43. Investičné rozhodovanie a investičné plánovanie

Spoločenské vedy » Manažment

Autor: Dievča tinuska55
Typ práce: Referát
Dátum: 09.11.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 023 slov
Počet zobrazení: 2 135
Tlačení: 130
Uložení: 130

43. Investičné rozhodovanie a investičné plánovanie

Metódy  hodnotenia  efektívnosti  investičných  projektov.  Podniková  stratégia  a  riziko  pri investovaní. Manažment finančných investícií, teórie portfólia CAPM.
 

Projekty možno klasifikovať z viacerých hľadísk:

•  Podľa stupňa závislosti:
1.  vzájomne sa vylučujúce projekty -  prijatie jedného projektu obmedzuje výber alternatívnych projektov
2.  navzájom nezávislé projekty – prijatie alebo zamietnutie projektu vôbec nezávisí od hodnotenia a prijatia iného projektu
3.  závislé projekty – prijatie jedného projektu závisí od prijatia iného
•  Podľa druhu prínosov vznikajúcich vplyvom:
1.  zvýšenia hotovostných tokov (cash flow)
2.  rozšírenia podnikania, predaja výrobkov a služieb
3.  zníženia rizika
4.  zlepšenia pracovných a sociálnych podmienok pracovníkov podniku
•  Podľa veľkosti kapitálových výdavkov:
1.  ťažiskové projekty
2.  menšie projekty
3.  nešpecifikované projekty
 
Základnými kritériami výberu investičných projektov a ich zaradenia do plánu podniku sú:

- výnosovosť – vyjadrená peňažným prínosom, ktorý sa očakáva počas životnosti projektu,
- rizikovosť – pravdepodobnosť neúspechu projektu, pravdepodobnosť, že sa nedosiahnu očakávané výsledky predpokladané v projekte

Tieto kritériá rozhodovania navzájom veľmi úzko súvisia. Vyššia výnosovosť projektu je spravidla spojená s vyššou rizikovosťou, a naopak.
Pre každý podnik je charakteristická istá krivka indiferencie vyjadrujúca vzťah medzi stupňom rizika a požadovanou mierou výnosu. Možno povedať, že pri rozhodovaní o výbere investičných projektov sa finančný manažér usiluje dosiahnuť optimálny vzťah medzi výnosovosťou a rizikom, usiluje sa maximalizovať výnosovosť a neprekročiť pritom úroveň rizikovosti, ktorá je pre podnik prijateľná.
 

1. Hodnotenie efektívnosti investičných projektov

Metódy hodnotenia efektívnosti investičných projektov

- čistá súčasná hodnota
- vnútorná miera výnosovosti
- doba návratnosti
- index súčasnej hodnoty

Metóda čistej súčasnej hodnoty:
- zohľadňuje časovú hodnotu peňazí
Čistá súčasná hodnota je súčet diskontovaných príjmov z investičného projektu mínus kapitálový výdavok na začiatku. Diskontuje sa to úrokovou mierou, ktorej sa vzdáme, alebo ktorú by sme dostali pri inom investovaní prostriedkov s porovnateľným rizikom. Diskont môžeme vypočítať aj pomocou CAPM modelu alebo WACC – vážený aritmetický priemer nákladovosti cudzieho kapitálu a vlastného kapitálu.
Keď je čistá súčasná hodnota (NPV, net present value) viac ako nula, projekt je akceptovateľný.

CF – peňažný príjem prvého až n-tého obdobia životnosti projektu
r – diskontná sadzba
 
Čistá súčasná hodnota = súčasná hodnota – kapitálové výdavky
 
Metóda vnútornej miery výnosnosti
- taká úroková miera, pri ktorej sa súčasná hodnota peňažných príjmov z investičného projektu rovná kapitálovým výdavkom (ČSH = 0)
- je to teda diskontná sadzba, pri ktorej sa čistá súčasná hodnota rovná nule

- iný spôsob výpočtu: treba vyčísliť čisté súčasné hodnoty pri dvoch rozdielnych úrokových mierach (najlepšie, aby vyšlo blízko 0 – lebo je to ako prvý diferenciál)

  Čn
V = in  +  ———— (iv – in)
       Čn – Čv
in – nižšia úroková miera
iv – vyššia úroková miera
Čn – čistá súč. hodnota pri nižšom úroku (je vyššia)
Čv – čistá súč. hodnota pri vyššom úroku
Čím je vnútorná miera výnosovosti vyššia, projekt je výhodnejší.
 
Metóda doby návratnosti
Vyjadruje čas, za ktorý sa vráti vložený kapitál (začiatočné kapitálové výdavky sa zaplatia peňažnými príjmami z investície). Doba úhrady je v roku, keď sa kumulované peňažné príjmy rovnajú vloženým investičným výdavkom.
Ak je vypočítaná doba kratšia ako stanovená norma, projekt je akceptovateľný.
 
Čas, za ktorý sa investícia splatí z peň. príjmov z investície môže byť korigované aj o čas – diskontované.
Nedostatkom metódy je, že neberie do úvahy peňažné príjmy z projektu po dátume návratnosti.
 
Index súčasnej hodnoty (index rentability)
    súčasná hodnota budúcich cash flow
Ish =  —————————————————
     kapitálový výdavok
keď je viac kapitálových výdavkov, treba ich diskontovať a prirátať
Ak je hodnota indexu väčšia ako 1, projekt je akceptovateľný.
 

2. Riziko a hodnotenie projektov

Riziko spočíva v stupni variability očakávaných cash flowov z investície.
Na porovnanie výhodnosti jednotlivých variantov za podmienok rizika môžeme použiť tieto kritériá:
•  kritérium maximálneho očakávaného peňažného výnosu

   – priemerný očakávaný peňažný príjem z projektu
  CFi – peňažný príjem jednotlivých variantov
pi – pravdepodobnosť, s akou sa jednotlivý peňažný príjem očakáva (môže byť stanovená objektívne – z minulých štatistických údajov alebo subjektívne – predpoklad manažéra)
  i – jednotlivé varianty peňažných príjmov
  n – počet variantov
 
•  rozptyl a štandardná odchýlka
rozptyl:

  G2 – rozptyl očakávaných peňažných príjmov
  CFi – jednotlivý peňažný príjem
   – priemerný očakávaný peňažný príjem
pi – pravdepodobnosť, s akou sa jednotlivý peňažný príjem očakáva
  i – jednotlivé varianty peňažných príjmov
  n – počet variantov
 
štandardná odchýlka:
 
Čím je vyššia štandardná odchýlka peňažných príjmov z projektu, tým vyššie je jeho riziko.
 
•  variačný koeficient
-  je pomer medzi štandardnou odchýlkou a očakávaným priemerným peňažným príjmom z investičného projektu:

Čím je V vyšší, tým vyššie je i riziko projektu a opačne.
 
Analýza rizika
Zahrnutie rizika (jeho kvantifikácia) možného odchýlenia sa od prognózovaných peňažných príjmov rozhodne skvalitňuje proces rozhodovania o investičných projektoch. Zistiť, čo všetko môže spôsobiť odchýlenie sa od očakávaných príjmov, možno viacerými metódami, napr.:

- analýza citlivosti – určia sa kľúčové faktory, ktoré môžu výrazne ovplyvniť tok hotovosti. Určí sa pravdepodobnosť ich zmeny a vplyv zmeny na očakávaný výnos. Potom sa určí riziko na základe rozptylu a štandardnej odchýlky. K očakávanému variantu sa vypracuje optimistický aj pesimistický variant.
- simulačná analýza – používa sa na získanie štatistického rozdelenia čistej súčasnej hodnoty vyplývajúceho z rôznych kombinácií vybraných faktorov (navrhol ju Hertz, ktorý faktory delí na analýzu trhu, investičných výdavkov a prevádzkové a fixné náklady, tie ďalej delí na subfaktory, ku ktorým sa priraďuje určitá hodnota a pravdepodobnosť, že môže nastať)
- rozhodovacie stromy – kde sa jednotlivé varianty rozdelia na viacero variantov s určitou pravdepodobnosťou tak, že súčet pravdepodobností je 1.

3. Finančné investovanie a jeho stratégie

Manažment finančných investícií.
-  finančné investície slúžia na zhodnotenie voľného kapitálu vo firme.
-  finančné investovanie je investovanie do cenných papierov ako akcie, dlhopisy, pokladničné poukážky a iných nástrojov finančného trhu.
 
Základné kritériá, podľa ktorých sa investori rozhodujú o vkladaní kapitálu do jednotlivých cenných papierov, sú:
•  výnosovosť
•  rizikovosť
•  likvidita – možnosť CP na sekundárnom trhu kedykoľvek kúpiť alebo predať
 
Výnosnosť a rizikovosť akcií
Výnos, ktorý získava vlastník akcie, sa skladá z dvoch zložiek: dividendy a kapitálového výnosu. Miera výnosnosti akcie sa vypočíta:
  
kde, je dividenda za 1 rok, Pi je trhová cena na konci roka, Po je trhová cena na začiatku roka.
Výnosnosť akcie po dobu jej držania:
VA,1,2,...,n = [(1+VA1). (1+VA2).... (1+VAn)] -1
 
Rizikovosť akcie kvantifikuje intenzitu možného odklonu jej skutočnej výnosovosti od očakávanej výnosovosti. Ako ukazovatele slúžia rozptyl a štandardná odchýlka:

 - rozptyl
VAi – výnosovosť akcie variant i
   - priemerná výnosovosť akcie za všetky varianty i
  vi – váha variantu i
  i = 1, 2, 3, ..., n – počet variantov výnosnosti vo výpočte
Štandardná odchýlka je druhou odmocninou rozptylu.
 
Rizikovosť akcie vyjadrená štandardnou odchýlkou zahŕňa spoločne dva druhy rizika:

- trhové (systematické) – sú mu vystavené akcie všetkých podnikov
- špecifické (nesystematické) – dotkne sa len konkrétnej firm
 
Výnosnosť a rizikovosť obligácií
Výnosovosť vlastníka obligácie sa skladá z dvoch častí: kupónového a kapitálového výnosu.
Výnosnosť do lehoty splatnosti:

  C – súčasná cena obligácie
  k – kupónový výnos v období j
  r – výnosnosť obligácie do lehoty splatnosti v %
  N – nominálna hodnota obligácie (očakávaná na konci držania)
  j = 1,2,3,...,n  - počet období do lehoty splatnosti
Zmena ceny obligácie (jej cenová citlivosť) závisí od troch základných faktorov: lehoty splatnosti, kupónovej sadzby a výnosnosti do lehoty splatnosti. Ich spoločný vplyv možno kvantifikovať pomocou durácie. Je to vážený priemer súčasných hodnôt cash flow plynúcich z držania obligácie, kde váhovým faktorom je lehota medzi súčasnosťou a priplynutím jednotlivých cash flow. Výsledok možno interpretovať ako priemernú lehotu, za ktorú sa pri úrokovej miere na trhu získajú príjmy z danej obligácie.
Na základe durácie možno pomerne jednoducho stanoviť zmenu ceny obligácie pri zmene úrokovej miery na trhu.
 
Rizikovosť obligácií je daná faktormi, ktoré emitent nemôže ovplyvniť (zmeny trhovej úrokovej miery, politické zmeny v krajine, inflačné zmeny,...) i zmenami v podniku emitenta.
 

4. Teórie portfólia

Portfóliom cenných papierov rozumieme zásobu rôznorodých cenných papierov v držbe investora.
Výnosnosť portfólia je váženým aritmetickým priemerom výnosnosti jednotlivých cenných papierov, pričom váhami je veľkosť kapitálu.
Očakávaný výnos portfólia cenných papierov sa vypočíta podľa vzorca

R – očakávaný výnos portfólia CP
 - podiel kapitálu investovaného do CP na celkovom kapitále investovanom do portfólia CP,
 - očakávaný výnos CP
i  je počet cenných papierov
 
Riziko portfólia závisí od
1)  korelácie medzi očakávanými výnosnosťami CP (čím nižšia závislosť, tým menšie riziko)
2)  rizikovosti jednotlivých CP
3)  veľkosti kapitálu, ktorý sa investuje do jednotlivých CP
 
Výnosovosť CP je korelovaná, korelácia môže byť:
a)  pozitívna (od 0 po 1) - výnosnosť sa pohybuje rovnakým smerom
b)  nulová – výnosovosť CP spolu nesúvisí
c)  negatívna (od –1 po 0) – výnosnosť CP1 rastie, CP2 klesá
 
Diverzifikácia pri finančnom investovaní znižuje riziko.
Rozptyl portfólia:

Kovariancia:
 
Korelačný koeficient:
 
 - korelačný koeficient výnosnosti akcií 1, 2
n – počet hodnôt výnosnosti zaradených do výpočtu
V1 – výnosnosť CP1
V2 – výnosnosť CP2
   - štandardná odchýlka výnosnosti CP1
   - štandardná odchýlka výnosnosti CP2
 
 
Efektívne a optimálne portfólio
- efektívne portfólio – také, čo pri zvolenom stupni rizika poskytuje najvyšší výnos
- optimálne je to efektívne portfólio, ktoré si vyberie investor so zreteľom na stupeň rizika, ktorý je pre neho akceptovateľný
- získame ho, keď do obrázku prikreslíme krivky indiferencie (preferenčné krivky) investora, ktoré charakterizujú jeho preferencie vzťahu rizika a výnosnosti
- teória portfólia považuje portfólio za optimálne – pri akejkoľvek kombinácii portfólia s bezrizikovou investíciou alebo úverom sa dosiahne najvyšší dodatočný výnosu na jednotku rizika
- dodatočný výnos =
 
Systematické riziko
-  teoreticky možno povedať, že dobre diverzifikované portfólio nemá špecifické riziko
-  intenzita trhového rizika jednotlivých akcií sa kvantifikuje pomocou Beta koeficientov
-  Beta meria citlivosť výnosnosti akcií na pohyby výnosnosti trhu
-  priemerná výnosnosť trhového portfólia (všetkých akcií prítomných na trhu) má b =1
-  priemerná akcia na trhu ma beta=1, citlivejšie viac ako 1, a menej citlivé na výkyvy na trhu menej ako 1, bezrizikové CP majú beta=0
Koeficient beta sa počíta podľa metódy najmenších štvorcov:
 
kde ri je výnosnosť individuálnej akcie
rm je výnosnosť všetkých akcií na trhu
n počet sledovaných rokov
 
Koeficient beta sa dá vypočítať aj ako pomer kovariancie výnosnosti danej akcie k rozptylu trhovej výnosnosti.
 
Beta sa používa z minulých údajov (ex post beta) alebo sa odhaduje do budúcnosti (ex ante beta).
Pri výpočet koeficientu beta je ťažké určiť v praxi výber vhodného obdobia a korelačných koeficientov, pretože akcie menia svoje riziko v čase. Obvyklým spôsobom na určenie koeficientu beta je odhad na základe minulých období.
Beta koeficient portfólia je vážený aritmetický priemer beta koeficientov jednotlivých akcií.
 

5. Modely oceňovania kapitálových aktív

CAPM (Capital Asset Pricing Model)
predpokladá, že:

- všetci investori majú dokonalý a bezplatný prístup k informáciám
- nejestvujú transakčné náklady a dane
- investori môžu voľne požičiavať a vypožičiavať si za rovnakú úrokovú mieru
- investori majú averziu voči riziku
- trh je efektívny, ceny akcií úplne odrážajú pohotové informácie

Vtedy je trhové portfólio dokonalým (a pre priemerného investora tiež optimálnym), pretože má najlepšiu kombináciu rizika a výnosu. Na dokonalom trhu je pomer rizika a výnosu každého cenného papiera rovnaký, a portfólio, ktoré obsahuje každý CP (trhové portfólio) má najnižšie riziko.
 
Za predpokladu voľnej možnosti investorov požičiavať (kupovať obligácie) a vypožičiavať si (predávať obligácie) je možná kombinácia investícií do rizikových a bezrizikových papierov v najrozličnejších pomeroch. Pre rizikovo averzného investora bude výhodná kombinácia ležiaca niekde na úsečke rf a S. Pre investora so sklonom k riziku to bude niekde medzi S a ďalej.
 
Základným modelom pre určovanie vzťahu medzi výnosovosťou a rizikovosťou všetkých akcií na trhu je model CAPM. Jeho základom sú dve tézy:

- Keď je kapitálový trh v rovnováhe (t.j. všetky akcie sú správne ocenené), je vzťah medzi výnosom a rizikom daný priamkou trhu cenných papierov.
- Priamka trhu cenných papierov je určovaná výnosom bezrizikového aktíva a prémiou za riziko jednotlivých akcií, ktoré je priamo úmerné beta koeficientu príslušnej akcie.

ri – očakávaná výnosnosť akcie j
rf – výnosnosť bezrizikovej investície
b - beta koeficient akcie j
rm – očakávaná výnosnosť trhového portfólia
rm - rf  = riziková prémia
 
Koeficient alfa vyjadruje intenzitu investorom očakávaného odklonu výnosnosti od rovnovážnej výnosnosti podľa CAPM. (Miera investora v správne ocenenie CP)
, kde je investorom očakávaná výnosnosť a r je očakávaná výnosnosť podľa CAPM, potom
 
Príklad : CP A a B majú beta 1,2 a 0,8 ale investor odhaduje, že A bude mať v budúcnosti 18%. Pri bezrizikovej sadzbe 10% a výnosnosti trhového portfólia 15% je alfa CP :
alfaA = 18-[10+1.2*(15-10)] = 2 %
pre B očakáva výnosnosť 13%, takže
alfaB = 13-[10+0.8*(15-10)]= -1%
resumé -  CP A je podhodnotený a CP B je nadhodnotený
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Manažment – spoločný základ, FM UK

Všetky práce z tejto sady (57) »


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Manažment

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.022