Max Weber
Celé meno Maxa Webera bolo Karl Emil Maximilán Weber.
Deň narodenia Maxa Webera je 21.apríl 1864 a dátum úmrtia Maxa Webera je 14. jún 1920.
Miesto narodenia Maxa Webera je Erfurt a miesto úmrtia Maxa Webera je Mníchov.
Rodina Maxa Webera poChádzala z hugenotského rodu a bola hlboko náboženský založená
Max Weber pochádzal zo siedmich súrodencov.
Max Weber sa narodil do zámožnej meštianskej rodiny.
Max Weber sa od detstva zaujímal politikou. Už v detstve sa zaujímal o filozofiu, čítal antických autorov a písal historické eseje.
Dôvod záujmu Maxa Webera o politiku už od detstva bol, že jeho otec bol členom nemeckého parlamentu. Z toho dôvodu sa v tom čase Max Weber stretával z najvplyvnejšími osobnosťami nemeckej inteligencie.
Weberov otec bol viac-menej liberálny a vlažný.
Max Weber sa ženil v roku 1893 so vzdialenou sesternicou, historičkou umenia Marianne SChnitgerovou.
Max Weber bol nemecký sociológ, ekonóm a politik. Bol profesorom vo Freiburgu a v Mníchove. Max Weber bol zakladateľ sociológie náboženstva. Je považovaný za jedného z klasikov sociológie a kultúrnych a sociálnych vied.
Max Weber študoval na univerzite odbor právo. Študoval na viacerých nemeckých právnických fakultách, neskôr súkromne študoval rímske právo
Max Weber sa zaujímal o právo, ekonómiu a históriu.
Istý čas Max Weber pracoval ako advokátsky koncipient. Významnou oblasťou jeho záujmu bola ekonómia, sociálne otázky a národné záujmy Nemecka.
Dlhé roky pôsobil v Spolku pre sociálnu politiku a podieľal sa na časopise s názvom Archív pre sociálnu vedu a sociálnu politiku.
Bol aktívnym akademikom, prednášal v Nemecku, Rakúsko-Uhorsku, ale aj v USA.
Popri vedeckej práci neopomínal ani umenie najmä hudbu.
Max Weber bol aj zanieteným vedcom, bol v aktívnom kontakty s vtedy významnými vedcami.
Max Weber bol známy svojim temperamentným vystupovaním a nekonformnými postojmi.
Vo svetovom dianí venoval zvláštnu pozornosť dvom veľmociam a to Rusku a Spojeným štátom.
V roku 1888 sa stal Max Weber členom profesijného združenia nemeckých ekonómov.
V roku 1889 získal Max Weber doktorát na univerzite v Berlíne.
V roku 1890 Max Weber vykonal prácu na takzvanej poľskej otázke. Cieľom tejto otázky bolo analyzovať pohyb zahraničných pracovníkov na východonemecký vidiek.
V roku 1892 sa habilitoval ako súkromný docent v odbore rímskej nemecké a obchodné právo. V rámci svojej vedeckej práce sa venoval sociológii, ekonómii, právu a teológii.
V roku 1897 na vrchole svojej kariéry po smrti svojho otca a po získaní dvoch kresiel politickej ekonómie na dvoch nemeckých univerzitách bol Max Weber vážne postihnutý depresiou.
V roku 1897 došlo k hádke medzi Maxom Weberom juniorom a Maxom Weberom seniorom. Táto hádka nastala počas otcovej návštevy Heidelbergu. Táto hádka sa týkala rodinných pomerov.
Do roku 1902 nebol schopný pokračovať v intelektuálnej a pedagogickej činnosti. V tomto období napísal niekoľko esejí.
Na začiatku prvej svetovej vojny Max Weber prijal argumenty, ktoré mali ospravedlniť nemeckú účasť na konflikte. V skutočnosti pôsobil ako riaditeľ vojenských nemocníc v Heidelbergu.
Po prvej svetovej vojne sa Max Weber vrátil k učeniu na katedre ekonómie, najskôr vo Viedni, neskôr v Mníchove. V Bavorskom hlavnom meste riadil prvý univerzitný inštitút sociológie v Nemecku. Zohral významnú úlohu pri prispievaní k príprave novej ústavy krajiny.
V roku 1903 Max Weber definitívne odstupuje z profesorskej stolice.
V roku 1904 Max Weber nastupuje do vedenia redakcie časopisu, kde v spolupráci s Wernerom Sombartem a Edgarem Jaffe vytvoril popredný vedecký časopis v Nemecku.
V rokoch 1904-1905 Max Weber vydáva svoju knihu s názvom Protestantská etika a duch kapitalizmu.
V roku 1909 Max Weber spoluzakladá sociologickú spoločnosť.
Medzi roku 1909-1914 sa Weber stáva hlavnou postavou debaty vo vnútri spolku pre sociálnu politiku, ktorá sa nazýva Spor o hodnoty.
Medzi rokmi 1915-1917 Max Weber vydáva štúdiu s názvom Hospodárska etika svetových náboženstiev, ktorá má tri časti a to KonfuCionizmus a taoizmus, Budhizmus a hinduizmus a Starý judaizmus.
V rokoch 1917-1919 Max Weber sa pokúšal o kariéru politika, dokonca sa pokúšal dostať na kandidátku Nemeckej demokratickej strany.
V roku 1919 Max Weber sprevádzal nemeckú delegáciu vo Versailes, kde spolupracoval na riešení nemeckého vojnového dlhu.
V roku 1920 náhle zomrel v Mníchove, bola nedokončená jeho práca s názvom Ekonómia a spoločnosť, ktorá bola zhromaždená a zverejnená posmrtne po rokoch.
Na jeseň 1919 umiera Weberova matka a krátko po nej v júni 1920 na následky ťažkej Chrípky zomiera i sám Weber.
Max Weber sa usiloval o povýšenie sociálnych vied na úroveň prísnej vedeckosti.
Jedným z jeho Cieľov bolo zistiť, aké sú kultúrne podmienky, ktoré umožňujú rozvoj kapitalizmu.
Max Weber zaviedol do svojej praxe pojem ideálny typ.
Ideálny typ je podľa Maxa Webera sociologická metóda, ku ktorej sociálna skutočnosť sa musí približovať, je to abstrakcia, ktorá v skutočnosti neexistuje.
Typy panstiev, ktoré Max Weber zaviedol sú tradičné, legálne a Charizmatické a legálne- racionálne.
Toto panstvo je založené na tradičných vzťahoch a tradíciách.
Toto panstvo sa stáva z titulu legality, toto panstvo je založené na určitých nariadeniach, ktoré musí dodržiavať určitá skupina ľudí.
Toto panstvo je založené na príklade určitého hrdinu.
Max Weber považuje za najdokonalejšie legálne- racionálne panstvo.
Max Weber definoval štát nasledovne: “štát je entita, ktorá má monopol nad legitímnym užitím sily a moci.
Max Weber definoval politiku nasledovne: “ Politika je každá aktivita, vďaka ktorej môže štát zasahovať do distribúcie moci.
Najslávnejšie dielo Maxa Webera bolo dielo s názvom Protestantská etika a duch kapitalizmu.
Táto filozofia tvrdí, že náboženské predstavy skupín, akými sú kalvinisti zohrali svoju úlohu pri vytváraní kapitalistického ducha.
V prvom rade spoločenské vedy sú Celok vlastností, ktoré ich odlišujú od ostatných študijných odborov. Podľa Maxa Webera spoločenské vedy majú jedinečnú neopakovateľnosť.
Po druhé poukazuje na to, že študijné odbory v oblasti spoločenských vied sú vytvárané a definované vôľou výskumného pracovníka. Takto sú vždy ovplyvnení určitými subjektívnymi princípmi, hodnotami alebo záujmami.
Podľa Webera štát je ľudská spoločnosť, ktorá sa na určitom území vyhraňuje.
Štát je podľa Webera vládnucou, mocenskou a politickou organizáciou, ktorá kontroluje svoje územie a môže sa uchýliť k použitiu násilia.
Weber Chápe štát v troch smeroch a to v organizačnom, v geografickom a mocenskom.
Weberovský prístup Charakterizuje štát ako organizáciu, ktorá riadi a kontroluje byrokraciu s použitím násilia a legitimitu, ktorú v štáte zabezpečuje úradná kontrola nad územím, ktorá je ohraničená národnými hranicami.
Moc štátu Chápe Weber ako určitý druh panstva nad ľuďmi. Moc moderného štátu je založená na troch pilieroch a to násilie, byrokracia a legitimita.
Diela Maxa Webera môžeme rozdeliť do 3 skupín.
Do prvej skupiny patria metodologické a teoretické reflexie, do druhej skupiny patria úvahy o genéze modernej spoločnosti a do tretej skupiny patria štúdie k sociológii svetových náboženstiev.
Kniha Maxa Webera s názvom Protestantská etika a duch kapitalizmu má tri kapitoly.
V prvej časti diela s názvom Konfesia a sociálne rozvrstvenie Max Weber popisuje súvislosť medzi protestantizmom a podnikateľskou činnosťou.
V druhej časti diela s názvom Duch kapitalizmu odkazuje, že spoločnosť má súbor hodnôt z hľadiska tvrdej práce a pokroku.
V tretej časti diela s názvom Lutherova koncepcia povolania analyzuje pojem povolanie z náboženského hľadiska.
Ďalšie diela Maxa Webera sú Dejiny hospodárstva, Veda ako povolanie, Politika ako povolanie, Základné sociologické pojmy, Hospodárstvo a spoločnosť, O niektorých kategóriách Chápajúcej sociológie.
Typické aspekty osobnosti Maxa Webera sú všetky aspekty kapitalistickej a meštianskej mentality nabité protestantským náboženským významom. Medzi ďalšie aspekty osobnosti Maxa Webera patria pracovitosť, horlivosť, odmietanie luxusu a prijatie rigidného a metodického spôsobu života.
Klasická škola je zameraná na úlohy riadenia práce a organizácie. Týka sa troch primárnych manažérskych funkcii a to plánovania, organizovania a kontroly.
Max Weber je tvorcom byrokratického modelu organizácie.
Tento model je Chápaný ako systém pevných noriem pravidiel a povinností .
Byrokratický prístup zdôrazňuje existenciu presne určenej formálnej organizácie s jednoznačnou hierarchiou právomoci a poriadku.
Nezaoberá sa riadením jednotlivej organizácie, ale o politickú a ekonomickú štruktúru spoločnosti.
Vyznačuje sa deľbou práce, hierarchiou, vymedzením práv a povinností, neosobným riadením, odbornosťou, lojalitou zamestnancov a autoritou.
Systém a poriadok zvyšuje efektívnosť, organizáCia vyzerá ako stroj.
Jej nedostatkom je pomalé prispôsobenie sa zmenám.
Tento model sa vyznačuje jednotným prístupom k riadeniu Chápaný ako formalizovaný systém. V tomto modeli sa mzda považuje za hlavný motív.
Tento model pochádza z pruskej filozofie poriadku.
Predpoklady správneho fungovania organizácie Maxa Webera boli nasledujúce:
Model Maxa Webera sa môže využiť na zefektívnenie práce orgánov štátnej správy, fungovanie ozbrojených zborov, bezpečnostných organizácii, teda všade tam, kde prísne vyžadovanie dodržiavania zákonov a prísnych pravidiel je pre činnosť nevyhnutné.
Hlavné výhody byrokracie podľa Maxa Webera sú jednoznačnosť, znalosť spisov, kontinuita, správna úvaha, striktná podriadenosť a redukcia nezhôd a nákladov.
Hlavné znaky pre byrokraciu sú racionalizmus, profesionalita, neosobnosť, vecnosť a písomnosť.
Max Weber najviac kritizuje Marxa.
Rozhodujúcim faktorom pre vznik kapitalizmu je náboženstvo.
Charakteristické rysy byrokracie podľa Maxa Webera sú nasledujúce:
Vzťahy v organizácii podľa Maxa Webera sa delia na formálne a neformálne.
Formálne vzťahy sú vzťahy medzinadriadeným a podriadeným
Neformálne vzťahy sú vzťahy pracovníkov mimo pracovníkov mimo pracoviska.
Sociálne konanie je konanie, ktoré sa vzťahuje na správanie druhých. Toto konanie sa delí na účelovo racionálne a hodnotovo racionálne konanie
Účelovo racionálne konanie je konanie, ktoré je zamerané na úspech.
Hodnotovo racionálne konanie je konanie, ktoré je zamerané na hodnoty.
Tradičné konanie je konanie, ktoré je zamerané na zvyky.
Afektívne konanie je konanie, ktoré je zamerané na iracionálne emócie.
Moc je šanca presadiť svoju vôľu v sociálnom vzťahu aj napriek odporu druhej osoby, napríklad vďaka materiálnej závislosti čí použitím násilia.
Panstvo je tiež autorita je naproti tomu šanca presadzovať svoju vôľu vďaka poslušnosti druhých ľudí.
Panstvo je možné Charakterizovať ako určitý druh moci, ktorá sa v ľuďoch dobrovoľne podvoľuje.
Mechanická solidarita je vyjadrením statickej povahy každého kolektívneho vedomia v mechanicky organizovaných sociálnych útvaroch.
Organická solidarita naproti mechanickej solidarite odráža väčšiu pestrosť sociálneho života. Nátlak voči jednotlivcovi sa neuskutočňuje priamo, ale prostredníctvom pravidiel sociálneho spolunažívania.