Robenie rozhodnutí a riešenie problémov (definícia)

Robenie rozhodnutí a riešenie problémov (definícia). Prístupy k rozhodovaniu. Podmienky pre rozhodovanie. Racionálny, obmedzený a politický model rozhodovania. 

Rozhodovací proces je dôležitá aktivita, ktorá je súčasťou nášho každodenného života. Rozhodovanie je proces, pomocou ktorého si členovia organizácie volia konkrétne kroky a postupy, ktoré im umožnia reagovať na problémy, podnety a príležitosti, ktoré sa im naskytnú. Rozhodnutia sa líšia podľa situácie, niektoré sú komplexnejšie, niektoré sú jednoduchšie. Na niektoré typy rozhodnutí existujú dopredu dané riešenia.

Proces rozhodovania zahŕňa nasledovné kroky:

1. uvedomiť si problém a potrebu prijatia rozhodnutia;
2. identifikovať ciele rozhodnutia;
3. zozbieranie a vyhodnotenie dát, diagnostikovať situáciu;
4. vymenovať a ohodnotiť alternatívy;
5. vybrať najlepší postup;
6. implementovať rozhodnutie;
7. získať spätnú väzbu;
8. vyhodnotiť.

Efektívne rozhodnutie je také, ktoré je správne načasované a ktoré spĺňa požadované ciele. Zároveň má byť prijateľné pre tých, ktorých sa týka. Proces rozhodovania ovplyvňujú rôzne faktory ako sú napríklad prístup k informáciám, časová tieseň, či dopad riešenia na jednotlivca alebo organizáciu. Medzi ďalšie faktory patrí riziko, escalation of commitment, intuícia, alebo osobnosť toho, kto sa rozhoduje.

Prístupy k rozhodovaniu

Medzi najčastejšie používané rozdelenia patrí rozdelenie z hľadiska:

• z hľadiska subjektu je dôležité koho prijaté rozhodnutie ovplyvňuje. Z tohto pohľadu rozdeľujeme rozhodnutia na individuálne a manažérske. V tomto prípade je individuálnerozhodnutie také, ktoré ovplyvní iba toho jedinca, ktorý toto rozhodnutie prijal. Na druhej strane manažérske rozhodnutie je také, ktoré ovplyvňuje iných ľudí. Takéto rozhodnutie spravidla realizuje a znáša niekto iný, zvyčajne podriadený;
• z hľadiska prístupu sa rozhodovanie delí na kvantitatívne a behaviorálne. Kvantitatívny prístup používa na prijatie optimálneho rozhodnutia matematické rozhodovacie modely. Behaviorálny prístup je naopak založený na určitej dávke intuície alebo sa pri ňom používajú metódy skupinového rozhodovania ako sú napríklad brainstorming alebo delfská metóda;
• z hľadiska participatívnosti sa rozhodovanie delí na individuálne a skupinové. V tomto prípade hovoríme o individuálnom rozhodovaní vtedy, ak ho robí a prijíma jeden človek. O skupinovom hovoríme vtedy, ak sa procesu rozhodovania zúčastňuje celá skupina, alebo aspoň väčšina jej členov;
• z hľadiska programovateľnosti sa rozhodnutia delia na programovateľné a neprogramovateľné. Programovateľné zahŕňajú štandardizované postupy a týkajú sa rutinných, bežných situácií, ktoré treba riešiť vždy rovnakým spôsobom. Programovateľné rozhodnutia sú vhodné na opakujúce sa, jednoduché situácie. Iné situácie vyžadujú kreatívny prístup a neštandardné rozhodnutia, vtedy hovoríme o neprogramovateľnýchNeprogramovateľné rozhodnutia sa týkajú nových situácií, ktoré si vyžadujú netypické, originálne riešenia a ktoré obsahujú veľkú mieru neistoty. Toto rozhodovanie zahŕňa vyhľadávanie nových informácií, nakoľko vzniknutý problém alebo príležitosť sa objavuje po prvý krát. Do tejto kategórie patria napríklad strategické rozhodnutia.

Rozhodovacie modely

Typy rozhodnutí je možné deliť aj na základe racionálnosti. Racionálnosť je postup rozhodovania, pri ktorom sa podrobne zvážia alternatívne riešenia a ich možný dopad. Podľa miery racionálnosti sa základné rozhodovacie modely delia na: (1) racionálny model, (2) model obmedzenej racionálnosti (bounded rationality), (3) model odpadkového koša a (4) a politický model.

• racionálny model rozhodovania je postavený na predpoklade, že sa pri rozhodovaní vezmú do úvahy všetky možné súvislosti, všetky alternatívy sa zvážia a následne sa prijme optimálne rozhodnutie. Nevýhodou tohto modelu je to, že je nerealistický, nakoľko je človek pri bežnom rozhodovaní buď v časovej tiesni, alebo nemá dostatočný prístup k informáciám, aby sa mohol ideálne rozhodnúť;
• model „limitovanej“ racionálnosti (bounded rationality) berie do úvahy slabé stránky racionálneho modelu. Tento model je založený na týchto predpokladoch: manažéri si vyberú prvé rozhodnutie, ktoré je uspokojujúce, manažéri si uvedomujú, že ich vnímanie problematiky sveta je neúplné. Zároveň sa uspokojujú s tým, že prijímajú rozhodnutia bez toho, aby poznali všetky alternatívy.

Limitovaná racionálnosť vychádza z predpokladu, že manažéri satisfice, čo znamená, že sa uspokoja s prvou alternatívou, ktorá je dosť dobrá, nakoľko čas a úsilie, ktoré by vynaložili na ďalšie alternatívy sú príliš vysoké. Táto teória tiež počíta s tým, že si manažéri vytvoria skratky, čím vlastne zakladajú rozhodnutie na podobných skúsenostiach z minulosti;

• model odpadkového koša je založený na tvrdení, že rozhodnutia v organizáciách sú náhodné a nesystematické. Podľa tohoto modelu je organizácia vlastne akýmsi odpadkovým košom, do ktorého sa nahádžu problémy, riešenia, účastníci a možnosti voľby. V prípade, že sa tieto štyri prvky spoja, dochádza k prijatiu rozhodnutia. Kvalita takéhoto rozhodnutia závisí od načasovania;
• politický model odráža prostredie, v ktorom existuje tendencia presadzovať úzke individuálne alebo skupinové záujmy a ciele najvplyvnejších účastníkov procesu rozhodovania. Títo sa snažia hľadať riešenia problémov z pohľadu vlastných záujmov prípadne sa snažia svoje záujmy definovať ako záujmy celej organizácie.