Náhla cievna mozgová príhoda

Náhla cievna mozgová príhoda 

Stupne imobility:

1. stupeň – imobilita, pacient nie je schopný vykonávať nijaké aktivity.
2. stupeň – veľmi obmedzená mobilita napr. pacient s akútnou bolesťou.
3. stupeň – mierne obmedzená mobilita, pacient je do určitej miery samostatný (zlomená DK alebo HK, ...).
4. stupeň – plná mobilita, pacient je schopný vykonávať pohyb v plnom rozsahu.

Zmeny na kostrovo svalovom systéme:

1. atrofia svalov - úbytok svalovej hmoty a následne svalovej výkonnosti,
2. osteoporóza kostí – nastáva zvýšené uvoľňovanie vápnika z kostného tkaniva, kosti sa stávajú krehkými

a sú náchylnejšie na vznik zlomenín,

1. patologické zmeny na kĺboch – znižuje sa kĺbová pohyblivosť, kĺby sa dostávajú do patologického

postavenia, čo znemožňuje správnu funkciu končatín a chrbtice.

Zmeny na kostrovo – svalovom systéme vedú k neschopnosti pacienta koordinovať svoje pohyby, čím sa výrazne narúša schopnosť státia a chodenia.

!Prevencia: zásady:

• na umožnenie pohybu pacienta na posteli používame molitanové valce rôznych veľkostí, stočené uteráky alebo tenisovú loptičku, podhlavníky, debničku pod dolné končatiny, antidekubitálne pomôcky, polohovaciu posteľ, hrazdu, pomôcky na sebaobslužné činnosti v oblasti hygieny, stravovania prípadne obliekania,
• v pravidelných intervaloch pacienta polohujeme na chrbát, bok a brucho, zabezpečíme správne postavenie končatín a chrbtice tak, aby sa dlhodobým tlakom nezaťažovali predilekčné miesta (rizikové miesta vzniku dekubitov),
• pred zmenou polohy zmeriame pacientovi fyziologické funkcie a všímame si stav kože a celkový jeho stav,
• posteľ pacienta vybavíme bočnicami, aby sme predišli úrazom a pádom,
• postupne vertikalizujeme posadzovaním na posteli, posadzovaním so spustenými dolnými končatinami, stojom pri posteli a chôdzou, dbáme na jeho bezpečnosť, zohľadňujeme možnosť vzniku ortostatického kolapsu, 
• podporujeme sebaobslužné činnosti pacienta, pomôcky umiestňujeme na dosah jeho rúk, stravu servírujeme tak, aby sa mohol sám najesť, kompenzujeme len tie činností, ktoré nemôže vykonávať sám.

Deontológia: časť etiky, náuka o povinnostiach zdrav. pracovníka pri práci a o vzťahu ošetrujúceho personálu k chorým, v medicíne znamená systém etických a spoločenských noriem, ktoré úzko súvisia s medicínskou a ošetrovateľkou činnosťou, pre základ etického kódexu slúži kódex sestier.

Bioetika: skúma etické problémy nie len v praktickom výkone lekárskej praxe, ale aj vo výskume a v odboroch, ktoré podmieňujú výkon lekárskej praxe.

Medicínska etika: (lekárska) rieši etické problémy v lekárstve, orientuje sa na skúmanie vzťahu lekár – pacient, predmetom je riešenie morálnych problémov, zväčša ide o problémy s liečením a ošetrovaním ľudí.