sa vyvíjajú rovnakým
smerom (rast–rast, pokles–pokles), alebo majú negatívnu závislosť a ich vývoj hodnôt je opačný (rast–pokles, pokles–rast). Ak
závislosť projektov má štatistický nulovú závislosť, hovoríme, že sú štatistický nezávislé. Toto členenie je dôležité hlavne pri
výbere optimálneho vejára projektov, alebo investícií finančného charakteru. Vo firemnej praxi ide o projekty, ktoré sa zameriavajú na
rovnakú cieľovú skupinu zákazníkov, rovnaké vstupy, alebo iné podobné veličiny.
Klasifikácia podľa charakteru
peňažných tokov počas života projektov – rozdelenie peňažných tokov na základe spôsobu
posudzovania peňažných tokov je nasledovné:
• So štandardnými (konvenčnými aj klasickými) peňažnými tokmi. Štandardný
peňažný tok určuje, že spoločnosť produkuje záporný peňažný príjem v období výstavby projektu a kladný peňažný tok v čase
prevádzky. Všeobecne možno konvenčný peňažný tok charakterizovať len zmenou znamienka v priebehu plánovanej životnosti projektu
• S neštandardnými peňažnými tokmi ide o projekty, ktoré striedajú počas svojho života znamienko svojho peňažného toku niekoľkokrát.
Môže ísť o projekty s vysokými nákladmi na začiatku a pri likvidácií projektu, alebo aj o projekty, kde sa v určitom časovom období ráta
s rozšírením projektu. Rozlíšenie projektov podľa štandardných, alebo neštandardných peňažných tokov je dôležitou súčasťou prípravy
na hodnotenie efektívnosti projektov, pretože niektoré metódy hodnotenia efektívnosti nie sú použiteľné pre projekty s neštandardnými
peňažnými tokmi ako napríklad metóda vnútorného percenta.
Klasifikácia projektov podľa veľkosti
– projekty sú zvyčajne delené podľa výšky investičných nákladov.
Dôležitý je pohľad na výšku investície podľa ekonomickej veľkosti subjektu realizujúceho investičný projekt. Čo je pre malý podnik
vysoká investícia, môže byť pre veľký podnik malá investícia a opačne. Jedná sa teda o delenie veľmi relatívne, závisle od veľkosti
spoločnosti a jej kapitálového rozpočtu. Toto delenie je dôležité z hľadiska určenia stupňa riadenia, ktorý sa bude daným projektom
zaoberať.
Podstatou hodnotenia investícií je porovnávanie vynaloženého kapitálu (nákladov
na investíciu) s výnosmi, ktoré daná investícia prinesie.
Metódy hodnotenia investičných
projektov a ich rizikovosti
1) Metóda čistej súčasnej hodnoty
– patrí k najlepším kritériám hodnotenia investičných projektov.
Je založená na zohľadnení princípu časovej hodnoty peňazí. Ak máme peniaze dnes, sú viacej pre nás vhodné, ako peniaze, ktoré budeme mať
zajtra.
2) Metóda indexu rentability investície – predstavuje nekomplikovanú variáciu metódy čistej súčasnej
hodnoty. Je definovaný ako jednoduchý podiel diskontovaných čistých peňažných tokov a investičných výdavkov. Index rentability (IR) > 1
projekt je pre investora výhodný, IR < 1 projekt je neakceptovateľný, IR = 1 projekt je indiferentný (výnos z projektu = alternatívnym
nákladom). Index rentability sa používa ako doplnkový ukazovateľ pri projektoch , ktoré majú obmedzené zdroje investícií.
3) Metóda vnútornej miery výnosu – je taká miera, pri ktorej sa súčasná hodnota
peňažných príjmov z projektu rovná kapitálovým výdajom. Je to diskontná sadzba, pri ktorej sa čistá súčasná hodnota rovná
nule.
4) Metóda diskontovanej doby splatnosti investície – doba návratnosti je čas, za ktorý sa
počiatočné kapitálové výdavky zaplatia peňažnými príjmami z investície. Predstavuje obdobie, za ktoré sa budú kapitálové výdavky
rovnať kumulatívnemu súčtu peňažných príjmov.
5) Metóda výnosu vloženého kapitálu – táto metóda
hodnotí časový priebeh výnosu vloženého kapitálu.
6) Metóda tvorby portfólia – táto
metóda sa zaoberá otázkou investície do viacerých projektov tak, aby dosiahnutý výnos bol čo najvyšší pri určení
trhového rizika.
Priebežný audit projektov – ciele a nástroje.
Po ukončení projektov (u
veľkých projektov aj v ich priebehu) je prevádzaný audit projektu. Na rozdiel od priebežného monitoringu sa jedná o zistenie aktuálneho stavu
projektu ku konkrétnemu dátumu (audit v priebehu projektu) alebo záverečného stavu projektu.
Audit projektu
presne popíše súčasné problémy, upozorní na budúce pravdepodobné problémy, odhalí a popíše ich príčiny a
navrhne účinné nápravné opatrenia, ktoré v maximálnej možnej miere súčasné i budúce problémy eliminujú. Overuje či sa postupovalo
súlade s postupmi.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta