Organizačná štruktúra podniku
ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA PODNIKU - CHARAKTERISTIKA A TYPY ORGANIZAČNÝCH ŠTRUKTÚR.
Organizačná štruktúra je v užšom slova zmysle usporiadaný súbor organizačných jednotiek v rámci podniku podľa znaku
a funkcie, ktoré sú vzájomne spojené hmotno-energetickými, ekonomickými a inovačnými väzbami. Organizačná štruktúra v širšom slova
zmysle je účelné rozmiestnenie vnútropodnikových útvarov na organizačné stupne vybavených výrobnými prostriedkami a pracovnými silami
a vzájomne prepojených hmotno-energetickými a informačnými väzbami tak, aby tvorili harmonický celok. Základným prvkom organizačnej
štruktúry je útvar, ktorý možno definovať takto:
Útvar je neohraničená organizačná jednotka s uzavretou
štruktúrou, ktorú ovláda jeden manažér a ktorá v rámci vnútropodnikovej deľby práce má pridelené špecifické znaky a uplatňuje
relatívne stálu činnosť v daných podmienkach (funkciu). V poslednom čase sa čoraz častejšie stretávame s názvom divízia.
Na
základe znakov a funkcií možno útvary (organizačné jednotky) rozdeliť nasledovne:
• základné
útvary – tieto útvary sú nositeľmi hlavnej výroby podniku (poľnohospodárska výroba, potravinárska výroba ...),
•
pomocné útvary – tieto útvary napomáhajú základným útvarom pri plnení výrobných úloh (dielne, skladovanie,
opravárenské služby, doprava...)
Z hľadiska rozhodovacích právomocí a kompetencií možno útvary (divízie) rozdeliť
na:
1) líniové útvary – tieto útvary bezprostredne riadia výrobu, majú právomoci, kompetencie a zodpovednosti za
výrobu. Rozhodovať môže len líniový vedúci pracovník – manažér. Do skupiny líniových útvarov možno zaradiť tieto útvary:
·
závod (úsek, divízia) – je vnútropodnikovou organizačnou jednotkou, ktorá má pevné stanovište, disponuje majetkom podniku,
produkuje výrobu a má ekonomickú samostatnosť. Spravidla sa skladá z 2 – 7 menších organizačných jednotiek – prevádzok. Do obchodného
registra je zapísaný iba odštepný závod. Závod na rozdiel od podniku nemá právnu formu a nevlastní kapitál. Závody z hľadiska znakov
a funkcie vytvárajú druhý organizačný stupeň
· prevádzka (prevádzková jednotka) – je organizačný útvar, ktorý
je súčasťou závodu. Má pridelené vecné činitele výroby a pracovníkov, plní obmedzenú výrobnú funkciu (dielňa, autodoprava, ...).
prevádzkové jednotky z hľadiska znakov a funkcií tvoria tretí organizačný stupeň. Súčasťou prevádzkových jednotiek sú pracovné
skupiny, čaty alebo jednotky organizácie práce – tie však nevytvárajú samostatný organizačný stupeň.
2) štábne
útvary – sú útvary, ktoré sa na hlavnej činnosti podieľajú nepriamo, iba prostredníctvom metodickej, konzultačnej a poradenskej
činnosti. Štábny útvar nemôže riadiť a zodpovedať. Príkladom sú ekonomické útvary, obchodné útvary, personálne útvary a pod.
Z hľadiska počtu pracovníkov štábne útvary člením na referáty (1-2), oddelenia (5-6), odbory alebo
divízie (10-15). Aj štábne útvary sú nositeľmi znakov a funkcií v podnikovej organizácii.
Všetky útvary sú
navzájom usporiadané. Rozmiestnením útvarov podľa rovnakého znaku a funkcie, ich vertikálnym prepojením informačnými väzbami vznikajú
organizačné stupne. Tvoria sa smerom zhora nadol a opačne. Takéto rozmiestnenie útvarov na organizačné stupne vytvára
organizačnú štruktúru.
Účelné rozmiestnenie vnútropodnikových útvarov na organizačné stupne vytvára organizačnú pyramídu
(štruktúru), ktorá má svoju výšku a šírku. Výška pyramídy je daná počtom organizačných stupňov, šírka je určovaná
počtom prevádzkových jednotiek. Čím väčší je počet organizačných stupňov, tým vyššia je organizačná štruktúra. Naopak, čím
väčší je počet prevádzkových jednotiek, tým je organizačná štruktúra širšia. Na základe tohto rozlišujeme organizačné
štruktúry:
· Dvojstupňové – je tvorená dvoma organizačnými stupňami:
- vrcholovým stupňom
- prevádzkovými jednotkami
· Trojstupňové – je daná tromi organizačnými stupňami:
- vrcholovým
organizačným stupňom
- druhým organizačným stupňom (závod, úsek, hospodárstvo, divízia)
- tretím organizačným stupňom
(prevádzková jednotka, cech)
3. Riadiaca štruktúra - vymedzenie kompetenčných väzieb medzi riadiacimi pracovníkmi
(manažérmi) alebo kolektívnymi orgánmi podnikového riadenia v horizontálnom a vertikálnom smere. Vo vertikálnom smere sa zvyčajne stanovujú
vzťahy nadriadenosti a podriadenosti horizontálna úroveň vyjadruje kooperačné vzťahy medzi vedúcimi pracovníkmi na tom istom organizačnom
stupni.
Tradičné formy organizačných štruktúr výroby a riadenia – v praxi rozlišujeme tieto formy:
·
líniová organizácia - je založená na princípe centrálneho udeľovania príkazov, keď jeden pracovník je podriadený iba
jedinému líniovému miestu.,
· líniovo-štábna organizácia – uplatňuje sa tu princíp centrálneho udeľovania
príkazov, k líniovým funkčným miestam sa však pridávajú štábne miesta, ktoré ich podporujú pri príprave rozhodnutí a kontrole
prostredníctvom podporných činností, nemôžu udeľovať žiadne príkazy,
· funkcionálna organizácia – je
založená na vytvorení rovnakých funkčných miest na všetkých stupňoch organizačnej štruktúry výroby a riadenia, ktoré sú navzájom
nadriadené a podriadené.
Tieto tradičné formy organizačných štruktúr ukazujú zmeny nadriadenosti a podriadenosti
jednotlivých útvarov funkčných miest. Toto hierarchické členenie predstavuje vertikálnu organizáciu podniku.
Musia sa
však rozdeliť úlohy (ké je potrebné plniť za účelom dosah. cieľa) medzi útvarmi a funkčnými miestami hierarchicky rovnakého významu –
toto sa naz. horizontálna organizácia podniku.
Jednodimenzionálna organizačná štruktúra – úlohy sa
členia podľa jednej dimenzie:
1. funkčne orientované členenie (funkcionálny štrukturálny typ organizácie výroby
a riadenia podniku) – bežné pre podniky, ktoré vyrábajú jeden alebo viac podobných výrobkov.
2. výrobkovo a územne
orientované členenie (výrobkový alebo odvetvový štrukturálny typ organizácie výroby a riadenia podniku) – je účelné vtedy,
keď podnik produkuje výrobky alebo poskytuje služby, ktoré sa silne odlišujú tak výrobou, ako aj predajom.
3. uplatnenie
územnej divizionalizácie (územný štrukturálny typ organizácie výroby a riadenia podniku) – je účelné vtedy, keď podnik
produkuje výrobky al. poskytuje služby vo väčšom priestore.
4. trhovo orientované členenie – je charakteristické
pre spoločnosti, ktoré sa vnútorne orientujú na jednotlivé skupiny zákazníkov. Je účelné vtedy, ak pracovníci musia disponovať
špeciálnymi znalosťami a poskytovať špecifické služby pre zákazníkov.
Dvojdimenzionálna: organizačná
štruktúra – projektové dvojdimenzionálna organizácia existuje v dvoch rôznych formách. Pri koordinácii projektu sa pre inovačnú
úlohu určí jeden pracovník ako koordinátor projektu, ktorý koordinuje práce na projekte realizovanom všetkými útvarmi.
V čistej projektovej organizácii sa z pracovníkov podniku vytvorí samostatná projektová skupina, ktorá pracuje iba na
projekte a je pevne začlenená do organizačnej štruktúry.
Pri rozhodovaní ako vybudovať dvojdimenzionálnu organizáciu výroby
a riadenia stojí v popredí otázka, ktorá dimenzia má byť základom primárnej štruktúry a ktorá sekundárnej štruktúry. V praxi sa
postupne presadzujú dve typické formy dvojdimenzionálnej organizácie:
· organizácia profit – centra
– forma maticovej štruktúry, ktorá je založená na vedení a koordinácii horizontálne umiestnených funkčných úsekov a vertikálne
usporiadaných odborových útvarov,
· výrobkový manažment – primárna štruktúra sa člení podľa funkčných
úsekov a prekrýva sa so sekundárnou štruktúrou, členenou podľa výrobkov.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta