22. Vývoj teórie a praxe strategického manažmentu

22. Vývoj teórie a praxe strategického manažmentu

Vývojové  etapy  na  ceste  k strategickému  manažmentu.  Preskripčné  a emergentné  prístupy k strategickému manažmentu. Strategický manažment ako proces.
 

Strategický manažment je proces, ktorého základnými fázami sú:

- strategické plánovanie
- implementácia stratégie
- hodnotenie a kontrola stratégie

Etapa	1. Základné fin. plánovanie – 1.pol 20. stor do 2. sv. vojny (ročné plány a rozpočty)	2. Predpovedne založené dlhodobé  plánovanie – 50-te roky	3. Externe orientovanýé plánovanie – 60-te roky	4. Strategický manažment
rozhodujúce priority	operačná kontrola (bez počítačov, techniky)	efektívne plánovanie rastu (optimalizácia - matematika + počítače – používanie modelov)	rast cez reakciu na trh (konkurencia)	orientácia zdrojov na vytváranie konkurenčných výhod
hlavné znaky	1.ročný rozpočet 2.funkčný prístup 3.Evidencia a kontrola	1.strednodobé a dlhodobé predpovede vývoja  2.statické rozvrhovanie zdrojov	1. konkurenčná analýza 2.hodnotenie alternatív 3.Dynamické rozvrhovanie zdrojov	1.plánovanie podriadené stratégii 2.tvorivé a pružné procesy 3.podporný hodnotový systém a klíma
hodnotový systém	dôraz na rozpočty	predvídanie budúcnosti (založené na štatistických metódach)	myslieť strategicky	tvorenie budúcnosti

 
1. fáza: Finančne založené plánovanie
· char. črta: dôraz na krátke obdobie a sústreďuje sa na funkčné stránky organizácie
· základom je rozpočtovníctvo - vyžaduje sa neustále monitorovanie a hodnotenie vývoja nákladov a výnosov
· je najnižšou fázou vo vývoji strategického manažmentu
 
2. fáza: Predvídaco orientované plánovanie
· char. črta: časové štruktúrovanie rozpočtovacieho procesu
· ťažisko spočíva v alokácii zdrojov, ktoré z dlhodobého hľadiska významne ovplyvňujú postavenie podniku
 
3. fáza: Externe orientované plánovanie
· char. črta: výrazná orientácia na trh a zákazníka
· využívajú sa nové metódy a techniky skúmania externého prostredia
· zmena okolia - význam nadobúda variantnosť v plánovaní, s čím teda súvisí ich hodnotenie a výber najvhodnejších  variantov
 
4. fáza: Strategický manažment
· rozšírenie externe orientovaného strategického plánovania o ďalšie prvky: implementáciu a kontrolu
· strategický manažment: proces, v rámci ktorého vrcholový manažment určuje dlhodobé smery vývoja a činnosti organizácie prostredníctvom vhodne formulovanej stratégie, implementuje formulovanú stratégiu a sústavne vyhodnocuje jej realizáciu
· SM: rozsiahly proces zahrňujúci komplexný proces riadenia strategického rozvoja podniku
 
Preskripčný model strategického manažmentu
-  strategické ciele sú formulované vopred
-  hlavné prvky stratégie sú vytvorené ešte pred zahájením prác na stratégii
-  stratégia je založená na predpoklade racionálneho a logického správania ľudí
 
Ÿ vychádza zo skúmania interného a externého prostredia - vytvorenie účinnej stratégie
Ÿ externé = príležitosti + hrozby
Ÿ interné = silné + slabé stránky
Ÿ pred stratégiou kroky: VÍZIA (obraz o budúcnosti)
  POSLANIE (čo budeme robiť, aby sme naplnili víziu – predmet
  činnosti v podnikaní)
  STRATEGICKÉ CIELE (niečo, čo je vymedzené ukazovateľom –
bod na časovej osi kam sa chceme dostať – z bodu A do bodu B)
Ÿ nasleduje formulácia stratégie, tvorba alternatív a hodnotenie a výber najvhodnejšej alternatívy, ktorá sa stáva stratégiou
Ÿ etapa implementácie stratégie – programy, plány, procedúry
Ÿ  etapa kontroly – vyhodnotenie realizácie stratégie - spätná väzba, na základe kontroly možno robiť zmeny
Ÿ výhody
-  pohľad na organizáciu ako na celok
-  strategický cieľ predstavuje hlavné kritérium pre tvorbu i výber alternatív stratégie
-  strategický cieľ tvorí kritérium pre implementáciu a hodnotenie realizácie stratégie
Ÿ nevýhody
-  budúcnosť musí byť presne predvídaná, aby mohla tvoriť základ pre racionálne rozhodovanie
-  krátkodobé efekty sú obetované v prospech neurčitých budúcich efektov
-  rozpor medzi zodpovednosťou vrcholových manažérov  a deklarovanou potrebou spolurozhodovania a diskusií
-  implementácia nasleduje ako samostatná fáza
 
Emergentný  model strategického manažmentu
-  strategické ciele sú nejasné
-  jej prvky sú rozvíjané až v priebehu jej života
-  vychádza z toho, že ľudia sa nesprávajú racionálne a logicky
-  stratégia je rozvíjaná na základe pokusov a omylov a opakovaného experimentovania
 
Ÿ znovu skúmanie interného a externého prostredia
Ÿ !!! nevytvárame stratégiu - iný postup
Ÿ po skúmaní prostredia nasleduje smerovanie podniku: VÍZIA (tzv. „hnací motor“, ktorý má
  2 funkcie: 1. orientačná: kam?; 2. motivačná: ťahá nás niekam)
  POSLANIE (nie predmet
  podnikania, ale hodnoty podniku, filozofia a pod.)
  STRATEGICKÉ CIELE (veľmi
  slabé, nie sú až tak nutné, len orientačne, lebo nevytvárame stratégiu)
Ÿ strategická kontrola: identifikácia strategického problému a hneď jeho riešenie po diskusiách s: priamo zainteresovanými, vertikálna línia manažmentu, horizontálna línia manažmentu
Ÿ výsledkom riešenia je:  1. kompromis (čiže stratégia a jej implementácia alebo odklad
  riešenia s monitorovaním problému)

2. konflikt
Ÿ !!! nie je oddelená etapa riešenia problému a jeho realizácia - formulácia + realizácia - možnosť pružnejšie reagovať, lebo stratégia nie je „pevne“ stanovená a nemusí na jej prípadnú zmenu sa čakať do konca roka, kedy sa schvaľuje - tento prístup je oveľa pružnejší
Ÿ výhody
-  berie do úvahy ľudské otázky
-  stratégia je postupne rozvíjaná
-  implementácia je súčasťou procesu rozvoja
-  vysoká flexibilita, zodpovednosť rýchlosti zmien prostredia
Ÿ  nevýhody
-  je nerealistické očakávať, že členovia orgánov spoločností budú iba sledovať strategické riadenie manažmentu
-  pri hierarchickej organizačnej štruktúre je dôležitá úloha centra skupiny podobne ako otázka zodpovednosti za strategické rozhodnutia
-  flexibilita vytvára chaos pri strategickom rozhodovaní a dlhodobých investíciách
-  pri nejasnosti strategických cieľov je náročnejšie stanovovať kritériá a budovať systém strategickej kontroly
 

Strategický manažment ako proces

1.  Skúmanie prostredia (externé + interné): východisková fáza, ktorej úlohou je neustále sledovanie prostredia a poskytovanie informácií o prebiehajúcich zmenách
2.  Formulácia stratégie (vízia, poslanie, ciele, stratégie): pozostáva z určenia strategického smerovania organizácie
3.  Implementácia stratégie (programy, plány, procedúry): rozpracovanie stratégie zo základných rozvojových programov a projektov
4.  Strategická kontrola (hodnotenie a kontrola): najnovšia fáza SM, je to fáza spätnej väzby prepojená na všetky predchádzajúce fázy procesu SM, formou spätnej väzby môže iniciovať zmeny.
Dôležitú úlohu tu zohráva spätná väzba, ktorá takto dáva tomuto procesu charakter nepretržitého procesu. Iniciátorom spätnej väzby je strategická kontrola, ktorá poukazuje na potrebu zmien. Každá z uvedených fáz má v celom procese SM dôležité postavenie a plní nezastupiteľnú úlohu. Tento model reprezentuje aplikáciu preskripčného prístupu k stratégii, pri ktorom sú pôvodne vytvárané stratégie pomocou spätnej väzby postupne aktualizované. Model predpokladá aktívne využívanie množstva metód a techník, ktoré sú neustále rozvíjané a zdokonaľované, aby zodpovedali charakteru prostredia.
Emergentné stratégie, ktoré kladú dôraz na pružnosť a prispôsobivosť procesu SM zmenám v prostredí a aktívne zapájanie manažérov všetkých úrovní do tvorby a implementácie stratégie vyžadujú prispôsobiť celý proces týmto požiadavkám.