- základné subsektory kultúry :
- kultúrne aktivity, v rámci ktorých sa interpretujú alebo predvádzajú hudobné, dramatické a tanečné diela alebo ich kombinácie, pričom dochádza k miestnemu i časovému súladu medzi produkciou a spotrebou
- najviac sa prejavuje rozpor medzi reálnymi nákladmi na kultúrnu produkciu a cenou, ktorú zaplatí spotrebiteľ
- trh extrémne heterogénnych komodít
- mnohí ekonómovia považujú návratnosť investícií do umenia za porovnateľnú s návratnosťou investícií na
akciových trhoch
- najviac inštitucionalizovaná
- je najužšie spätá s cestovným ruchom (v niektorých prípadoch tvoria turisti až 75 % všetkých návštevníkov)
- produkcia v kultúrnom priemysle zodpovedá zákonitostiam priemyselnej produkcie
- realizácia ponuky na trhu prebieha v tradičných podmienkach trhového mechanizmu
- základné odlišnosti od tradičného marketingového prístupu:
Marketing kultúry - účelom neziskových organizácií v kultúre je exponovať umelca a jeho odkaz čo najširšiemu možnému publiku, a nie produkovať taký výstup, ktorý žiada trh
- vzhľadom na veľkú rôznorodosť produktov v kultúre nie všetky kultúrne organizácie môžu využívať rovnaké marketingové postupy
- zásady marketingu v kultúre :
Zákazník v kultúre – divák, návštevník, poslucháč...
- marketingoví pracovníci sa sústredia na priblíženie už existujúceho produktu potenciálnemu zákazníkovi, čím je marketingový proces ešte náročnejší
- výsledkom účinného marketingu v kultúre by nemalo byť len jednorazové prilákanie zákazníka, ale aj jeho udržanie
- zásady uplatnenia marketingu v kultúre :
- uplatňuje sa v ziskových sektoroch hospodárstva
- marketingový proces : trh → informačný systém → firma → marketingový mix → trh
- nie je typický pre kultúru, ale vyskytuje sa v kultúrnom priemysle
- model outside-in : postup, pri ktorom sa celé marketingové uvažovanie odvíja od skutočných potrieb a želaní
zákazníkov a končí sa vytvorením produktu zodpovedajúceho existujúcim potrebám a želaniam
podriadené poslaniu kultúrnej organizácie
- je vhodný pre kultúru a umenie
- proces sa začína v kultúrnej organizácii samotným produktom, ktorý sa tvorí v súlade s poslaním kultúrnej organizácie bez ohľadu na trh → predmetom výskumu trhu je zisťovanie, ktorá skupina zákazníkov by mohla mať záujem o už existujúci produkt → rozhodovanie o cene, distribúcii a marketingovej komunikácii tak, aby čo najlepšie oslovili vybraný trhový segment → marketingovej komunikácii sa pripisuje dôležitejšie postavenie ako cene a distribúcii
- marketingový proces : organizácia (produkt) → informačný systém → trh → informačný systém → organizácia → marketingový mix → trh
- vychádza z misie organizácie a jej umeleckých cieľov
- sústreďuje sa na naplnenia poslania a kritériom úspechu nie je iba finančný zisk
- je to typické pre neziskové oblasti kultúry (štát, sponzori, distribuční agenti)
- prístup „objednávka – produkt – trh“
- marketingový proces : objednávateľ produktu (organizácia, štát) → dodávateľ (tvorba produktu) → vzájomná výmena (prípadné korekcie) → objednávateľ (dodanie produktu na primárny trh) → marketingový mix → publikum (sekundárny trh)
- najdôležitejším kritériom na tvorbu marketingového mixu je forma ponuky:
- je najdôležitejším prvkom marketingového mixu kultúrnej organizácie
- najvýznamnejšia charakteristika produktu v kultúre, ktorá ho odlišuje od produktov v iných sektoroch je jeho jedinečnosť
→ v kultúre je každý produkt jedinečný a nezameniteľný s iným,
→ je originálom alebo prototypom,
→ jedinečný je aj spôsob vnímania diela každým jednotlivým zákazníkom
- úrovne produktu v kultúre :
- celkovú ponuku kultúrnej organizácie možno z hľadiska ponuky umeleckých a neumeleckých produktov rozdeliť na :
- životný cyklus produktu v kultúre :
- pri tvorbe cien kultúrnych produktov vystupuje do popredia dilema definovania ich umeleckej hodnoty a ekonomickej hodnoty
- dilemy pri cenotvorbe :
- cena kultúrnych statkov a služieb len zriedkakedy odráža skutočnú výšku nákladov vynaložených na ich produkciu
Dotovanácena (subvencovaná) - zákazník zaplatí iba časť nákladov vynaložených na produkt, na zvyšku sa podieľa štát, sponzori, darcovia a príjmy z vlastných podnikateľských aktivít organizácie
Cena za vzácnosť - oveľa vyššia ako sú výrobné náklady produktu, zohľadňuje symbolickú hodnotu kultúrneho produktu, jeho umelecký význam, autorstvo, vek
- ciele, ktoré môžu manažéri dosiahnuť pomocou cenotvorby :
- kritériá cenovej diferenciácie : segmenty, miesto, čas, zákaznícka vernosť
- pri stanovení cien kultúrnych produktov je potrebné brať do úvahy viaceré kritériá: dopyt, konkurenti, ciele organizácie, náklady, výška štátnych dotácií, sponzorských príspevkov....
- oveľa dôležitejšie než cena sú kvalita produktua povesť kultúrnej organizácie
- je potrebné zohľadniť navyše aj ďalšie náklady zákazníka : náklady na vynaložený čas, cestovné náklady, fyzické náklady (vhodné oblečenie, spotreba ďalších produktov), náklady na psychiku (potenciálny zákazník ich musí vynaložiť pri nadobúdaní produktu)
- úlohou je zabezpečiť všetky potrebné kroky, aby bol produkt k dispozícii cieľovým zákazníkom vo vhodnom čase a na adekvátnom mieste
- má za cieľ priblížiť kultúrny produkt k čo možno najširšiemu publiku pri minimálnych nákladoch a maximalizácii zisku
Miestna dostupnosť - nezahŕňa iba dostupnosť cieľového objektu (miesto realizácie produktu), ale aj spôsoby predaja vstupeniek
- akvizičný potenciál nových miest (napr. predaj vstupeniek cez internet)
Časová dostupnosť – je významným kritériom pri rozhodovaní o návšteve kultúrnych podujatí
Priamy distribučný kanál : divadlo → obecenstvo
Nepriamy distribučný kanál : divadlo → agent / agentúra → obecenstvo
divadlo → cestovná kancelária → obecenstvo
- sprostredkovateľ môže byť : umelecké agentúry, vydavateľstvá, produkčné domy alebo cestovné kancelárie
Viacstupňový distribučný kanál - typický pre oblasť komerčného priemyslu a pre všetky aktivity, pri ktorých dochádza k reprodukcii kultúrneho produktu
Jednostupňový distribučný kanál - produkcia a spotreba v kultúre sa často vzájomné prepletajú
Miesto konečnej výmeny - priestor, kde dochádza k spotrebe kultúrneho produktu (koncertná sieň, múzeum, budova opery, kino, knižnica...
- fyzické prostredie miesta konečnej výmeny je teda do veľkej miery determinujúcim komponentom jeho celkového zážitku
- atmosféra miesta - dôležitý činiteľ vyplývajúci na nákupné rozhodnutie potenciálneho návštevníka
Distribučná stratégia môže byť :
- cieľom marketingovej komunikácie v kultúre je nielen informovanie, presviedčanie a pripomínanie, ale aj odstránenie bariér, stereotypov a predsudkov tých zákazníkov, ktorí umenie a kultúru z rôznych dôvodov nenavštevujú
- komunikačné ciele :
Komunikačný mix - z ekonomických dôvodov sa uprednostňujú nízkorozpočtové komunikačné metódy
- mnohé kultúrne organizácie ako verejné inštitúcie majú možnosť využívať niektoré formy komunikácie zdarma, prípadne protislužbou vo forme vstupeniek alebo sponzorstva
Reklama - veľmi nákladná, a preto sa využíva len v obmedzenej miere, zväčša s cieľom informovať o ponuke
Public relations - hlavný prostriedok komunikácie s publikom sú mnohé kultúrne organizácie nútené využívať z finančných dôvodov
Podpora predaja – čiastočne sa prelína s cenovou politikou organizácie – jej súčasťou je aj uplatňovanie diferencovaného vstupného pre rozličné skupiny zákazníkov.
Osobný predaj - možno uplatniť najmä pri komunikácii so špecifickými trhovými segmentmi. Vo väčšej miere ho využívajú predovšetkým kultúrne organizácie na regionálnej úrovni.
Priamy marketing uplatňujú kultúrne organizácie na cielené oslovenie zákazníkov, buď so zámerom zasiahnuť nové trhové segmenty alebo podnietiť zvýšenie spotreby na existujúcich trhoch
- vhodný na rozvíjanie CRM
- význam jednotlivých komunikačných techník v rámci komunikačného mixu závisí od cieľov organizácie, jej rozpočtu, cieľového trhu alebo zvyklostí v danom odvetví
Klasický komunikačný mix - kultúrne organizácie sa spoliehajú predovšetkým na PR a na masívnu distribúciu množstva tlačených reklamných materiálov → toto podporujú nízkorozpočtovou reklamou a prípadnými akciami podpory predaja
- komunikačná stratégia :
- dôležitosť významu ľudského faktora v kultúre vyplýva z nenahraditeľnosti ľudskej práce v produkčnom procese
Umelecký personál - priamo sa podieľa na tvorbe produktu
Kontaktný a obsluhujúci personál (uvádzačky, predávajúci vstupeniek, obsluhujúci v reštaurácii, butikoch) - vstupuje do priamej interakcie so zákazníkom a tiež vplýva na jeho celkový dojem zo spotreby produktu
Koncepční pracovníci (výnimočný alebo žiadny styk so zákazníkom + priamy vzťah k marketingovému mixu): manažment kultúrnych organizácií, umeleckí pracovníci (vstupujú väčšinou iba do nepriameho kontaktu so zákazníkmi, avšak do veľkej miery ovplyvňujú dopyt), od kvality umelcov pôsobiacich v kultúrnej organizácii sa odvíja kvalita vlastného produktu
- angažovanie slávnych umelcov je dôležité z hľadiska marketingovej stratégie kultúrnych organizácií
Kontaktní pracovníci (častý alebo pravidelný styk so zákazníkom + priamy vzťah k marketingovému mixu): pracovníci predajného oddelenia, zamestnanci v pokladni a pod., sú koncovým prvkom marketingového reťazca
a často sú jediným „styčným dôstojníkom“ medzi zákazníkmi a kultúrnou organizáciou
Obsluhujúci pracovníci (častý alebo pravidelný styk so zákazníkom + nepriamy vzťah k marketingovému mixu): hostesky, uvádzačky, šatniarky, obsluhujúci pri občerstvení,
- mali by sa vyznačovať dobrými komunikačnými schopnosťami, príjemným vystupovaním, upraveným
vzhľadom a najmä ochotou pomôcť zákazníkom v rôznych situáciách, ktoré môžu nastať pri spotrebe produktu
Pomocní pracovníci (výnimočný alebo žiadny styk so zákazníkom + nepriamy vzťah k marketingovému mixu): zamestnanci zabezpečujúci informačné technológie, upratovacie práce, osvetlenie, realizovaním pomocných funkcií ovplyvňujú celkový chod organizácie
- aj práca podporných pracovníkov by mala prebiehať v súlade s marketingovou koncepciou organizácie a títo pracovníci by mali vedieť, akým spôsobom ich funkcie prispievajú k celkovej kvalite ponúkaného produktu
Interný marketing - aktivity zamerané dovnútra organizácie s cieľom zvyšovať kvalitu poskytovaných služieb prostredníctvom zvyšovania kvality ľudských zdrojov