Látky ovplyvňujúce gastrointestinálny SY systém

Látky ovplyvňujúce gastrointestinálny SY systém

1. Farmakologické ovplyvnenie žalúdočného
a duodenálneho vredu
Stratégia v liečbe žalúdočného vredu vychádza zo snahy:
a) znížiť tvorbu HCL a aciditu žalúdka,
b) podporiť cytoprotektívne mechanizmy
c) eradikovať Helicobacter pylori
 
1.1 Látky znižujúce sekréciu HCl
- antagonisti H2-receptorov ,
- inhibítory protónovej pumpy
- antagonisti M-receptorov – parasympatolytiká.
 
Antagonisti H2-receptorov
Antagonisti H2-receptorov výrazne znižujú sekréciu Hcl (ranitidín, famotidín) výrazne znižujú sekréciu Hcl a to kľudovú, tak aj provokovanú. Redukujú tvorbu Hcl o 80-90% v priebehu 6-8 hodín po podaní. Zmenšenie acidity významne prispieva k redukcii gastrickej bolesti a napomáha hojeniu slizničných defektov. Okrem toho znižujú aj sekréciu pepsínu.
Zástupcovia : cimetidín (BELOMET tbl), famotidín (ULFAMID tbl, FAMOTIDIN SL tbl, FAMOSAN tbl), ranitidín (RANISAN tbl, RANITAL tbl, ULCOSAN tbl).
 
Klinické použitie
Antagonisti H2-receptorov sú indikované pri liečbe duodenálneho a žalúdočného vredu, i refluxnej ezofagitíde.Profylakticky sa používajú na prevenciu stresom vyvolaných vredov.
Podávajú sa perorálne alebo injekčne.
 
Nežiadúce účinky
Aj dlhodobá liečba týmito látkami je bezpečná, bez vážnejších nežiadúcich účinkov. Niekedy sa môžu objaviť závrate a zmätenosť.
 
Inhibítory protónovej pumpy
Patria  medzi najúčinnejšie antisekretorické látky v žalúdku, ktoré blokujú sekréciu Hcl aj tam kde ostatné zlyhali. Pôsobia na úrovni cieľovej funkcie bunky.Po transporte k parenterálnym bunkám sa menia na aktívne metabolity, ktoré sa na úrovni dolného pólu parenterálnej bunky  viažu na SH skupiny protónovej pumpy a blokujú vylučovanie H+ asi v priebehu 24 hod.
Patria sem : OMEPRAZOL, lanzoprazol, pantoprazol (CONTROLOC tbl).

1.2 Antacidá
Antacidá sú  látky, ktoré majú schopnosť neutralizovať žalúdočnú Hcl a tak zvyšujú žalúdočné pH. Sú účinné najmä pri liečbe duodenálneho vredu, no aj pri žalúdočnom vrede znižujú bolesť vyvolanú hyperchlórhydriou.
Používajú  sa  prípravky  obsahujúce soli  horčíka  alebo  hliníka. Tieto  zlúčeniny neutralizujú žalúdočnú kyselinu a vytvárajú ochranný film na sliznici žalúdka. Nevstrebávajú sa ahlavné nežiadúce účinky sú: hnačka (soli horčíka) alebo obstipácia (soli hliníka). Naj bežnejšími liekmi sú MAALOX gel, tbl, ANACID.

1.3 Cytoprotektívne (mukoprotektívne) látky
Prostaglandíny sa používajú najmä  pri liečbe žalúdočného vredu vyvolaného nesteroidnými antiflogistikami a na prevenciu vzniku týchto vredov. Sukralfát  je  komplex cukrov a hydroxidu hlinitého vytvára na spodine žalúdočného vredu ochranný povlak a chráni vred pred účinkom Hcl. Okrem toho stimuluje tvorbu mucínu(ochranný faktor sliznice žalúdka). Nežiadúcim účinkom je obstipácia.
 
 
1.4 Látky účinné proti Helicobacter pylori
Helicobacter pylori (HP) je mikroorganizmus, ktorý sa usídľuje v sliznici žalúdka a  a dvanástnika a vyvoláva tam zápal. HP je prítomný ai u 80% žalúdočných a 95% duodenálnych vredov. Môže vyvolať gastritídu, ktorá (pri zanedbaní liečby) môže viesť až k rakovine žalúdka. V súčasnosti sa odporúča na terapiu infekcie HP používať kombináciu najmenej troch látok-antibiotiká/ chemoterapeutiká a omeprazol alebo famotidín + cytoprotektívne látky (sukralát, soli bizmútu).
 
2. Laxatíva a obstipanciá
 
2.1 Laxatíva
Sú to látky, ktoré zvyšujú vyprázdňovanie čriev. Používajú sa na liečbu obstipácie.
 
Mechanizmus účinku
Pôsobia rôznymi mechanizmami. Výhodné je používať také laxatíva, ktoré pôsobia prirodzenými mechanizmami, napr. Zväčšením obsahu čriev.
 
Delíme ich na :
a) salinické a osmotické laxanciá,
b) bobtnajúce laxanciá,
c) lubrikanciá,
d) kontaktné (dráždivé) laxanciá.

2.1.1 Salinické a osmotické laxanciá
Patria tu soli horčíka, natrium sulfát, agar, laktulóza, sorbitol a manitol. Absorbujú sa minimálne a na svoj povrch viažu veľké množstvo vody a následnou aktiváciou defekačného reflexu. Soli horčíka uvoľňujú cholecystokín, ktorý zvyšuje motilitu. Vysoké dávky spôsobujú vyprázdnenie čreva za tri hodiny, nižšie dávky za  za 6-8 hodín. Používajú sa obyčajne vo forme suspenzií (LACTULOSA Infusia, DUPHALAC sirup, SUPPOZITORIA GLYCERINI).Neabsorbovateľné cukry sú tiež rozkladané v hrubom čreve za vzniku kyselín, ktoré sa tiež podiľajú na laxatívnom účinku.
 
2.1.2 Napúčajúce laxanciá
Medzi napúčajúce  laxanciá  patria  také  látky,  ktoré  majú schopnosť na svoj povrch viazať vodu, zväčšiť svoj objem a hmotnosť. Používa sa najmä karboxymetylcelulóza a stvrdnutý rastlinný sliz tragant. Podobne pôsobia potraviny ktoré obsahuju mnoho vláknin (PSYLIUM pulv, AGIOLAX gran)..

2.1.3 Lubrikanciá
Po  perorálnom  podaní  zabraňujú  rezorbcii vody a elektrolytov v čreve a zmäkčujú črevný obsah, čím znižujú odpor črevného povrchu (vytvárajú olejový povlak na sliznici). Laxatívny účinok sa po ich podaní objavuje za 6-8 hodín. Medzi lubrikanciá patria niektoré minerálne oleje a parafín.

2.1.4 Kontaktné (dráždivé) laxanciá
Zvyšuju motilitu priamym dráždením čreva. Patria tu :
a) Antrachinóny (Senna,  Aloe) – rastlinné extrakty, ktoré inhibujú Na+/k+-ATP-ázu v
 sliznici čreva a tým znižujú rezorpciu sodíka a vody. Laxatívny účinok sa
  dostavuje za 6-8 hodín. Antrachinóny farbia moč do hnedočervena.
  Vylučujú sa do materinského mlieka
Zástupcovia: FOLIUM SENNE čaj, SENNE LUSKY čaj, ALOE VERA roztok)
 
b) Difenylmetány (fenolftaleín, bisacodyl, picosulfát). Difenylmetány pôsobia podobne ako
antrachinóny. Môžu sa podať perorálne alebo rektálne.
Zástupcovia : BISAKODYL-K tbl., FENOLAX tbl, STADALAX tbl, GUTALAX gtt, 
  tbl).
 
Klinické použitie
V bežných prípadoch pri funkčnej obstipácii stačí úprava životosprávy, telesný pohyb a potrava s veľkým podielom nestráviteľných rastlinných zvyškov. Silne dráždivé laxanciá nepodávame počas gravidity (nebezpečie potratu). Zásadne sa vyhýbame chronickému podávaniu laxancií, lebo môže dôjsť k poškodeniu, resp. Stratám vody a elektrolytov. Tiež poškodzujú prirodzené defekačné mechanizmy.

2.2 Obstipanciá
Sú to látky ktoré nešpecificky tlmia hnačku. Patria  sem  látky s  podobným mechanizmom účinku ako morfín a adsorbenciá.
 
2.2.1 Obstipanciá
Kedysi sa ako obstipans používala ópiová tinktúra. Kvôli tomu, že u mnohých pacientov nastávala závislosť začali sa používať syntetické preparáty Difenoxylát, ktorý je analógom petidínu (nemá účinky  na CNS a teda nehrozí závislosť) a loperamid, ktorý znižuje črevnú sekréciu vody a elektrolytov. Loperamid patrí medzi veľmi účinné antidiarhoiká.
 
2.2.2 Adsorbenciá
Črevné adsorbenciá sú inertné látky s veľkým povrchom častíc, ktoré majú schopnosť na seba viazať vodu ale aj rôzne iné lárky, mikroorganizmy a toxíny. Patria tu: adsorbčné uhlie, kaolín, diosmektín, bizmut subsalicylát.
   Adsorbčné uhlie  je prášok získaný zuhoľnatením organických hmôt rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Treba ho však podávať v dostatočných dávkach (až 5xdenne). Väčšinou sa používa pri hnačkách alimentárneho pôvodu.
   Kaolín (alumínium silikát) sa používa vo forme prášku pri hnačkách, dyzentérii a pri liečbe chronickej ulceratívnej kolitídy.
   Diosmektín – prírodná látka s vysokou väzobnou kapacitou, zvyšuje kvalitu a množstvo hlienu sliznice tráviaceho traktu. Chráni sliznice proti infekcii a aškodlivým látkam. Má schopnoť viazať aj toxické látky produkované infekčným pôvodcom hnačky.
Bizmut subsalicylát v práškovej, tabletkovej alebo tekutej forme sa používa na liečbu cholery a pri infekciách spôsobených escherichia coli. Dobre adsorbuje toxíny, ale má aj protizápalový účinok a znižuje hypermotilitu. Používa sa na terapiu „hnačky cestovateľov“.
 
Klinické použitie
Vždy je nutné objaviť primárnu príčinu hnačky. Pri intoxikácii podávame adsorbenciá. Podľa stupňa dehydratácie a demineralizácie robíme rehydratáciu a remineralizáciu. Obstipanciá podávame len v tých prípadoch, keď po odstránení primárnej príčiny hnačka pretrváva a vedie k dehydratácii a demineralizácii.

3. Antiemetiká  
Nausea a vracanie sú dôležitými obrannými fyziologickými mechanizmami, ktoré sú stimulované za rôznych patofyziologických podmienok. Tieto pochody sú regulované v mozgovom kmeni a sú prístupné farmakologickému ovplyvneniu. Keďže patologické vracanie môže mať veľa príčin ako sekundárny príznak,  je treba pred započatím podávania antiemetík určiť alebo vylúčiť iné príčiny. K skutočným indikáciam však patria kinetózy, (morská nemoc, nevoľnosť pri ceste autom), protinádorová chemoterapia, vracanie po operáciách, úrazoch  hlavy, pri vysokom vnútrolebkovom tlaku, pri urémii alebo vracaní v tehotnosti,  nauzea a iné.  Antikinetiká tlmia nauzeu a vracanie buď antagonizáciou histamínu na H receptoroch, alebo dopamínu na receptoroch v CNS alebo periférne v GIT, či novšie sérotonínu na 5HT3 receptoroch. Medzi antiemetiká patria: antagonisti dopaminergných receptorov, parasympatolytiká, antagonisti H1 receptorov a antagonisti 5HT3 receptorov.
 
3.1 Antagonisti dopamínových  receptorov
Blokujú vracanie spôsobené apomorfínom, bromokryptínom a levodopou.  Patria sem chlórpromazín (CHLÓRPROMAZÍN tbl), prochlórperazín (PROCHLORPERAZIN LÉČIVA tbl), perfenazin (PERFENAZIN tbl),droperidol, haloperidol, diazepam, lorazepam.
 
3.1.2 Parasympatolytiká
Blokujú muskarínový receptor v area postrema. Inhibujú aj gastrointestinálnu motilitu a vyvolávajú relaxáciu GIT. Sú účinné pri rôznych kinetózach. Patrí sem skopolamín.

3.1.3 Antagonisti H1 receptorov
Ich antiemetický účinok  je výsledkom inhibície H1 receptorov v area postrema. Sú účinné pri rôznych kinetózach a niektoré sú účinné aj pri tehotenskom vracaní. Patria sem prometazin (PROMETHAZIN tbl., sir., inj), dimenhydrinát (TRAVEL-gum) , embramín (MEDRIN tbl.) a moxastín (KINEDRYL, tbl. THEADRYL tbl.,nokinal tbl)).
 
3.1.4 Antagonisti 5HT3 receptorov
Sú účinné pri vracaní idukovanom antikancerogénnymi látkami a žiarením.
Patria sem ondasetron (ZOFRAN inj. tbl), granisetron (KYTRIL inj. tbl).