História matematiky, známi matematici

Prírodné vedy » Matematika

Autor: Dievča milena (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 26.03.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 281 slov
Počet zobrazení: 6 705
Tlačení: 392
Uložení: 421
História matematiky, známi matematici
 
Úvod:
Tému História matematiky som si vybrala preto, lebo chcem rozšíriť Vaše vedomosti o matematike ohľadom jej histórie. Priblížim Vám, ako postupom času vznikala od praveku až po súčasnosť a hlavne sa pozrieme do rôznych kútov sveta, na ich (v tej dobe) vyspelé počítanie a algebrické výpočty. V poslednom rade chcem z tohto matematiky maturovať, takže by bolo dobré si rozšíriť obzory ohľadom tohto predmetu.

História matematiky, známi matematici
História matematiky siaha od prvých pokusov pravekého človeka spočítať úlovok, cez veľký vzostup matematiky v Starovekom Grécku až k modernej matematiky s veľkým počtom odborov, ktorými sa zaoberá ohromný počet matematikov. Je potrebné si uvedomiť, že vývoj matematiky prebiehal až do modernej doby rôzne a dnes univerzálne známej poučky ako je napr. Pytagorova veta, boli objavované znova v Grécku a aj Číne. Zároveň je nutné neprehliadať vývoj neeurópskej matematiky, pretože obzvlášť tá arabská, čínska a indická počas stredoveku európsku do šírky vedomostí značne predbehla. Až nástup novoveku spoločne s objavom diferenciálneho a integrálneho počtu odštartovali dnešnej mohutný rozkvet európskej matematiky. Úspechy dosiahnuté v matematike často predchádzali výraznejšie úspechy človeka v oblasti technológií, či už ide o cestu človeka na Mesiac alebo moderný počítač a internet.

1 Pravek

Prvé domnienky o čísle a tvare sú už z obdobia staršej doby kamennej, paleolitu. Táto doba, znamenala dôležitú zmenu pre ľudskú rasu, ktorá sa uskutočňovala asi pred 10 000 rokmi, keď ľadový povlak pokrývajúci Európu a Áziu sa začal topiť a uvoľnil miesto pre lesy a púšte. Ľudia prestali putovať z miesta na miesto a začali sa usadzovať. Teda vznikalo poľnohospodárstvo, lov, rybolov a obchod. Obchod medzi dedinami pôsobil na rozvoj reči a hlavne výmenou ekvivalentov, napr. jeden kmeň ponúkol za tri kusy kože dva kusy pazúrika. Najstarší nález matematického záznamu množstva je na stehennej kosti mladého vlka, do ktorej je vyrytých 55 zárezov. Táto kosť bola nájdená profesorom Absolonom v roku 1936 v jaskyni v Dolných  Věsteniciach na Morave. Vek nálezu je 10 – 20 tisíc rokov.

2 Starovek

Počiatočné obdobie, v ktorom sa vytvárali kvantitatívne a geometrické vzťahy a operácie s nimi, trvalo veľmi dlho. Až do 6. storočie p.n.l. išlo prevažne o hromadenie aritmetických pojmov, geometrických faktov a základných operácií. Matematické vedomosti sa zaznamenávali iba rôznymi systémami číslic a bežným jazykom, čo brzdilo rýchlejší rozvoj. Do 3. storočia p.n.l. chýba matematike akákoľvek špeciálna symbolika .
 
2.1 Mezopotámia
Z Mezopotámie pochádzajú prvé písomné pamiatky v dejinách ľudstva a z obdobia 2200 až 1800 p.n.l. sa zachovalo veľké množstvo matematických tabuliek, ktoré ukazujú pokročilý stupeň rozvoja mezopotámske algebry i geometrie a tiež to, že matematika má naozaj dlhú históriu. V tej dobe boli objavené dôležité algoritmy pre riešenie rozmanitých úloh. Matematika bola schopná odpovedať na všetky požiadavky vtedajšej civilizácie. V tejto dobe poznali už násobenie a delenie bolo prevrátené na násobenie prevrátenou hodnotou. Neexistovali algebrické výrazy, preto boli rovnice zapísané slovne. Samostatnou kapitolou sú astronomické tabuľky chaldejských počtárov, ktoré svedčia o ich nevšedných početných znalostiach a zručnostiach. Svetu do dneška zanechali šesťdesiatkovú sústavu (čas, uhly), rozdelenie kruhu na 360 stupňov, dňa na 24 hodín, hodiny na 60 minút a minúty na 60 sekúnd.

2.2 Egypt
Matematika starovekého Egypta sa rozvíjala spoločne s rozvojom Egyptskej civilizácie od 4. tisícročia p.n.l. Slúžila len k praktickým účelom, ale ako veda nebola ešte vyvinutá. Egypťania dokázali sčítať, odčítať, násobiť, deliť a počítať so zlomkami. Objavujú sa úvahy o výpočtoch obsahu rovinných obrazcov ( obdĺžnika, trojuholníka a kruhu ).Dôkazom boli pyramídy, ktoré usvedčovali Egypťanov o ich vyspelom geometrickom myslení. Čísla zapisovali pomocou hieroglifov.

2.2.1 Príklad egyptského násobenia
Zadanie úlohy: Vypočítajte nasledujúci príklad: 13 * 11.Násobení určitého čísla 13 sa vykonávalo tak, že najskôr sa toto číslo násobilo dvoma, potom štyrmi, potom ôsmimi a výsledky násobenie štyrmi a ôsmimi sa pôvodnému číslu.


*1

11

2

22

*4

44

*8

88

Riešenie: 11 +44 +88 = 143 a 13 * 11 = 143, teda počítali správne.
 
3 Stredovek
3.1 Čína
Čína bola až do 14. storočia v oblasti matematiky najrozvinutejšou krajinou sveta. V Číne bol prvý krát objasnený pojem záporného čísla a čínsky matematik Zu Chongzhou určil v 5. storočí s veľkou presnosťou hodnotu Ludolfovho čísla. Dostal sa k číslu 3,141 592 6 (π = 3,141 592 7). Akú metódu presne použil nie je známe. V Číne sa používal súčtový charakter. Znamená to že symboly boli kladené vedľa seba, takže napr. 4359 bolo reprezentované symbolom pre 4000, nasledoval symbol pre 300, potom symbol pre 50 a napokon symbol pre 9.
Napríklad číslo 4359 bolo napísané takto: 
 
Tento systém nebol pozičný, preto nepotrebovali nulu. Napríklad číslo 5080 zapísali takto:
 
3.2 Islamský svet
Arabská matematika bola najviac ovplyvnená gréckou, mezopotámskou a indickou matematikou. Z indickej matematiky prevzala zápis čísel a algoritmy, z gréckej matematiky abstraktnú geometriu a mezopotámskeho a egyptského sveta prevzala tradíciu numericky náročných výpočtov a dôraz na matematiku v praktickom živote. Začali sa používať číslice z Indie. Pretože do Európy sa dostali prostredníctvom Arabov, sú dnes známe ako arabské číslice.

Arabský matematik Abdalláh Muhammad dokázal geometricky riešiť kvadratické rovnice a vymyslel tiež jednoduchý algoritmus pre násobenie dvojciferného čísla, číslom jednociferným. Podľa spomínaného matematika je rovnica usporiadaná, ak sú všetky jej členmi kladné. Zaujímavosť: latinské skomolenie jednej časti jeho mena uviedlo do európskych jazykov slovo algoritmus.

4 Novoveká európska matematika
Na začiatku 16. storočia prekročila európska matematika rámec znalostí, ktoré boli vytvorené v antickom Grécku a národmi orientu. Scipio Del Ferro a jeho žiaci na univerzite v Bologni vytvorili teóriu, ktorá viedla k všeobecnému riešeniu kubickej rovnice. V 15. storočí ovládali talianski počtári aritmetické výpočty vrátane počítania s iracionálnymi číslami a talianski maliari boli dobrí v geometrií. Matematika pociťuje nutnosť nachádzať prostriedky pre rýchlejšie spracovanie získaných údajov. Pre výpočty sa užívala rôzne počítadlá, začiatkom 17. storočia sa stali dôležitou pomôckou tabuľky logaritmov. Do popredia záujmu matematikov sa dostáva pohyb. Galileo Galilei prichádza s objavom, že balistická krivka je parabola. Novovek urobil v oblasti geometrie dva dôležité kroky: odhalil existenciu neeuklidovskej geometrie a vytvoril analytickú geometriu.

5 20. storočie

V tejto dobe sa matematikou zaoberá nebývalé množstvo ľudí. Rastie počet matematických časopisov, ich záber je hlbší a širší. Vznikajú nové odbory, tie existujúce sa štiepia. Počas druhej svetovej vojny sa hlavne zameriava na kryptografiu ( náuka o šifrovaní ). Matematika ďalej prenikla do mnoho vied a stala sa ich nedeliteľnou súčasťou. Veľký zlom prináša rýchlo rozvíjajúca sa výpočtová technika, ktorá urýchľuje výpočty.

6 Známi matematici
6.1 Pytagoras
Je jednou z najvýraznejších postáv staroveku. Pochádzal z ostrova Samos a bol to starogrécky filozof, reformátor, akustik, matematik a astronóm. Vychovávali a vyučovali ho najpreslávenejší mudrci tej doby. Od neho samotného sa nezachovala ani jedna písomná správa, zato však nespočetné iné pramene o ňom podávajú dostatok informácií. Jeho najväčšie matematické objavy boli Pytagorova veta a matematická závislosť medzi dĺžkou struny a výškou tónu (akustické zákony). Pytagoras ako prvý dokázal tvrdenie, že súčet dvoch párnych čísel je číslo párne, a aj súčet dvoch nepárnych čísel je číslo párne.
 
6.2 Euklides
Bol to známy grécky matematik. Väčšinu života strávil v Alexandrií v Grécku. Niektoré svoje myšlienky preberal od iných matematikov. Jeho dielo Základy ho urobili jedným z najväčších matematikov histórie. Skladá sa z 13 kníh a obsahuje základy celej teoretickej matematiky vtedajšej doby

6.3 Archimedes

Archimedes pochádzal zo Syrakúz a je jedným z najvýznamnejších učencov antiky. Objavil mnoho zákonov matematiky a fyziky. V geometrii zaviedol pojmy ako ťažisko a ťažnice. Venoval sa metódam výpočtu plôch ( predovšetkým kruhu a elipse ) a objemov telies (najmä valce, kužeľa a gule).

6.4 Ptolemaios
Zostavil tabuľky tetív od nula do deväťdesiat stupňov. Ludolfovo číslo definoval ako 3+17/120 = 3,141666..

7 Záver
V tejto práci som sa snažila Vám priblížiť niečo o teoretickej časti matematiky. Zistili sme, že samotná matematika prešla niekoľkými etapami, pokiaľ nedosiahla dnes známu podobu, pre niekoho stále nepoznanú. Dúfam, že sa Vám moja práca páčila a že ste si z nej niečo aj odniesli.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 7.8)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Prírodné vedy » Matematika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.023