7. Manažment a teória chaosu

7.  Manažment a teória chaosu

Možnosti  uplatnenia  teórie  chaosu  v manažérskej  práci. Nový model  organizácie. Typické znaky nového modelu organizácie.
 
Prostredie, v ktorom fungujú súčasné organizácie sa neustále mení pod vplyvom veľkého množstva faktorov – ekonomické, sociálne, politické, technologické,... Pod vplyvom týchto faktorov sa musia meniť aj organizácie tak, aby boli schopné v meniacom sa prostredí prežiť. V dôsledku toho vznikajú aj nové požiadavky na ľudí v pracovnom procese.

Teória chaosu sa objavila vo fyzike koncom 80. rokov (kedy bol vypracovaný program, ktorý simuloval systém počasia a pomocou štatistických parametrov bolo možné určiť, čo systém pravdepodobne urobí). Je to filozofický koncept chápania vesmíru a zaoberá sa takými systémami, v ktorých prebiehajúce procesy majú nelineárny priebeh. Je potrebné si uvedomiť, že teória chaosu sa zaoberá tzv. aktívnym chaosom – teda procesmi prebiehajúcimi v systémoch, ktoré sú ešte ďaleko od ekvilíbria, t.j. v systémoch, ktoré ešte nedosiahli stav maximálnej entropie, a v ktorých ešte nebola premenená všetka využiteľná energia na nevyužiteľnú. V súlade s teóriou chaosu systém, ktorý je vzdialený od ekvilibria nemusí nevyhnutne smerovať k maximálnej entropii a zániku.  V určitom momente sa vytvára nový systém, ktorého usporiadanie je na vyššej úrovni v porovnaní s predchádzajúcim systémom. Tento jav teória chaosu označuje ako ORDER OUT OF CHAOS (voľne preložitelné ako Nové usporiadanie, ktoré vzišlo z chaosu).

Typickým príkladom systému, v ktorom prebiehajúce procesy majú nelineárny priebeh môže byť organizácia. Príčinou tohto javu je to, že organizácia je socio-technický systém – jeho základné zložky tvoria ľudia a vecné prvky. A práve človek je tým prvkom, ktorý do veľkej miery podmieňuje nelineárny priebeh procesov. 

Na teóriu chaosu nadväzuje teória komplexity, ktorá sa snaží zisťovať, aký poriadok je v chaotických systémoch a tieto poznatky neskôr zúžitkovať.
Teóriou chaosu a komplexity je inšpirovaná práca Petra Sengeho – Piata disciplína. Umenie a spôsoby práce učiacej sa organizácie (The fifth discipline. The art and the practices of the learning organization) - prestať považovať organizáciu za stroj (čo chcel Taylor) a začať na ňu pozerať ako na určitý druh živého organizmu. Piata disciplína = systémové myslenie ako schopnosť pochopiť rozhodujúce vzájomné vzťahy, ktoré ovplyvňujú správanie sa v komplexných systémoch v čase - ak si manažéri osvoja systémové myslenie a iné disciplíny, výsledkom bude učiaca sa organizácia.
Teória chaosu eliminovala klasický princíp deterministickej prediktability (predpovedateľnosti efektu na základe poznania príčiny), ktorý je vyjadrený vzťahom príčina – efekt (ktorý je typický pre determinizmus ako filozofický koncept chápania vesmíru).
 
Uplatnenie poznatkov teórie chaosu v organizačnom správaní a v manažmente je predovšetkým v oblasti manažmentu zmien.  Organizácia ako inštitúcia má podobne ako výrobok svoju krivku životnosti, ktorá vzniká ako závislosť medzi jej rozvojom (os Y) a časom (os X), v priebehu ktorého organizácia funguje. Pri jej vzniku obyčajne dosahuje negatívny rast, ktorý je spôsobený napr. vysokými fixnými nákladmi, až po určitom čase fungovania začne organizácia dosahovať pozitívny rast s tým, že jej rast je limitovaný podmienkami a prostredím, v ktorom vznikla. To znamená, že pri nezmenených procesoch a v neustále sa meniacom prostredí má organizácia svoj vrchol, po dosiahnutí ktorého začína pokles až dôjde k zániku.
Organizácia však nemusí po určitom čase nevyhnutne zaniknúť. Ak sa vo vhodnom čase zrealizujú potrebné zmeny, krivka životnosti sa môže zmeniť. Predpokladom je schopnosť manažmentu identifikovať súčasný stav a prijať potrebné opatrenia na zmenu. Tak ako systém nemusí nevyhnutne smerovať k ekvilibriu, organizácia nemusí nevyhnutne smerovať k zániku. V určitom momente, ktorý má definovať manažment, vzniká nový systém s vyšším stupňom usporiadanosti – order out of chaos.
 

Nový model organizácie

Výsledkom klasického prístupu k manažmentu je klasický mechanistický pyramídový model organizačnej štruktúry – vznikol na základe špecializácie a deľby práce. Aj keď sa tento model ešte v súčasnosti vyskytuje najčastejšie, možno ho označiť za prekonaný.
Vzhľadom na charakter súčasného trhu a na trendy jeho vývoja v budúcom období popredné organizácie transformujú klasický model organizácie na nový model, pre ktorý sú typické tieto znaky:
1.  flexibilná: aby bola organizácia schopná pružne reagovať na zmeny požiadaviek zákazníkov na trhu – konkurencia neustále narastá.
2.  plochá: súvisí s flexibiliou, mení sa tu úloha stredného stupňa manažmentu, ktorý sa viac-menej stáva prebytočným (vo Ford Motor Company)
3.  sieťová: znamená vybudovanie 3C organizácie : úzka spolupráca medzi dodávateľmi organizácie a jej zákazníkmi. Organizácia má tak na trhu postavenie ako konkurent (competitor), zákazník (customer) a partner (collaborator).
4.  diverzifikovaná: zamestnávanie pracovníkov zo zahraničia a stretávanie sa rôznych organizačných kultúr.
5.  globálna-medzinárodná: v záujme prežitia je potrebné trendu globalizácie podriadiť aj organizačnú štruktúru.
 
Nový model organizácie sa nevytvára samočinne. Je to otázka uvedomenia si trendov nielen zo strany manažérov, ale aj ostatných pracovníkov organizácie.
 
- poznáme aj pasívny chaos: systém sa nenachádza v ekvilibriu, dosahuje maximálnu entropiu - jeho jednotlivé prvky sú v stave neusporiadanosti
 

Požiadavky na nový typ (model) organizácie: (k už vyššie spomínaným piatim)

1.  základná jednotka: tím a tímová práca
2.  horizontálny a vertikálny tok informácií
3.  kompetentnosť – rozhoduje ten, kto má informácie
4.  orientácia na zákazníka
5.  dôraz na výsledky, nie na zámery
6.  hodnotenie výkonov a odmeňovanie je založené na základe spokojnosti zákazníkov