Zóny pre každého študenta

42. Finančné trhy a inštitúcie, finančná a kapitálová štruktúra firmy

42. Finančné trhy a inštitúcie, finančná a kapitálová štruktúra firmy

Finančné  trhy  -  inštitúcie, nástroje,  burzové  obchody. Finančná  štruktúra  firmy  a  jej  vzťah k štruktúre aktív. Miller – Modigliani-ho model, daňová politika a kapitálová štruktúra.
 

Finančný trh

Finančný trh je miesto, na ktorom sa stretáva ponuka voľných finančných prostriedkov v podobe úspor rôznych ekonomických subjektov a dopyt rôznych ekonomických subjektov po týchto prostriedkoch, ktoré sa využívajú ako investície.
 
Úloha FT – presúvať finančné prostriedky od subjektov, ktorí ich majú prebytok k subjektom s ich deficitom.
-  podporuje rozvoj ekonomiky
 
Primárni veritelia – domácnosti, firmy, vlády, cudzinci
 
Priame financovanie – dlžníci priamo od veriteľov získavajú prostriedky tým, že predávajú svoje cenné papiere, ktoré predstavujú veriteľov nárok (pohľadávku) na dlžníkov budúci dôchodok či aktíva (záväzok). Pri priamom financovaní vznikajú vysoké transakčné a informačné náklady, ktoré sú často nedostupné najmä pre individuálnych účastníkov trhu.
Polopriame financovanie – realizuje sa za účasti maklérov a dealerov. Ich základným poslaním je sprostredkovať kontakt medzi veriteľmi a dlžníkmi, čím sa znižujú náklady na informácie. (Maklér vystupuje v mene klienta, dealer nakupuje na vlastný účet.)
 

Funkcie finančného trhu

•  depozitná funkcia – prostredníctvom inštitúcií na finančnom trhu sa vytvára priestor pre úspory obyvateľstva a ich uloženie do relatívne málo riskantných príležitostí
•  funkcia zabezpečovania bohatstva – prostredníctvom investovania do cenných papierov, kde hodnota stúpa a tým sa uchováva bohatstvo
•  funkcia likvidity - bohatstvo vo forme rôznych finančných nástrojov možno rýchlo vymeniť za hotovosť s veľmi malým rizikom straty
•  úverová funkcia
•  platobná funkcia
•  funkcia ochrany proti riziku
•  selektívna funkcia – finančný trh dáva do rovnováhy úspory s investíciami, čím podporuje rozvoj perspektívnych a životaschopných podnikateľských subjektov a urýchľuje zánik tých neperspektívnych
•  politická funkcia – finančné trhy sa stali hlavným kanálom, prostredníctvom ktorého vláda realizuje svoju politiku.
 

Finanční sprostredkovatelia

Najmä prostredníctvom inštitucionálnych finančných sprostredkovateľoch sa realizuje nepriame financovanie. Finančný sprostredkovatelia:
•  depozitné inštitúcie (komerčné banky, sporiteľne, úverové družstvá, rôzne sporiteľné a úverové združenia, fondy peňažného trhu),
•  ostatní finanční sprostredkovatelia (finančné spoločnosti, vládne úverové agentúry),
•  zmluvné inštitúcie (poisťovne, penzijné fondy),
•  investičné inštitúcie (investičné spoločnosti, investičné trusty s nehnuteľnosťami...)
 

Funkcie finančných sprostredkovateľov:

1.)  transformácia peňazí na kapitál
•  kvantitatívna transformácia – prijímanie vkladov v iných denomináciách než sú poskytované úvery
•  časová transformácia – transformácia z hľadiska doby splatnosti
•  teritoriálna transformácia – presun z miest s relatívnym nadbytkom na miesta s relatívnym nedostatkom (zohľadňuje sa aj ziskovosť)
•  transformácia z hľadiska obchodovateľnosti – emitovanie sekundárne obchodovateľných aktív oproti sekundárne neobchodovateľným aktívam, ktoré subjekty držia vo svojom portfóliu a sú málo likvidné
•  transformácia z hľadiska úverového rizika – vyplýva z rozdielneho úverového rizika bankových aktív a pasív. (Riziko bankových aktív sa znižuje diverzifikáciou aktív. Úverové riziko sa znižuje systémom poistenia vkladov v bankách.)
•  menová transformácia – v snahe získať čo najlacnejšie zdroje získavajú subjekty zdroje v inej mene, než v akej sú denominované aktíva, do ktorých tieto zdroje umiestňujú
2.)  prispievajú k znižovaniu transakčných nákladov – finančný sprostredkovatelia majú informácie o potenciálnych investoroch a dlžníkoch (úspory z rozsahu)
3.)  monitorovanie bonity dlžníkov – informačný servis pre investorov
4.)  racionalizácia platobného styku
 

Typy finančných trhov

1.  Z časového hľadiska:
Peňažný trh: trh s krátkodobými úvermi a finančnými dokumentmi, ktorých splatnosť je menej ako jeden rok. Na tento trh vstupujú predovšetkým tí, ktorí majú prechodný nedostatok prostriedkov a potrebujú si krátkodobo požičať. Patrí sem:
- medzibankový trh
- diskontný trh
- trh s depozitnými certifikátmi
- trh s CP miestnych samosprávnych celkov
- medzipodnikový trh
Kapitálový trh: určený na financovanie dlhodobých investícii zo strany podnikateľov, vlád a domácností. Na tomto trhu sú umiestnené dlhodobé úvery a dlhodobé cenné papiere so splatnosťou dlhšou ako rok.
2. Z hľadiska emisie finančných dokumentov: 
Primárny trh: je určený pre obchodovanie s novými emisiami cenných papierov.
Sekundárny trh: tu sa predávajú už predtým emitované cenné papiere. Jeho hlavnou úlohou  je zabezpečiť likviditu pre investorov do cenných papierov. Sekundárne trhy stanovujú ceny, urýchľujú obchodovanie aj na primárnom trhu. Môžu sa organizovať ako:
  - burzy
  - voľne prístupné sekundárne trhy (over-the-counter market = OTC)
3. Iné delenie:
Promptný trh: trh, kde sú CP obchodované s okamžitým doručením (obvykle 1-2 pracovné dni).
Termínovaný (dodávkový) trh: je určený pre obchodovanie s kontraktmi na dodanie finančných nástrojov v budúcnosti, kde je hlavným účelom znižovať riziko.
•  bezpodmienečné
ü  burzové (futures)
ü  mimoburzové (forewards, forward rate agreements, swapy)
•  podmienečné
ü  burzové (opcie, opcie na futures)
ü  mimoburzové (opcie, swapcie, caps, floors)
Opčný trh: ponúka investorom možnosť znížiť riziko nepriaznivých zmien v cenách CP. Na rozdiel od termínových trhov má však kupujúci kontraktu právo a nie povinnosť uskutočniť obchod.
4. Z vecného hľadiska:

Peňažný trh
Kapitálový trh
Devízový trh: predstavuje nákup alebo predaj jedných národných peňazí za druhé.
Trh zlata a drahých kovov: najmä obchodovanie so zlatom, menej striebrom a platinou.
Poisťovací trh: je trhom poistenia a zaistenia. Stretáva sa tu ponuka a dopyt po špecifickom druhu tovaru – po poistnej ochrane. Osobitosťou tohto trhu v tom, že je tu podmienená návratnosť (ak sa naplní poistná udalosť) a neekvivalentnosť (výška vyplatenej sumy v prípade vzniku poistnej udalosti nezodpovedá tomu, čo poistný subjekt zaplatil vo forme poistného). Poisťovne v súčasných podmienkach vstupujú na peňažný a kapitálový trh, v dôsledku čoho sa stiera rozdiel medzi poistným a peňažným či kapitálovým trhom a často sú ich nástroje priraďované k nástrojom peňažného alebo kapitálového trhu.
5. Z teritoriálneho princípu:
Národný trh
Medzinárodný trh
 

Finančné nástroje – cenné papiere

Existujú dve základné skupiny investícií, medzi ktorými sa môže investor rozhodnúť:
- reálne investície
- finančné investície
 
Reálne investície sú vždy priamo viazané na konkrétny predmet, či podnikateľskú činnosť. Reálne aktíva sú atraktívne najmä v období značnej hospodárskej a politickej neistoty.
Finančné investície reprezentujú predovšetkým cenné papiere.
 
Cenný papier je právny nárok majiteľa voči tomu, kto sa v ňom zaväzuje. CP je nositeľom právneho nároku, ktorý v sebe stelesňuje, a je pre jeho vznik, existenciu, prevod a zánik v zásade nenahraditeľný. Čiže ani veriteľ nemôže požadovať bez CP uspokojenie svojich nárokov a tiež dlžník môže odoprieť plnenie záväzkov, ak mu nebol predložený CP. Stratu je možné napraviť len umorením.
 Druhy: - listinná podoba
  - zaknihované
Imobilizácia CP: ich sústredenie v centrálnych registroch
 
Do sústavy CP vchádzajú:
a.)  akcie
b.)  dočasné listy
c.)  podielové listy
d.)  dlhopisy
e.)  vkladové listy, vkladové certifikáty, depozitné certifikáty a pokladničné poukážky
f.) investičné kupóny
g.)  kupóny
h.)  zmenky
i.)  šeky
j.)  cestovné šeky
k.)  náložné listy vrátane konosamentov
l.)  skladiskové listy, skladiskové záložné listy a tovarové záložné listy
m.)  iné listiny, ktoré za CP vyhlási osobitný zákon
 
Klasifikácia:
1.)  podľa stelesneného práva CP
a)  tovarové CP (viažu sa na určitú vec, predmet, preto sa nezaraďujú medzi finančné nástroje)
b)  CP peňažného trhu (stelesňujú krátkodobé pohľadávky – pokladničné poukážky, depozitné certifikáty, zmenky, bankové akcepty a šeky)
c)  CP kapitálového trhu (stelesňujú pohľadávky alebo podiely)
a. úverové CP (dlhopisy)
b.  majetkové CP (akcie a podielové listy)

2.) 
podľa prevoditeľnosti
a)  na doručiteľa (anonymný charakter)
b)  na rad (oprávnená osoba je vždy uvedená v texte listiny)
c)  na meno (ak sú prevoditeľné, možno ich práva prevádzať iba občiansko-právnou cestou, t.j. dohodou o postúpení práv – césiou)

3.) 
obchodovateľnosti
a)  obchodovateľné (podmienkou obchodovateľnosti CP je ich prevoditeľnosť)
b)  obmedzene obchodovateľné (musia mať zvlášť vymedzené podmienky obchodovateľnosti, alebo si vyžadujú dodatočné právne úkony)
c)  neobchodovateľné (zakladajú len právny vzťah medzi 2 subjektami, nie sú predmetom kúpy alebo predaja)

4.) 
spôsobu emisie
a)  hromadne emitované - vydanie zastupiteľných CP v počte najmenej 1000 ks. (obligácie; akcie emitované na získanie základného imania akciovej spoločnosti)
b)  individuálne emitované (zmenky, šeky,...)

5.) 
charakteru dôchodkov
a)  CP s pevným úročením (emitent je povinný platiť pravidelné pevné čiastky)
b)  CP s pohyblivým úročením (v pravidelných časových intervaloch sa prispôsobuje veľkosť dôchodku úrokovým sadzbám na trhu)
c)  CP s nulovými platbami (výnos sa dosahuje ako rozdiel medzi emisným a umorovacím kurzom)
d)  CP s premenlivým výnosom (platby sú závislé na výsledku hospodárenia emitenta)

6.)  charakteru emitenta
a)  verejné CP (štátne CP, papiere verejnoprávnych subjektov)
b)  súkromné CP (bankové, podnikové)

7.) 
ekonomického významu
a)  platobné a úverové (zmenky a šeky)
b)  ukladacie (dlhopisy, podielové listy)
c)  špekulatívne (akcie)
Ďalšími finančnými nástrojmi, ktoré nie sú charakterizované ako CP, a ktoré sa riadia inými legislatívnymi úpravami, sú:

- vkladné knižky (občiansky zákonník)
- devízy (devízový zákon)
- nástroje, ktoré sú dokladom o uložení prostriedkov u profesionálnych správcov majetku (zmluvy o penzijnom poistení, zmluvy o zvereneckej správe aktív, rôzne bankovo-poisťovacie kontrakty investičného charakteru
- finančné deriváty

Emisia CP – vydanie zastupiteľných CP.
Emitent sa musí vopred rozhodnúť, či bude emitovať CP na verejný (organizovaný) trh, alebo neverejný trh. Vzhľadom na zložitosť postupov pri emisii CP väčšina emitentov spúšťa svoje emisie prostredníctvom sprostredkovateľov, ktorými sú predovšetkým komerčné banky.
 
ISIN (International Securities Identification Numbering) je medzinárodná norma pre štandardizáciu ISO. Tvorí ju 12 miestny alfanumerický kód, ktorý podľa medzinárodného systému číslovania pre identifikáciu CP vždy jednoznačne identifikuje jednotlivú emisiu CP.
 

Burzové obchody

Sekundárny trh sa odohráva buď na trhoch organizovaných alebo neorganizovaných. Organizovaný trh predstavuje zastrešenie finančného trhu a je reprezentovaný burzou. Burza cenných papierov je trh, na ktorom sú obchodované v daný čas a na určitom mieste prostredníctvom oprávnených osôb vybrané cenné papiere.
Burzové obchody sú obchody medzi akcionármi burzy a firmami, ktoré majú povolenie obchodovať na burze.
Sprostredkovatelia:
•  banky
•  brokeri
•  investičné spoločnosti
Burzové obchody sa delia podľa doby trvania na promptné a termínované. Pri promptných sa transakcia uskutoční v priebehu najviac niekoľkých dní. Termínové slúžia na eliminovanie rizika a môžu byť s prémiou alebo bez prémie.
Burzové obchody prebiehajú na týchto trhoch:
•  hlavný trh – obchoduje sa s CP s najvyššou kvalitou (z hľadiska objemu základného kapitálu, stability hospodárskych výsledkov za posledné roky, veľkosti emisie atď.)
•  vedľajší trh – CP s vysokým štandardom
•  voľný trh – CP aj menej známych emitentov
•  špeciálne trhy – obchodujú s termínovými kontraktami a opciami
 
Na kapitálových trhoch (burzových aj mimoburzových) sa používajú rôzne indexy, ktoré sledujú vývoj kurzov vybraných akcií.
 
Finančné investície podniku a burzové obchody
•  likvidita – jedno z kritérií finančného investovania; likvidita na trhu súvisí s makroekonomickou situáciou
•  recesia – nedostatok peňazí (podniky predávajú CP, aby získali prostriedky)
•  rast – dosť peňazí, rastie dopyt po investovaní
•  informácie – motív k presunu kapitálu a rozhodujúci faktor na trhu
•  ochrana pred rizikom – termínované obchody a obchodovanie s derivátmi (zmluvy o budúcich transakciách) – sú to vlastne stávky na pohyb dačoho
 

Finančná a kapitálová štruktúra

Majetkovo-finančná stabilita - schopnosť podniku vytvárať a trvalo udržovať (napriek zmene činnosti podniku) správny vzťah medzi majetkom a používaným kapitálom.
 
Finančná štruktúra:   podiel jednotlivých zložiek vlastného a cudzieho kapitálu na celkovom kapitále, ktorý finančne kryje majetok podniku
Kapitálová štruktúra: spravidla sa chápe ako štruktúra dlhodobého kapitálu podniku, je považovaná za súčasť finančnej štruktúry
 
Pod finančnou štruktúrou podniku rozumieme (Miková) štruktúru celkového kapitálu podniku, z ktorého je financovaný jeho majetok. Staticky je podchytená v pasívach súvahy, z dynamického hľadiska predstavuje zložky celkového kapitálu, z ktorého sa financuje prírastok celkového majetku podniku. Finančná štruktúra je širší pojem ako kapitálová štruktúra.
Na finančnú štruktúru pôsobia viaceré faktory ako napríklad náklady podniku na získavanie zložiek majetku, riziká s rastúcimi úvermi, zloženie podnikového majetku, zdaňovanie podnikových ziskov.
Optimálna finančná štruktúra
–  Náklady na získanie a viazanie vlastného kapitálu (podiel na zisku, ktorí vlastníci očakávajú za svoj vklad do podniku) sú väčšie ako náklady na získanie cudzích zdrojov, pretože riziko vlastníka je väčšie ako riziko veriteľa.
–  Podiel na zisku sa vlastníkom vypláca zo zisku po zdanení, zatiaľ čo úroky z úverov sú súčasťou nákladov a tak znižujú základ dane. (daňová politika)
–  Zvyšovanie podielu cudzieho kapitálu, tvz. finančný leverage vyvoláva tendenciu znižovania priemerných nákladov podniku na získanie a viazanie kapitálu, ale zároveň zvyšuje riziko platobnej neschopnosti = leverage riziko
–  Preto viac cudzieho kapitálu znamená väčší zisk, ale zároveň aj väčší risk a preto so zvyšovaním podielu cudzieho kapitálu a tým aj risku veritelia požadujú väčší zisk a výhoda sa stráca.
Kritérium optimalizácie finančnej štruktúry je maximalizácia trhovej hodnoty podniku.
 
Kapitálová štruktúra predstavuje štruktúru vlastného imania (vlastného kapitálu) podniku a dlhodobých cudzích zdrojov, čiže ide v našom účtovnom chápaní o základné imanie, kapitálové fondy, fondy tvorené zo zisku, hospodársky výsledok minulých období a bežného účtovného obdobia a rôzne rezervy, dlhodobé záväzky a dlhodobé bankové úvery.
Trochu odlišný pohľad na kapitálovú štruktúru majú Breakey a Mayers, ktorý chápu kapitálovú štruktúru ako zmes rôznych cenných papierov podniku. Výber kapitálovej štruktúry je v základe problémom marketingu. Podnik môže vydať desiatky rôznych cenných papierov v rôznych kombináciách, ale pokúša sa nájsť takú kombináciu, ktorá by maximalizovala jeho trhovú hodnotu.
 
Miller – Modiglianiho-ho model kapitálovej štruktúry
Podľa tejto teórie kapitálová štruktúra za určitých predpokladov nehrá až takú dôležitú úlohu. Jedným z dôvodov je, že na dobre fungujúcom finančnom trhu, by investície prinášajúce rovnaký výnos mali mať rovnakú cenu. Cieľom MM modelu je nájsť optimálnu kapitálovú štruktúru podniku, t.j. takú kapitálovú štruktúru, pri ktorej je:
•  trhová hodnota vlastného kapitálu, resp. trhová hodnota podniku maximálna
•  miera priemerných nákladov kapitálu minimálna
 
Tento model kapitálovej štruktúry možno rozdeliť na základný model a model rozšírený o daň z príjmov podniku.

a) základný MM model
Základný model vypracovali páni Miller a Modigliani v roku 1958. V tomto modeli vychádzali z nasledujúcich 5-tich základných predpokladov:
1.  Kapitálový trh je dokonalý, informácie sú bezplatné a sú k dispozícii všetkým investorom, neráta sa s transakčnými nákladmi, investori sa správajú racionálne.
2.  Podniky možno začleniť do viacerých skupín. V každej skupine sú zaradené podniky s rovnakým stupňom prevádzkového rizika a v dôsledku toho aj s rovnakou výnosnosťou vloženého kapitálu. Rizikovosť a výnosnosť kapitálu sa medzi skupinami líšia.
3.  Čistý výnos (zisk a úroky) sa v jednotlivých obdobiach nemení a pravdepodobný výnos je pre všetkých investorov v danej triede výnosnosti rovnaký.
4.  Neberie sa do úvahy zdaňovanie zisku.
5.  Možnosť získať úver a podmienky na jeho získanie sú rovnaké pre všetky subjekty kapitálového trhu.
 
Na rozdiel od predchádzajúcej teórie, M-M model argumentuje tým, že v prípade zvyšujúceho sa podielu cudzieho kapitálu, akcionári požadujú vyšší výnos (kvôli vyššiemu riziku) plynulo, nie až od určitej miery zadĺženia. Možné výhody z rastúceho podielu cudzieho kapitálu na celkovom kapitáli sú vykompenzované zvýšenými nárokmi akcionárov, čo spôsobí, že priemerné náklady podniku ostávajú podľa tejto teórie nezmenené, zvyšujú sa jedine náklady na vlastný kapitál.

Podľa tejto teórie na dokonalom kapitálovom trhu kapitálová štruktúra firmy nemá vplyv na trhovú hodnotu firmy a na celkový náklad kapitálu. Podľa toho by firma mala maximalizovať svoj čistý majetok a ponechať na akcionároch, aby sa osobnou voľbou portfólia zadĺžili v súlade so svojimi predstavami o riziku. To však predpokladá, že všetky osoby majú voľný prístup na kapitálový trh za rovnakých podmienok ako firmy. Tým, že kapitálová štruktúra neovplyvňuje trhovú hodnotu podniku teoreticky optimálna kapitálová štruktúra neexistuje.
 
b) MM model rozšírený o daň z príjmov podniku
Opísaný základný model, ktorý bol vypracovaný v roku 1958, nezohľadňoval problematiku daní z príjmov. Tento nedostatok v roku 1963 eliminovali Miller a Modigliani tým, že do predchádzajúcej úvahy začlenili aj predpoklad existencie dane z príjmov podniku s tým, že uvažovali o jednotnej dani, ktorá by bola pre všetky podniky rovnaká.

Daň z príjmu má vplyv na kapitálovú štruktúru podniku tým spôsobom, že úroky (ako náklad cudzieho kapitálu) znižujú základ dane z príjmu, pretože sa odpočítavajú zo zisku pred zdanením, kým dividendy sú vyplácané až zo zisku po zdanení, t.j. z čistého zisku. Z uvedeného vyplýva, že cudzí kapitál je pre firmu z daňového hľadiska výhodnejší ako vlastný kapitál.

Podľa tejto teórie, ak sa berie zatiaľ do úvahy iba zadlžovanie cudzím kapitálom, vyplýva, že čím vyššia je miera zadĺženosti podniku, tým vyššia je trhová hodnota podniku, t.j. tým nižšia je miera priemerných nákladov kapitálu. To znamená, že optimálna kapitálová štruktúra predstavuje najvyšší možný podiel cudzieho kapitálu na celkovom kapitáli podniku, t.j. podnik by sa mal zadĺžiť na najvyššiu možnú úroveň.

Na základe tejto teórie vďaka daňovým úsporám z úrokov požadovaná miera výnosu vlastného kapitálu rastie pomalšie so stúpajúcou zadĺženosťou podniku. Zároveň očakávaný zisk po zdanení, ktorý pripadá na jednu akciu, rastie rýchlejšie. V rozšírenom MM modeli účinky pôsobiace na zvyšovanie trhovej ceny akcie prevažujú nad účinkami spomaleného rastu miery výnosu vlastného kapitálu. Vplyvom rastu trhovej ceny akcií v dôsledku zvyšovania zadĺženosti podniku rastie aj jeho trhová hodnota.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/manazment/12497-42-financne-trhy-a-institucie-financna-a-kapitalova-struktura-firmy/