Mobilné siete a mobilná komunikácia
Mobilné siete a mobilná komunikácia - Vysvetlite ich vznik, typy a generácie sietí. Popíšte ich architektúru. Vysvetlite vplyv
mobilných technológií na podnikanie, aké nové možnosti poskytuje manažmentu firmy.
Posledné desaťročie vo svete
dominuje sieť GSM. Nájdeme ju na všetkých kontinentoch. Napriek tomu sa nájdu aj jej konkurenti, či už CDMA, ktorú nájdeme v Amerike a
východnej Ázii alebo rôzne regionálne siete, ktorých hlavnou baštou je Japonsko.
V osemdesiatych rokoch svet nedokázal nájsť
jednotnú odpoveď na otázku mobilného telefonovania. Zo Škandinávie sa do niektorých európskych krajín ako Rakúsko alebo krajiny Beneluxu
rozšírila sieť NMT, zatiaľ čo ostatné štáty vyvíjali svoje vlastné koncepty. To vyústilo do situácie, keď v roku 1990 existovalo 6
európskych štandardov a 11 ich modifikácií, ktoré však navzájom neboli kompatibilné. To znamená, že používateľ škandinávskej verzie NMT
450 nemohol napriek roamingovým dohodám operátorov použiť svoj mobilný telefón napríklad v Holandsku. Siete NMT sme mohli nájsť ešte v
Španielsku, Francúzsku alebo Portugalsku.
Hlavnou konkurenciou pre technológiu NMT bola v Európe technológia AMPS a jej modifikácie
TACS a ETACS pracujúce na frekvencii 900 MHz. Tieto siete boli taktiež analógové a boli zavedené vo Veľkej Británii, Írsku, Taliansku,
Rakúsku a Španielsku. TACS bola taktiež sieťou prvej generácie v Japonsku. Využívanosť a obľúbenosť týchto sietí prvej generácie, ktoré
ako prvé ponúkali možnosť mobilného telefonovania masovo, prekonali aj tie najoptimistickejšie predpoklady, Siete začali mať kapacitné
problémy a tak bolo treba vyvinúť nový štandard, ktorý by odstránil všetky problémy, či už vzájomnú nekompatibilitu alebo príliš malú
kapacitu siete a súčasne priniesol očakávané novinky.
Výsledkom bola sieť GSM (Global System for Mobile Communication), ktorá
bola uvedená v roku 1991 a ponúkala vyriešenie všetkých spomínaných problémov. Objavila sa vo frekvenciách 900 MHz, 1800 MHz a 1900 MHz,
pričom variant 1900 MHz sa najviac ujal v Amerike. Koncom deväťdesiatych rokov, po celosvetovom zavedení GSM, ste sa mohli so svojim triband,
prípadne quadband telefónom dovolať takmer na celom svete.
Napriek tomu sa vo svete ujala aj konkurenčná technológia CDMA (Code
Division Multiple Access), ktorej počiatky už síce nesiahajú do roku 1982, ako to bolo v prípade GSM, ale do roku 1988, kedy americká
spoločnosť Qualcomm vypracovala prvý koncept tejto technológie. Uvedená bola v roku 1995 vo svojej prvej podobe CDMA IS-95A.
GSM je
založené na štandarde TDMA. Tu sa rádiová frekvencia rozdelí na časové úseky a tie sa priradia viacerým volaniam. Jediná frekvencia tak
dokáže prenášať niekoľko údajových kanálov súbežne. GSM využíva systém úzkopásmového viacnásobného prístupu s časovým
rozdelením, ktorý na tej istej rádiovej frekvencii umožňuje prenášať osem volaní súčasne.
Pri CDMA sa využíva technika rozdelenia
spektra. Na rozdiel od konkurenčných systémov, ako je TDMA používaný v GSM, CDMA nepriraďuje každému používateľovi konkrétnu frekvenciu.
Namiesto toho každý kanál využíva celé dostupné spektrum. Táto technológia dokáže na jednom komunikačnom kanále prijímať signály od
viacerých vysielačov naraz a následne jednotlivé signály od seba odlíšiť.
Architektúra GSM a WLAN
V súvislosti
s mobilnými telefónmi a neustálym zdokonaľovaním mobilných služieb sa často hovorí o internete. Aj cez značne obmedzené možnosti
mobilného zariadenia, bola asociáciou WAPForum vyvinutá technológia WAP, ktorá práve umožňuje prístup na internet. Tak je možné napríklad
behom cesty na letisko objednať letenku, rezervovať izbu v hoteli, prijímať a odosielať e-maily práve pomocou mobilného telefónu.
Digitálne bezdrôtové zariadenie ako sú mobilné telefóny sa v priebehu rokov stali veľmi populárne. Technicky povedané, mobilné telefóny
už nie sú iba telefóny - stali sa komunikačnými zariadeniami schopnými spúšťať aplikácie a komunikovať s ďalšími zariadeniami a
aplikáciami cez bezdrôtové siete. WAP integruje dva fenomény, ktoré prežívajú v súčasnej dobe neuveriteľný rozmach – Internet a
mobilný telefón. Umožňuje z displeja mobilného telefónu prezerať hypertextové stránky, ktoré sa z pohľadu koncového užívateľa
podobajú stránkam na Webe. Jediné zásadné obmedzenie je vo formátovacích možnostiach, vo veľkosti displeja, veľkosti pamäti mobilného
telefónu a celkom nemotornému vkladaniu textu z telefónu.
Wireless Application Protocol je vlastne celý „balíček“ štandardu a
komunikačných protokolov. Tieto protokoly sú vrstvené, ako tomu býva zvykom vo svete počítačov.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta