Zóny pre každého študenta

17. Teória manažérskeho rozhodovania – východiská a základné princípy

17. Teória manažérskeho rozhodovania – východiská a základné princípy

Definícia  rozhodovania.  Rozhodovanie  ako  súčasť  ľudského  myslenia.  Rozhodovanie v meniacom  sa  prostredí.  Definícia  manažérskeho  rozhodovania.  Tvorivý  (kreatívny) a analytický (logický) prístup k rozhodovaniu. 
 
Definícia rozhodovania ako subjektovo-objektovej aktivity ľudí
 
Rozhodovanie ľudí je vyvíjajúca sa subjektovo-objektová ľudská aktivita, ktorá na vyššom stupni než u ostatných živých organizmov, t.j. i s použitím nášho myslenia, umožňuje rozhodovaciemu subjektu využiť princíp voľby z množiny jeho konaní ako svoju účelnú reakciu na podnety, prekážky alebo problémy, na ktoré v okolitej prírode alebo v spoločnosti naráža, aby uspokojil svoje subjektívne záujmy.
 
Ľudský subjektovo-objektový vzťah – vzťah moci a slobody (protikladný vzťah)
-  geneticky podvedomá túžba ľudí po slobode namierená proti moci
-  túžba slobodne rozhodovať
-  vodcovskú aktívnu úlohu má rozhodovací subjekt
-  pasívnu úlohu má rozhodovací objekt
-  rozhodovanie ľudí je preto prevažne subjektívne
 
Rozhodovací subjekt je aktívny ľudský individuálny, skupinový alebo spoločenský činiteľ rozhodovania, ktorý má vodcovské postavenie voči objektu rozhodovania tým, že o ňom predovšetkým v prospech svojich subjektívnych záujmov rozhoduje.
-  základný kameň rozhodovania
-  individuálny / skupinový / národne spoločenský / národne globálny
-  spoločenská existencia ho viac či menej núti rešpektovať jeho spoločenské okolie, potlačovať svoje individuálne záujmy v prospech záujmov skupinových (kolektívne racionálne preferovanie / individuálne racionálne)
-  rozhodovanie rozh.subjektu je priamo alebo nepriamo spoločenským (závislé od svojho spoločenského okolia)
-  individuálne záujmy v konfrontácii so spoločenskými – sociálna rozpornosť
 
Objekt rozhodovania je človek, predmet, jav alebo proces objektívnej reality, ktorý je pre rozhodovací subjekt podnetom a predmetom jeho rozhodovacích aktivít, ich východiskom a cieľom.
-  v rozhodovaní zastáva submisívnu úlohu
-  môže mať charakter hmotného reálneho objektu sveta, ale aj nehmotnej abstraktnej konštrukcie vedomia
 
Vývoj dvoch základných smerov a špecifík manažérskeho rozhodovania (?)
 
1)  Humanistický – nazývaný nepresne deskriptívny, neprogramovaný alebo stochastický
2)  Matematický – chápaný aj ako preskriptívny, programovaný alebo normatívny
 

Hlavné smery v rozhodovaní (Šnapka):

-  behaviorálny smer (ľudský faktor, motivácia, vzťahy,...)
-  sociálne systémový smer (sociologický rozbor formalizovaných organizácií)
-  matematický smer (exaktné metódy)
 
Rozhodovací proces:
a)  racionálny prístup – systematický proces krok za krokom
-  ekonomicky založená organizácia, ktorej manažéri  sú objektívny a majú všetky dostupné informácie
-  proces: definícia cieľa – identifikácia problému – určenie typu rozhodnutia (programované/neprogramované) – tvorba alternatív (hľadanie nových príležitostí a hrozieb z okolia) – vyhodnotenie – voľba alternatívy – implementácia – kontrola a monitoring
-  nevýhodou je zvyčajne nedostatok informácií, nedodržiavanie celého procesu a nejasnosť ohľadom budúcnosti
b)  behaviorálny prístup – predpoklad obmedzenej racionality
-  manažéri nemajú všetky informácie ani nepoznajú všetky alternatívy a tak sa snažia vybrať najprijateľnejšiu alternatívu
-  princíp suboptimalizácie (vedomé akceptovanie horšieho ako optimálneho výsledku aby sa vyhlo nezamýšľanému negatívnemu vplyvu na iné časti organizácie), obetovania (tvorba alternatív a ich vyhodnocovanie pokiaľ sa nenájde taká, ktorá spĺňa minimálne podmienky) a rules of thumb (procedúry a zažité riešenia)
 

Triedy rozhodovania podľa hľadiska racionality

1)  podvedomé (pudové, inštinktívne, vrodené, zmyslové, emocionálne, spontánne, automatické,...)
2)  rutinované
3)  vedomé (rozumové, myšlienkové, uvedomelé, vyvinuté, logické, voľné, programované,...)
 

Zvyšovanie racionality rozhodovania

-  účelnejšie konanie
-  účelnejšie uspokojovanie
-  ideálnym pojmom je objektívna racionalita
-  v zložitých rozhodovacích situáciách
-  pomer podvedomého k vedomému rozhodovaniu je 80:20 (odhad)
 

Všeobecné podmienky racionálneho manažérskeho rozhodovania:

-  musíme poznať alebo stanoviť rozhodovací subjekt a jeho kompetencie – zodpovednosť a právomoc (právomoc je možné delegovať, ale zodpovednosť nie)
-  primerané znalosti a zručnosti rozhodovacieho subjektu (manažéri s potrebným minimom kvalifikácie)
-  manažérsky rozh.subjekt má nielen právo, ale aj povinnosť rozhodnúť
-  musíme poznať profilujúci výrobný a obchodný program podniku (biznis plán)
-  musíme definovať sústavu plánov na všetkých úrovniach organizácie (aby každý vedel, čo sa od neho v budúcnosti očakáva, ciele a cesty ich dosiahnutia)
-  musí byť zabezpečená komunikácia potrebných informácií v reálnom čase riadenia (info na správnom mieste v správnom čase)
-  musí byť k dispozícii aspoň minimálna varieta riešení (aspoň dve nenulové varianty riešenia)
rozhodnutie musí byť jednoznačné
-  musí byť zabezpečená včasná realizácia rozhodnutia
 

Vzťah rozhodovania k riadeniu, informáciám a motivácii z manažérskeho pohľadu

Manažérske rozhodovanie je jadrom a nástrojom riadenia.
-  subjekt rozhodovania = riadiaci pracovník (manažér)
-  objekt rozhodovania = ekonomické celky
-  manažérske rozhodovanie by malo byť čo najefektívnejšie (ale často je intuitívne)
 
Relevantné informácie sú vlastným pracovným predmetom manažérskeho rozhodovania
-  sú priamo späté s možnosťami rozhodovacieho subjektu poznávať a transformovať svet a seba v ňom
-  nie je možné rozhodovať za úplnej absencie informácií (neexistuje rozhodovanie za úplnej neistoty) a nie je tiež možné získať všetky informácie (neexistuje rozhodovanie za úplnej istoty)
-  z tohto informačného pohľadu sa dá rozhodovanie považovať za účelovú kvantitatívnu transformáciu informácií, ktorá sa v jeho kulminačnom bode (rozhodnutí) mení na kvalitatívnu transformáciu
 
Model riadenia ako množinového prieniku jeho základných zložiek (kruhy v trojrozmernom priestore):
-  informácie
-  motivácia
-  rozhodovanie
 
Axonometrické zobrazenie vzťahu motivácie, informácií a rozhodovania:

R riadenie
I informácie
M motivácia
Ro rozhodovanie
 
Jednotlivé kruhy predstavujú sféricky modelované množiny štrukturálnych prvkov jednotlivých systémov, ich prieniky a vzťahy medzi nimi.
-  vzťahy môžu byť bilaterálne, trilaterálne a quatrolaterálne
-  čisto hypotetické znázornenie, lebo chýba štvrtá dimenzia času
 

Polemika k zavedeným normatívnym názorom rozhodovania za istoty, neistoty a rizika

Rozhodovanie sa uskutočňuje za podmienok určitej ohraničenej neistoty, vyplývajúcej z nedostatku informácií o budúcom správaní rozhodovacieho subjektu i objektu rozhodovania vo vnútri viac, alebo menej rozvinutého pravdepodobnostného poľa, s väčším, alebo menším rizikom z jeho následkov, čím vytvárame isté napätie medzi tým, čo je, čo chceme, aby sa stalo, a čo sa skutočne stane.
 

Nesprávne podmienky rozhodovania:

podmienky istoty (úplne vopred známe informácie) – nemožnosť využiť princíp voľby, lebo jediná regulovaná cesta je už predurčená, preto rozhodovanie nenastáva
podmienky neistoty (úplná absencia informácií) – nie je možné určiť ani objekt ani subjekt rozhodovania, nemôžeme rozhodovací proces naštartovať
podmienky rizika – vylučuje predchádzajúce podmienky (znásobenie rôznou mierou informácií obsahuje aj predošlé prípady)
 

Štyri východiskové situácie rozhodovania s následkami a výslednými pravdepodobnosťami (Hebák):

1)  priestor akcií – množina všetkých možných rozhodnutí, kt.môžu byť učinené (A=(A1,A2,...,Aj))
2)  priestor výsledkov – množina všetkých možných situácií, ku ktorým môže dôjsť (S=(S1,S2,...,Si))
3)  ekonomické dôsledky – náklady, výnosy, zisky, či straty – funkcia, ktorá ku každej kombinácii akcie a situácie priraďuje jej dôsledok (xij=d(Si,Aj))
4)  pravdepodobnosti situácií a výsledkov
==> neistotu v rozhodovaní nahradzuje pravdepodobnostnými polami
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/manazment/12472-17-teoria-manazerskeho-rozhodovania-vychodiska-a-zakladne-principy/