Vredová choroba žalúdka a dvanástnika

Vredová choroba žalúdka a dvanástnika 

PRP pri vnútornom krvácaní

Vnútorné krvácanie: môže ľahko uniknúť pozornosti, lebo nie je viditeľné, môže byť: 

1. úrazové, b) neúrazové.

Myslíme naň:

- pri ťažkých úrazoch, pri šoku bez viditeľnej straty krvi, pri podliatinách,

- interných ochoreniach (nádory GITu, varixy pažeráka, konečníka, vredová choroba žalúdka a i.).

Príznaky:

- podľa postihnutej oblasti tela (bolesť), pri krvácaní brušných orgánov – doskovité brucho,

- bledosť, rýchly, slabo hmatateľný pulz, spotenie.

Môže ísť o široký obraz vnútorného krvácania. Rozoznávame:

• úrazy hlavy spojené s kontúziou (zmliaždením mozgu), zlomeninou lebečných kostí - poruchy vedomia až bezvedomie, krvácanie z nosa, uši, nerovnaké zreničky, parézy, plégie, afázie,
• poranenia hrudníka a pľúc – sťažené dýchanie, prípadne aj otvorená komunikácia medzi organizmom a prostredím (PNO) – praskanie pod kožou v oblasti rany, vybublávanie krvi z rany, počas nádychu počuť nasávanie vzduchu do hrudníka,
• zlomeniny rebier (zlomenina 1 rebra strata 150 ml krvi), zlomenina HK (strata 800 ml) zlomenina panvy (až 3l) alebo stehnovej kosti (strata 1l krvi bez zjavného opuchu či hematómu, opuch a hematóm pri strate 1,5 l krvi), pričom strata viac ako 1,5 l krvi = ohrozenie života, príčinou sú úrazy a príznakmi sú silné bolesti, obmedzený pohyb,
• skryté poranenie brucha = vnútrobrušné krvácanie – typické je doskovité, tvrdé brucho, šokový stav (znížený TK, vysoký P, studený pot, bledosť, bolesť),
• krvácanie z konečníka – enteroragia - vzniká poranením ciev pri nádorových a zápalových ochoreniach čriev, krv máva svetločervenú farbu, býva zmiešaná s hlienom (krvácanie z nižších častí GITu), meléna - mazľavá, dechtovitá stolica býva pri krvácaní z vyšších častí GITu,
• krvácanie z pošvy - menštruácia, potrat, mimomaternicové tehotenstvo, ochorenie maternice, úraz.

Dôležité sú získané informácie (anamnéza) zamerané na údaje:

• u postihnutých, kt. utrpeli aj menší úraz a užívajú lieky proti zrážaniu krvi,
• u postihnutých, kt. sa liečia na vredovú chorobu žalúdka al. dvanástnika,
• u postihnutých, kt. sa sťažujú, že stratili väčšie množstvo krvi stolicou al. vracaním.

Prvá pomoc:

• Zistiť situáciu, zaistiť bezpečnosť (záchrancu, postihnutého, okolia) napr. pri autonehodách.
• Zhodnotiť stav postihnutého na základe rozhovoru, príznakov.
• Privolať RZP.
• Realizovať ošetrenie:
• poloha postihnutého – podľa zistených príznakov, zistení na základe rozhovoru,
• pri podozrení na zlomeninu stehnovej kosti, úrazoch chrbtice, hlavy s predpokladaním poškodenia krčnej chrbtice – nehýbať s postihnutým (neplatí ak hrozí nebezpečenstvo, alebo ak treba realizovať úkony na záchranu života),
• realizovať protišokové opatrenia – 5T (ticho, teplo, tíšenie bolesti, tekutiny/iba ovlaženie pier,

transport – protišoková poloha podľa zistených príznakov),

• Sledovať stav (vedomie, príznaky), kapilárový návrat postihnutého do príchodu RZP. Ak bezvedomie

KPR.

Ochrana a sprístupňovanie zdravotníckej dokumentácie (ZD)

Zdravotná karta obsahuje vysoko citlivé a dôverné osobné údaje. Preto je nesmierne dôležité zabezpečiť ich ochranu a predísť tak riziku zneužitia.

Zákon ukladá všetkým, ktorí príchádzajú do styku zo ZD, povinnosťou záchovať mlčanlivosť. Lekárom v ambulancii a v ZZ zároveň prikazuje uložiť ZD všetkých pac. tak, aby sa k nim nedostali nepovolené osoby a nedošlo k ich strate alebo zneužitiu.

Zdravotné záznamy, ktoré vedie všeobecný lekár, sa uchovávajú v tmavom a suchom prostredí ešte 20 rokov po smrti pacienta, ktorého sa týkali. Ostatné záznamy sa uchovávajú ešte 20 rokov od posledného poskytnutia starostlivosti, alebo 20 rokov po smrti pacienta.

Prenos ZD pri zmene Lekára:

Zákon stanovuje, že nový lekár, ktorý prebral pac. do ambulantnej starostlivosti praktického lekára, si od pôvodného lekára vyžiada ZD. Ten je povinný ju preukázateľne odovzdať do siedmichdní. Môže odovzdať originál dokumentácie, alebo jej identickúkópiu.

V praxi môže dokumentáciu odniesť novému lekárovi aj samotný pac. ak s tým pôvodný lekár súhlasí. V takom prípade pac. podpisom potvrdí, že dok. prebral, alebo si ju lekári medzi sebou pošlú doporučene poštou. Lekár nie je povinný odovzdať pac. dokumentáciu. Lekár je za ZD zodpovedný a musí zabezpečiť aby nedošlo k jej strate alebo zneužitiu. Všeobecný lekár nesmie odoprieť odovzdať ZD, ak ho o to požiada nový lekár pac. Pri odovzdaní ZD nesmie dôjsť k jej poškodeniu, zneužitiu alebo zničeniu.

Výpis zo ZD:

Údaje zo ZD sa poskytujú formou výpisu zo ZD, ktorý sa vyhotovuje v písomnej forme s očíslovanými strana a obsahuje:

• Identifikačné údaje pac. (meno, priezvisko, rodné č., č. zdravotnej poisťovne, bydlisko a pod.)
• Anamnestické údaje (OA,RA,GA a pod.)
• Chronologický výpis zdravotného stavu ku dňu vyhotovenia výpisu
• Prehľad o doterajšej liečbe
• Údaje potrebné na ďalšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti
• Dátum vystavenia výpisu zo ZD, odtlačok pečiatky, podpis ošetrujúceho lekára

Sprístupnenie ZD

Právo nahliadnuť do ZD má:

• Pacient, ktorého sa ZD týka, v prípade dieťaťa zákonný zástupca.
• Iba po smrti pacienta manžel/manželka, dieťa alebo rodič, prípadne plnoletá osoba, ktorá s pac. žila v čase smrti v spoločnej domácnosti (vnučka, družka, synovec).
• Splnomocnená osoba na základne písomného plno mocenstva notársky overeného.
• Revízny lekár.
• Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou- pri prešetrovaní sťažností.
• Posudkový lekár na účely lekárskej posudkovej činnosti pri výkone soc. poistenia.
• Súdny znalec, ktorého ustanovil súd alebo orgán činný v trestnom konaní (polícia).
• Poisťovňa, v ktorej je pac. individuálne poistený.
• Minister zdravotníctva, lekár a sestra samosprávneho kraja, ak ide o ZD vedenú v ZZ MOSR, MVSR, MSSR, Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

O nahliadnutie do ZD je potrebné požiadať – písomne alebo ústne. V prípade ambulancií priamo lekára alebo riaditeľa zdravotníckeho zariadenia, ktoré starostlivosť poskytlo. Osoba, ktorá ma právo na nahliadnutie do ZD nesmie ZD odniesť zo ZZ, na mieste si však môže robiť výpisky alebo kópie. Poskytovateľ môže odmietnuť nahliadnutie do ZD osobe, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť v špecializačnom odbore psychiatria, alebo v špecializačnom odbore klinická psychológia, ak by to negatívne ovplyvnilo jej liečbu.

Prevencia vzniku VCHŽaD

• Vynechať mastné, vyprážané, korenisté, dráždivé jedlá.
• Pravidelne sa stravovať.
• Jesť 6x/denne v malých dávkach.
• Vyhýbať sa stravovaniu v jedálňach a na verejných miestach.
• Pred a po jedle si umyť ruky.
• Vyhýbať sa sladkým nápojom (coca-cola).
• Dodržiavať pitný režim 2,5l/denne.
• Prestať piť alkohol a kávu.
• Prestať fajčiť.
• Prechádzať sa na čerstvom vzduchu.
• Dostatok pohybu a športových aktivít.
• Eliminovať stres a napätie.
• Dopriať si oddych a relax.
• Udržať si primeranú telesnú hmotnosť.
• Dbať na pravidelné vyprázdňovanie.
• Neužívať salyciláty (Anopirín, Acylpyrín).
• Podrobovať sa pravidelných preventívnym prehliadkam.