2. Manažment pracovníkov (individuals) v organizácii
2. Manažment pracovníkov (individuals) v organizácii
Základné atribúty osobnosti, hodnoty,
prístupy a postoje, percepčný proces. Význam týchto poznatkov pre uplatnenie v manažérskej práci.
Osobnostné rozdiely sú
charakteristiky, ktoré odlišujú jedného človeka od druhého. Ľudia sú jedineční a situácie túto jedinečnosť zvýrazňujú.
Osobnosť je sada odlíšiteľných vlastností a atribútov osobnosti, ktoré sú využiteľné k charakterizovaniu ľudí.
Osobnosť zohráva dôležitú úlohu v tom ako pracovník vníma pracovné prostredie, ohodnocuje ho a reaguje naň.
Štruktúra osobnosti: 3 prvky: podmieňujúce faktory, fázy, vlastnosti
- podm. faktory: zohrávajú úlohu pri tvorbe
osobnosti: biologické (vzrast), sociálne (rodičia, rodina, okolie), kultúrne (kultúrne znaky, hodnoty) a situačné (niektoré vlastnosti sa
odhalia alebo tvoria len v hraničných situáciách)
- fázy: fázy vývoja cez ktoré osoba počas vývoja prechádza: Freud
(dependent, compulsive, oedipal, mature), Erikson (8stages, +social adaptivenes, crises when passing stages - applicable to org), Piaget (vedomá
zložka je rovnako dôležitá ako zložka nevedomá, podporené výskumom). Osobnostný vývoj teda nie je chaotický, ale je predeterminovaný
a ovplyvniteľný.
- vlastnosti: Gordon Allport: každý má spoločnú sadu osobnostných vlastností, ale indiv. majú tiež unikátne
vlastnosti - personálne dispozície: sociálne, politické, religiózne a estetické.
R.Cattell: charakter. pomocou 2 špecifických
súborov/dimenzií vlastn.: povrchové vlast. ktoré sú pozorovateľné pomocou správania (čestný, priateľský) a zdrojové, ktoré sú ukryté
(dominantný, podozrievavý, vyspelý).
Model vyspelý - nevyspelý: model pre OB Chrisom Argyris. Špecializuje sa len na
ľudí v podm.org. - z jeho výskumu vyplýva, že existuje konflikt medzi org. ktorá oceňuje nevyspelé charakteristiky ľudí oproti ich
osobnostnému rozvoju.
Vlastn. v priamom súvise s org.
- zdroj kontroly:
presvedčenie, či správanie ľudí ma priamy dopad na výsledky ich správania; interný locus: človek môže ovplyvniť svoj osud, externý locus:
život je ovplyvnený šťastím a náhodou. Dopad na org: internals v extrémnych prípadoch sa snažia ovplyvniť úplne všetko, čo je temer
nemožné. Lepšie je byť schopný sa prispôsobiť
- autoritatianstvo: nakoľko osoba verí v to, že moc a status je legitímnou
časťou organizácie. Ak je podriadený vysoko autorit., skôr akceptujú dozor, ktorý ich riadi - najmä bez toho, aby sa spytovali, či je rozkaz
správny alebo nie.
- machiavelianstvo: túžba získať moc a kontrolu na správaním druhých; vysoko mach. osoby sú racionálne,
neemotívne, schopné klamať a manipulovať ostatných aby dosiahli svoj ciel, málo mach. osoby sú lojálne, oceňujú priateľstvo, nemanipulujú
ľudí.
- Ostatné
- osobná kontrola (self monitoring) - napodobovanie a sledovanie správania druhých vs. nekladenie dôrazu
na správanie a názor ostatných pri rôznych situáciách
- self-esteem (seba úcta) - osoba s vyššou sebaúctou sa snaží nájsť
zamestnanie, ktoré poskytuje vysoký status, kým s malou sebaúctou sa uspokojí so súčasným stavom
- Typ A a B - prístup k stresu
- introvert vs. extrovert
- podstupovanie rizika
prístupy a postoje:
-
dispozičný prístup k postojom: stále prístupy k objektom konzistentnou cestou ako výsledok skúsenosti. Postoje obsahujú tri
komponenty:
- afekt: referuje k vedome - neovplyvniteľným pocitom voči objektu (mám rád financie)
- uvedomenie/kognicia: osoba
predpokladá, že má o niečom vedomosť, ktorá môže ale nemusí byť pravdivá (založené na vnímaní reality a pravdy, mám rád financie,
pretože sa mi zdá, že je to veda založená na matematike a je dynamická)
- zámer: zamýšľané správanie voči niečomu, ktoré nemusí
byť vždy transformované do reálneho správania (ak máme radi inštruktora, chcem chodiť aj na jeho ďalšie prednášky)
-
situačný prístup k postojom: nemenné postoje nie sú potvrdené výskumom, postoje sa vyvíjajú (G. Salancik, J. Pfeffer) -
postoje sa vyvíjajú zo sociálnej reality. Sociálne prostredie podáva informáciu o tom, čo je dôležité a na základe toho si osoba tvorí
postoje k danej problematike (nový člen prac. tímu bude rôznymi spôsobmi oboznámený so základnými postojmi skupiny tak, aby zapadol)
-
kognitívna disonancia: úzkosť z toho, že 2 znalosti alebo percepcie sú kontradiktorické alebo odporujúce si. V org. ak sa
osoba správa v rozpore so svojim presvedčením alebo postojom. Osoba sa snaží znížiť disonanciu a tenziu, ktorú spôsobuje.
Postoje spojované s prácou: Spokojnosť vs. nespokojnosť
- Organizačné faktory: plat, postup, samotná práca, politika
org., prac. podmienky
- Skupinové faktory: spolupráca a spolupracovníci, nadriadený
- Osobné faktory: potreby a túžby, ašpirácie,
iné výhody ako napr. flexi čas
Dôsledkom nespokojnosti: vysoký turnover a absencie; meria sa dotazníkom alebo critical incidents
Commitment (zviazanosť, identifikácia s) a Involvement (ísť za požiadavky organizácie z vlastnej vôle) sú spojené s
absenciou a obrátkovosťou.
Pri výskume je potrebne dávať do súvisu všeobecné vlastnosti so všeobecnými spôsobmi správania a
naopak.
Implikácia pre managera je, že si muší byt vedomý indiv. rozdielov medzi zamestnancami.
Percepcia
je súbor procesov, ktoré pomáhajú rozpoznať a interpretovať info. z okolia. Percep. proces v org:
- vlastn. objektu: kontrast,
intenzita, pohyb, opakovanie a novosť
- vlast. pozorovateľa: salience (dôležitosť), disposition (súčasná nálada), postoj, sebapoznanie,
osobnosť
- situačné procesy: selekcia (výber podľa dôležitosti pre jednotlivca), organizácia (usporiadanie vnemov do log. systému),
škatuľkovanie (stereotyping), haló efekt (jedna vlastnosť prebije ostatné), projekcia
Atribučná teória ľudia pozorujú
správanie a prisudzujú mu príčiny (Heider a Kelley). Najprv pozorujeme správanie a potom ho hodnotíme podľa konsenzu (iní lúdia reagujú
rovnako v rovnakej situácii), zhoda (opätovné rovnaká reakcia osoby) a odstup (distinctivness, osoba reaguje obdobne v rôznych situáciách).
Podľa toho môže byt správanie tvorené interne alebo externe, pomocou čoho ho vieme ovplyvniť.
Percepcia a atribúcia sú dôležité
najmä z hľadiska motivácie, prijímania a hodnotenia pracovníkov.
Výkon = schopnosti x môcť x chcieť
Individuálne
správanie v organizácii ovplyvňuje 5 faktorov:
1, Motivácie – motivácia človeka je ovplyvnená
a, postoje: referuje spôsob ako je osoba naladená na daný objekt a čo k nemu cíti. Objektom postoja môže byť:
- fyzický objekt, špecifická osoba, skupina ľudí, abstraktná entita.
- ľudia niekedy robia veci, ktoré sa nezhodujú s ich
postojmi
b, viera, nádeje: ovplyvňuje motiváciu dvoma spôsobmi
- ľudia musia veriť že sú schopní
spĺňať správanie, ktoré od nich organizácia očakáva
- musia veriť že zapojenie sa do želaného správania sa v organizácii,
prinesie pozitívne následky pre nich osobne
- na efektívny výkon vplýva: sebaúcta, minulé skúsenosti, aktuálna situácia, osobnosť,
komunikácia od druhých
c, hodnoty: môžu ovplyvniť motiváciu človeka – ovplyvňujú základné typy aktivít
človeka, ktoré sú pre neho atraktívne: ovplyvňujú motiváciu človeka na získanie špecifických výstupov
d,
potreby: od základných až po uznanie, schopnosti a dosiahnutie výsledkov, rešpekt, dôstojnosť, možnosť osobného výberu,
sloboda, pýcha, hrdosť
e, ciele: na to aby motivovali musia byť špecifické a dostatočne ťažké, aby človeka
zaujali a boli ním aj akceptované
2, Schopnosti – obsahuje osobný postoj k danej aktivite a možnosť
učiť sa dovoľujúcu osobný rozvoj schopností
- poukazujú na zručnosti a kapacitu človeka, ktoré sú potrebné na efektívne
vykonávanie danej práce
Rozvoj od talentu k zručnosti má dve metódy: tréning, skúsenosti
- schopnosti – mentálne alebo
fyzické
3,Vnímanie – ak vnímanie na niečo čo sa od nás očakáva je zhodné
s očakávaniami organizácie výsledkom je efektívny výkon.
- faktory ovplyvňujúce vnímanie :
a, charakteristika objektu
b,
charakteristika osoby – postoje, emócie, skúsenosti, potreby
c, charakteristika situácie – stres, načasovanosť
4, Osobnosť – sada osobných čŕt a tendencií, ktoré determinujú všeobecné a rozdielne v ľudskom
myslení konaní a cítení
5, Organizačný systém a zdroje – organizačná štruktúra – silne
ovplyvňuje a obmedzuje čo a ako ľudia robia.
Model individuálneho správania
- ľudia vstupujú do
organizácie so súborom postojov a vyformovanou osobnosťou. Ich vnímanie sveta ovplyvňuje ich motiváciu, učenie a správanie na pracovisku. Ich
správanie tiež ovplyvňujú ich schopnosti a talent, ktoré sa môžu prostredníctvom učenia meniť.
Hodnoty - Postoje - Správanie
Schopnosti - Organizačné
podmienky - Správanie
Výkon = osobné vlastnosti (schopnosť podať výkon) x pracovné úsilie (ochota podať výkon) x podpora
organizácie (príležitosť podať výkon)
- Motivácia k pracovnému výkonu: sily v pracovníkovi, ktoré ovplyvňujú úroveň, smerovanie
a vytrvalosť úsilia
- Situačné obmedzenia, ktoré bránia výkonu pracovníka:
- nedostatok času
- nedostatočný
rozpočet, pracovné nástroje, stroje, materiál
- nejasné inštrukcie
- nespravodlivé očakávania výkonu
- nedostatok
autority
- príliš rigidné procedúry
Demografické charakteristiky: premenné, ktoré
formujú osobnosť (pohlavie, vek, handicap – znížená pracovná schopnosť, rasová a etnická príslušnosť, atď.)
Schopnostné
charakteristiky: aptitude (schopnosť učiť sa), schopnosti (vykonávať úlohy)
Osobnosť: celkový profil alebo
kombinácia vlastností, ktoré charakterizujú jedinečnosť človeka
ovplyvnené: dedičnosťou, prostredím (kultúrne, sociálne,
situačné faktory)
- zisťujeme: pozorovanie, interview, testy …
Rámec klasifikácie osobnosti:
1. Sociálne charakteristiky (štýl riešenia problémov, spoľahlivosť):
4 typy podľa Junga
Spôsob získavania
informácií:
zmyslový typ (uprednostňuje rutinu a poriadok)
intuitívny typ
Spôsob hodnotenia informácií:
cítiaci typ (berie do úvahy pocity, snaží sa prispôsobiť iným)
mysliaci typ (spolieha sa na rozum a intelekt)
2.
Hodnoty a motívy
3. Osobné teórie (spôsoby ako ľudia uvažujú o sociálnom a fyzickom
prostredí)
- Lokus kontroly - interný - človek je pánom svojho osudu vs. externý - život človeka je v rukách vonkajších síl
- Autoritárstvo - stupeň presvedčenia, že medzi ľuďmi v organizácii by mali byť rozdiely vzhľadom na moc a status
- Dogmatizmus
- Machiavelizmus - do akej miery sú ľudia pragmatický, udržiavajú si emocionálny odstup a veria, že účel svätí prostriedky
-
Rizikovosť - ochota riskovať
- Seba – monitoring – schopnosť prispôsobiť správanie situačným faktorom
4. Emocionálne
prispôsobenie (do akej miery človek znáša emočne náročné situácie)
Typ A: netrpezlivosť, túžba, výkon, perfekcionizmus
Typ B:
bezstarostnosť, menšia ambicióznosť v každodennom živote
5. Dynamika osobnosti (ako človek integruje
jednotlivé vlastnosti a vytvára z nich celok)
Seba-obraz: súbor presvedčení o sebe ako o jedinečnej ľudskej bytosti
-
self-esteem = sebaúcta
- self-efficacy = dôvera v seba, že niečo dokážem
Hodnoty
(globálne presvedčenia, ktoré riadia naše správanie a úsudok v rôznych situáciách; určujú, čo je správne a nesprávne):
Typy hodnôt:
- Terminálne (presvedčenia o cieľoch v živote, ktoré treba dosiahnuť); napr. niečo v živote dosiahnuť, spása,
pôžitok, rovnosť, svetový mier, zabezpečenie rodiny, sloboda, šťastie
- Inštrumentálne (presvedčenia o spôsobe, ako dosiahnuť
ciele); napr. závislosť, nápomocnosť, predstavivosť, čestnosť, odvaha, zodpovednosť
Allportove kategórie hodnôt:
-
Teoretické, Ekonomické, Estetické, Sociálne, Politické, Náboženské
Meglinove kategórie:
- Výkonové, Pomoc a záujem o
ostatných, Čestnosť, Spravodlivosť
Postoje:
- hodnotiace výroky o
predmetoch, ľuďoch a udalostiach; pozitívne, negatívne
- ovplyvniteľné prostredím, učením a skúsenosťami
- zisťujeme:
dotazník, interview, pozorovanie
- aktívne (kt. sa častejšie prejavujú) vs. pasívne
- všeobecné vs. špecifické
Funkcie:-
inštrumentálna (napr. keď chcem vyššiu odmenu)
- hodnotová (postoje podporujú hodnoty človeka)
- ego-obranná (vyhýbanie sa
nepríjemným situáciám)
- sociálno adjustačná (začlenenie do spoločnosti)
Kognitívne (poznávacie) zložky postojov:
presvedčenia, názory, poznatky, informácie
Afektívne (emocionálne) zložky postojov: pocity, hodnotiaci aspekt
Behaviorálne zložky
postojov: sklon správať sa určitým spôsobom na základe pocitov a postojov
Dizonancia (kognitívna) - nekonzistentnosť medzi
postojmi a správaním - človek sa snaží udržať rovnováhu medzi postojmi a správaním zmenou postoja alebo správania, alebo racionalizáciou
ich nesúladu
Postoje k práci:
- Pracovná spokojnosť (job satisfaction) - celkový postoj pracovníka k svojej
práci
- aspekty – charakter práce, vedenie, vzťahy, možnosť postupu, odmena
- ovplyvňuje : absentérstvo, fluktuáciu,
výkon
- pohľady na vzťah pracovnej spokojnosti a výkonu
1. Spokojnosť pôsobí na výkon
2. Výkon pôsobí na
spokojnosť
3. Odmeny pôsobia na obidva
- Pracovná zaangažovanosť (organizational commitment) - stupeň, do ktorého sa pracovník
identifikuje s prácou, aktívne sa na nej zúčastňuje a považuje svoj výkon za dôležitý pre vlastné sebahodnotenie
- Organizačná
zaviazanosť (job involvement) - lojalita, identifikácia a zaangažovanie sa v organizácii
Proces
vnímania:
- proces organizácie a interpretácie zmyslový vnemov, vytváranie zmysluplného prostredia
Faktory ovplyvňujúce vnímanie sa môžu týkať:
vnímajúceho = postoje, osobnosť, motívy, záujmy, zážitky, očakávania
cieľa = kontrast, intenzita, veľkosť, pohyb, opakujúci sa vs. nový podnet)
situácie = fyzická, sociálna, organizačná
Proces vnímania:
- Pozornosť a výber podnetov
- Organizácia informácií.
- Schémy: organizované poznatky
o určitom pojme, ktoré vznikajú skúsenosťou
- Schémy o sebe: informácie o vlastnom vzhľade, správaní, a osobnosti
-
Schémy o osobách: spôsob akým človek zaraďuje ostatných do kategórií
- Schémy o situáciách: popisujú postupnosť udalostí
v určitej situácii
- Schémy „osoba v situácii“: kombinácia schém o osobách a situáciách
- Interpretácia (ovplyvnená
atribúciou = pripisovaním príčin - pokus vysvetliť, prečo sa niečo stalo, tak ako sa to stalo)
- Vyberanie z pamäte
Nedostatky pri vnímaní:
- selektívnosť - vyberáme si iba časť vnímateľného
- predpokladaná podobnosť - podľa seba
súdim teba
- stereotypy - posudzovanie osoby na základe skupiny, do ktorej patrí
- haló efekt - celkový dojem z človeka na základe
jednej vlastnosti
- očakávanie
Teória atribúcie (pripisovania príčin):
- Pokus pochopiť príčinu
určitej udalosti, zhodnotiť zodpovednosť za dôsledky a zhodnotiť osobné vlastnosti zainteresovaných ľudí
- Základná chyba v
atribúcii (ako vnímam iných): keď hodnotíme správanie iných ľudí, máme tendenciu podceňovať vplyv situačných faktorov (donútili ho
k tomu okolnosti) a preceňovať vplyv osobnostných faktorov (je to zlý človek)
- Zaujatosť vo svoj prospech (ako vnímam seba): ak
hodnotíme svoj výkon, máme tendenciu odmietať našu zodpovednosť za neúspechy (nepodarilo sa mi to, lebo všetky okolnosti boli proti mne), ale
prijímať zodpovednosť za úspechy (podarilo sa mi to, lebo som dobrý).
Zones.sk – Zóny pre každého študenta