Komunikácia je významnou súčasťou práce manažéra. Je jednou zo základných spôsobilostí, ktorou musí každý úspešný manažér disponovať. Komunikačné jednanie zahrňuje celú škálu čiastkových komunikačných spôsobilostí (schopnosť viesť rozhovor, presvedčiť, argumentovať, ovplyvniť verbálne i neverbálne, využívať spätnú väzbu, schopnosť aktívne počúvať, získavať informácie, identifikovať hlavné myšlienky), ktoré musí manažér ovládať pri dosahovaní svojho cieľa.
Manažérska komunikačná rola – informácie prichádzajú k manažérovi od podriadených aj nadriadených
Komunikácia je reč symbolov. Komunikácia môže byť zakódovaná (vojaci). K nejakému symbolu pripojím význam.
V komunikačnom procese dochádza k výmene informácií medzi vysielateľom správy (V) a prijímateľom správy (P) prostredníctvom komunikačného kanála (KK). Tento proces je ukončený prijatím a pochopením správy.
Model je zložený z týchto prvkov:
ústnu – priamu – tvárou v tvár,
nepriamu – napríklad prostredníctvom telefónu,
písomnú – napríklad prostredníctvom listu.
Výber komunikačného kanálu závisí od charakteru vysielanej správy, poslucháčov, potreby rýchleho prenosu informácií, konkrétnej situácii i od osobnostných vlastností a zručností vysielateľa.
-vyslať
- prijať
-pochopiť
-akceptovať
Okrem týchto prvkov do komunikačného procesu zasahuje počas celého prenosu správy šum. Je neoddeliteľnou súčasťou a pôsobí tak na strane vysielateľa, ako i prijímateľa a v rámci komunikačného kanálu.
Efektívnosť interpersonálnej komunikácie zvyšuje využívanie spätnej väzby (SV) tak na strane vysielateľa ako i na strane prijímateľa správy. Prostredníctvom SV je daná informácia o úspešnosti prenosu správy, o spôsobe jej pochopenia.
Verbálna a neverb. Komunikácia-prečo manažér potrebuje komunikovať?
-vedenie je vedieť povedať čo chcem a viem ľudom vysvetliť prečo to majú urobiť
Ľudia pri komunikácii využívajú jazyk – reč, ktorá je dopĺňaná rečou tela. Neverbálne vyjadrenia majú napomáhať lepšiemu pochopeniu informácií vyjadrených verbálne, avšak často sú v rozpore s verbálnym obsahom. Niektoré neverbálne prejavy sú všeobecne zrozumiteľné, majú všeobecne platný význam (prejavy radosti, smútku), iné sú kultúrne viazané – rôzne gestá, vzájomný odstup, mimika. Význam i využívanie neverbálnych signálov sa mení i vplyvom výchovy a spoločenskej situácie. V literatúre existujú rôzne členenia neverbálnych prostriedkov komunikácie:
mimika – výrazový prejav tváre, haptiku – bezprostredný dotyk, proxemiku – vzájomná vzdialenosť, posturológiu – držanie tela a konfiguráciu jeho častí, kinetiku – pohyby tela, gestiku – pohyby, ktoré majú sprostredkujúci charakter, pohľad – kontakt očí.
Verbálna komunikácia –hovoriť, písať(ústna, písomná)
Manažér strávi približne 70 – 80 % svojho času komunikáciou. Väčšina z tohto času pripadá na verbálnu komunikáciu. Thill, Bovée celý verbálny proces komunikovania rozdeľujú na niekoľko fáz: počúvanie, rozprávanie, čítanie, písanie. Písanie a rozprávanie je prostriedkom vysielania správy, čítanie a počúvanie je spôsobom prijímania správy.