Robenie rozhodnutí a riešenie problémov (definícia)
Robenie rozhodnutí a riešenie problémov (definícia). Prístupy k rozhodovaniu. Podmienky pre
rozhodovanie. Racionálny, obmedzený a politický model rozhodovania.
Rozhodovací proces je dôležitá
aktivita, ktorá je súčasťou nášho každodenného života. Rozhodovanie je proces, pomocou ktorého si členovia organizácie volia konkrétne
kroky a postupy, ktoré im umožnia reagovať na problémy, podnety a príležitosti, ktoré sa im naskytnú. Rozhodnutia sa líšia podľa situácie,
niektoré sú komplexnejšie, niektoré sú jednoduchšie. Na niektoré typy rozhodnutí existujú dopredu dané riešenia.
Proces rozhodovania
zahŕňa nasledovné kroky:
- uvedomiť si problém a potrebu prijatia rozhodnutia;
- identifikovať ciele
rozhodnutia;
- zozbieranie a vyhodnotenie dát, diagnostikovať situáciu;
- vymenovať a ohodnotiť alternatívy;
- vybrať
najlepší postup;
- implementovať rozhodnutie;
- získať spätnú väzbu;
- vyhodnotiť.
Efektívne rozhodnutie je
také, ktoré je správne načasované a ktoré spĺňa požadované ciele. Zároveň má byť prijateľné pre tých, ktorých sa týka. Proces
rozhodovania ovplyvňujú rôzne faktory ako sú napríklad prístup k informáciám, časová tieseň, či dopad riešenia na jednotlivca alebo
organizáciu. Medzi ďalšie faktory patrí riziko, escalation of commitment, intuícia, alebo osobnosť toho, kto sa
rozhoduje.
Prístupy k rozhodovaniu
Medzi najčastejšie používané rozdelenia patrí rozdelenie
z hľadiska:
- z hľadiska subjektu je dôležité koho prijaté rozhodnutie ovplyvňuje. Z tohto pohľadu rozdeľujeme
rozhodnutia na individuálne a manažérske. V tomto prípade je individuálnerozhodnutie také, ktoré ovplyvní iba
toho jedinca, ktorý toto rozhodnutie prijal. Na druhej strane manažérske rozhodnutie je také, ktoré ovplyvňuje iných ľudí. Takéto
rozhodnutie spravidla realizuje a znáša niekto iný, zvyčajne podriadený;
- z hľadiska prístupu sa rozhodovanie delí
na kvantitatívne a behaviorálne. Kvantitatívny prístup používa na prijatie optimálneho rozhodnutia matematické
rozhodovacie modely. Behaviorálny prístup je naopak založený na určitej dávke intuície alebo sa pri ňom používajú metódy
skupinového rozhodovania ako sú napríklad brainstorming alebo delfská metóda;
- z hľadiska participatívnosti sa
rozhodovanie delí na individuálne a skupinové. V tomto prípade hovoríme o individuálnom rozhodovaní vtedy, ak ho robí
a prijíma jeden človek. O skupinovom hovoríme vtedy, ak sa procesu rozhodovania zúčastňuje celá skupina, alebo aspoň väčšina jej
členov;
- z hľadiska programovateľnosti sa rozhodnutia delia
na programovateľné a neprogramovateľné. Programovateľné zahŕňajú štandardizované postupy a týkajú sa
rutinných, bežných situácií, ktoré treba riešiť vždy rovnakým spôsobom. Programovateľné rozhodnutia sú vhodné na opakujúce sa,
jednoduché situácie. Iné situácie vyžadujú kreatívny prístup a neštandardné rozhodnutia, vtedy hovoríme
o neprogramovateľnýchNeprogramovateľné rozhodnutia sa týkajú nových situácií, ktoré si vyžadujú netypické,
originálne riešenia a ktoré obsahujú veľkú mieru neistoty. Toto rozhodovanie zahŕňa vyhľadávanie nových informácií, nakoľko vzniknutý
problém alebo príležitosť sa objavuje po prvý krát. Do tejto kategórie patria napríklad strategické
rozhodnutia.
Rozhodovacie modely
Typy rozhodnutí je možné deliť aj na základe racionálnosti.
Racionálnosť je postup rozhodovania, pri ktorom sa podrobne zvážia alternatívne riešenia a ich možný dopad. Podľa miery racionálnosti sa
základné rozhodovacie modely delia na: (1) racionálny model, (2) model obmedzenej racionálnosti (bounded rationality), (3) model odpadkového
koša a (4) a politický model.
- racionálny model rozhodovania je postavený na predpoklade, že sa pri rozhodovaní
vezmú do úvahy všetky možné súvislosti, všetky alternatívy sa zvážia a následne sa prijme optimálne rozhodnutie. Nevýhodou tohto modelu
je to, že je nerealistický, nakoľko je človek pri bežnom rozhodovaní buď v časovej tiesni, alebo nemá dostatočný prístup k informáciám,
aby sa mohol ideálne rozhodnúť;
- model „limitovanej“ racionálnosti (bounded rationality) berie do úvahy slabé
stránky racionálneho modelu. Tento model je založený na týchto predpokladoch: manažéri si vyberú prvé rozhodnutie, ktoré je
uspokojujúce, manažéri si uvedomujú, že ich vnímanie problematiky sveta je neúplné. Zároveň sa uspokojujú s tým, že prijímajú
rozhodnutia bez toho, aby poznali všetky alternatívy.
Limitovaná racionálnosť vychádza z predpokladu, že
manažéri satisfice, čo znamená, že sa uspokoja s prvou alternatívou, ktorá je dosť dobrá, nakoľko čas
a úsilie, ktoré by vynaložili na ďalšie alternatívy sú príliš vysoké. Táto teória tiež počíta s tým, že si manažéri
vytvoria skratky, čím vlastne zakladajú rozhodnutie na podobných skúsenostiach z minulosti;
- model
odpadkového koša je založený na tvrdení, že rozhodnutia v organizáciách sú náhodné a nesystematické. Podľa tohoto modelu je
organizácia vlastne akýmsi odpadkovým košom, do ktorého sa nahádžu problémy, riešenia, účastníci a možnosti voľby. V prípade, že sa
tieto štyri prvky spoja, dochádza k prijatiu rozhodnutia. Kvalita takéhoto rozhodnutia závisí od načasovania;
- politický
model odráža prostredie, v ktorom existuje tendencia presadzovať úzke individuálne alebo skupinové záujmy a ciele najvplyvnejších
účastníkov procesu rozhodovania. Títo sa snažia hľadať riešenia problémov z pohľadu vlastných záujmov prípadne sa snažia svoje záujmy
definovať ako záujmy celej organizácie.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta