Čo je vnímanie a prečo je dôležité pre manažéra
Čo je vnímanie a prečo je dôležité pre manažéra. Poruchy vnímania.
Percepciu – vnímanie – možno definovať ako proces, prostredníctvom ktorého jedinec získava, organizuje a interpretuje informácie zo svojho prostredia. Percepcia vnímanej reality sa môže od objektívnej reality značne líšiť.
Ak dvaja pozeráte cez to isté okno, nemusíte vidieť to isté.
Percepcia je spôsob, prostredníctvom ktorého si človek vytvára dojem o sebe samom, o iných ľuďoch, o svete. V súvislosti s interpretáciou informácií o iných ľuďoch sa používa vyjadrenie – sociálna percepcia.
Ak napríklad nadriadený očakáva, že jeho pozícia je ohrozená, bude v každom pravdepodobnom zamestnancovi vidieť svojho konkurenta. Ak manažérovi jeho priamy nadriadený poskytne negatívne informácie o niektorom jeho podriadenom, vzápätí bude vnímanie daného podriadeného modifikované vplyvom tejto informácie. V sociálnej percepcii zohrávajú dôležitú úlohu aj vzťahy jedincov, ktorí sú vo vzájomnej interakcii a ich vzájomné poznanie sa. Ak napríklad s objektom vnímania máme pozitívne vzťahy, jeho prípadné negatívne prejavy vnímame tolerantnejšie ako keby naše vzťahy k nemu boli negatívne. Dôležitú úlohu v percepčnom procese zohráva i vnútorné naladenie jedinca. Ak je toto naladenie pozitívne, je tu tendencia pozitívneho vnímania objektu. Ak je toto naladenie negatívne, jedinec má tendenciu vnímať objekt v zápornejšom svetle.
Iným faktorom pôsobiacim na sociálnu percepciu je osobnostný koncept jedinca. Jedinec, ktorého osobnostný koncept je pozitívny, má tendenciu všímať si viac pozitívnych stránok na vnímanom objekte.
Spôsob myslenia tiež značne determinuje sociálnu percepciu. Niektorí ľudia si viac všímajú vonkajšie znaky, iných pútajú vnútorné hodnoty človeka.
V sociálnej percepcii je napríklad významný fyzický výzor jedinca, ktorého vnímame. Pozorovateľa môže upútať vonkajší výzor - vek, pohlavie, váha, spôsob a úprava oblečenia, atraktivita osoby - objektu vnímania. Vplyv atraktivity je často zrejmý pri hodnotení pracovníkov. Aj spôsob verbálnej komunikácie determinuje percepciu. Nielen obsah informácií, ale aj hlasové charakteristiky, prízvuk, intenzita hlasu... tiež sú to neverbálne signály ako zrakový kontakt a podobne.
Bariéry sociálnej percepcie
Medzi najčastejšie bariéry efektívnej, objektívnej percepcie patria:
- Stereotypnosť – jedná sa o vžité, zabehnuté spôsoby myslenia, posudzovanie jedinca na základe posudzovania skupiny, ktorej je súčasťou.
- Selektívnosť percepcie – jedná sa o tendenciu jedinca venovať pozornosť tým aspektom situácie, či objektu, ktoré sú podobné s jeho názormi, hodnotami či potrebami.
- Haló efekt – k haló efektu dochádza, ak vytvorenie dojmu o jedincovi je podmienené existenciou jednej určitej vlastnosti. Napríklad príjemný úsmev neznámej osoby, ktorá vstúpila do miestnosti, či jej priateľskosť pozitívne ovplyvní vytvorenie si prvého dojmu.
- Efekt kontrastu – jedná sa o také hodnotenie charakteristík človeka, ktoré sú porovnávané s charakteristikami iných ľudí. Napríklad práca jedného pracovníka je hodnotená inak po excelentnej práci predchádzajúceho pracovníka ako keby nasledovala za prácou menej dokonalou.
- Projekcia – jedná sa o prenos vlastných charakteristík či potrieb, motívov a podobne na iných ľudí.
- Očakávanie – ovplyvňuje spôsob interakcie jedinca s inými ľuďmi v smere ich očakávania. Očakávanie môže mať pozitívny i negatívny vplyv. Ak manažér očakáva, že určitý jeho podriadený má o prácu záujem, – t.j. môže mu venovať väčšiu pozornosť, podporovať ho, poskytuje mu častejšie spätnú väzbu. Takýto prístup pracovníka pozitívne ovplyvní a správa sa v smere očakávania manažéra.
- Implicitné personálne teórie – ľudia zvyknú mať svoje vlastné predstavy a teórie o iných, o ich charaktere, o ich správaní. Tieto predstavy a teórie nezodpovedajú zväčša realite avšak ovplyvňujú percepčný proces a bránia prijímaniu nových informácií.