Klasickú organizačnú teóriu, ktorá vychádzala z deterministického chápania sveta. Táto teória sa pri tvorbe organizačných štruktúr uplatnila pri klasickom pyramídovom systéme organizovania spoločností. Postupom času však vedci dospeli k poznatku, že takýto prístup mal svoje výhody (výhoda spočívala práve vo vysokej špecializácii práce, ktorá umožňovala pomerne rýchle nájdenie chyby v systéme - i dnes sú mnohé organizácie postavené práve na tomto princípe), avšak i nedostatky. Vytýkali mu dve zásadné vlastnosti, a síce že nezohľadňoval ľudský faktor a jeho potreby v organizácii a bol rigidný voči externému prostrediu
Mechanistický koncept pri ktorom sa uplatňujú dva hlavné typy organizačných štruktúr:
Klasickým príkladom funkcionálneho delenia organizačnej štruktúry je výrobný podnik, delený na: oddelenie výroby, oddelenie marketingu, finančné oddelenie a oddelenie predaja. Základom takéhoto delenia je diferenciácia a špecializácia Napríklad práca účtovníka bude efektívnejšia ak bude spolupracovať s ľuďmi podobného zamerania, podobného vzdelania a skúseností.
Divizionálna forma organizačnej štruktúry predstavuje vysokú flexibilitu a schopnosť prispôsobenia sa externému prostrediu, pričom sa vyznačuje vysokou schopnosťou koordinácie medzi jednotlivými skupinami. Každá organizačná jednotka je autonómnou súčasťou jedného celku, vlastní svoj manažment a riadiacu autoritu.
Organický koncept je presným opakom mechanického, predovšetkým v zmysle nízkej formalizácie a decentralizácie. Napĺňanie úloh nie je presne definované a je závislé na miere účasti jednotlivca na plnení organizačného cieľa. Od pracovníkov sa očakáva vysoká miera sebakontroly a dôraz sa dáva na koordináciu medzi spolupracovníkmi. V súčasnosti identifikujeme 5 základných typov organických štruktúr:
Je plochý typ organizačnej štruktúry vyznačujúci sa nízkou formalizáciou a zároveň vysokou centralizáciou Je vhodným typom štruktúry pre malé podniky, kde majiteľ zároveň vykonáva ostávajúce manažérske funkcie.
Je charakteristická pre malú centralizovanú organizáciu, ktorá je závislá od iných organizácii a vykonáva svoje základné obchodné funkcie na spoločnom zmluvnom základe. Takáto forma organizačnej štruktúry umožňuje manažmentu podniku veľmi rýchlo odpovedať na nové technológie, či módne trendy. Spoločnosť je riadená s centrálnej materskej organizácie, ktorá koordinačne spája iné firmy a podniky.
Je tvorená na dobu neurčitú, alebo vytváraná len na špecifické obdobie. Jej charakteristickou úlohou je spojiť dohromady širšiu škálu expertov z rôznych funkcionálnych línii. Svojou štruktúrou je príbuzná task force štruktúre.
Je obvykle vytváraná za cieľom naplnenia špecifických úloh s presne stanovenými pravidlami, pričom dosiahnutie cieľa vyžaduje zainteresovanie personálu z ostatných organizačných jednotiek
Jedinečnou charakteristikou tvorby maticovej štruktúry je to, že implementuje produktovú a funkcionálnu štruktúru do komplexného celku, kde produktoví a funkcionálni manažéri majú rovnakú možnosť ovplyvňovať procesy na úrovní jednotlivých divízii s rovnako veľkým vplyvom. Nevýhodou maticovej štruktúry je, že tak ako manažéri, tak aj jednotliví zamestnanci musia v súlade s dosiahnutím stanovených cieľov stráviť pomerne veľkú časť pracovného času koordinačnými stretnutiami.