Nepríjemní ľudia (Úvaha)

Nepríjemní ľudia (Úvaha)

„Neste si vzájomne bremená a tak naplníte Kristov zákon.“ (Gal 6,2)

Často stretávame v živote ľudí, ktorí nie sú voči nám nepriateľskí a už vonkoncom nie zlí, ale jednako sú nám nepríjemní.

Ako sa máme zachovať k takým ľuďom, ktorí nám idú na nervy so svojimi duševnými alebo telesnými nedostatkami, so svojou zvedavosťou alebo táravosťou, so svojím pachtením alebo ťarbavosťou, s úzkostlivosťou alebo povrchnosťou, so svojím chvastúnstvom alebo nesmelosťou, netaktnosťou alebo prehnanou zdvorilosťou, alebo so slaboš­stvom, zábudlivosťou, alebo napríklad aj s takou zvláštnou vlastnosťou – nedoslýchavosťou?

Apoštol hovorí takto: „Neste si vzájomne bremená a tak naplníte Kristov zákon.“ (Gal 6,2) A na inom mieste zasa:„Láska je trpezlivá.“ (1 Kor 13,4)

Týmito slovami apoštol Pavol naznačuje úplne jemnocitne, a predsa zreteľne pohnútku, prečo máme trpezlivo znášať nepríjemných ľudí. Svätý Pavol nepíše: „Neste bremená druhého“, ale „Neste si vzájomne bremená.“ Apoštol touto jemnou formou pripomína myšlienku, že nielen náš blížny má v sebe čosi nepríjemného, ale ho má hádam aj naše milé JA. Je dobré, že nás na to upozorňuje; sami akosi na to nemyslíme, lebo necítime tú ťarchu, ktorú kladieme na druhých. Naproti tomu tí druhí ju cítia oveľa viac. Nespomenú to ani slovom: znášajú nás s ohľaduplnosťou, láskavou mlčanlivosťou a trpezlivosťou. A tak máme a budeme splácať rovné rovným, trpezlivosť trpezlivosťou a znášať u druhých aj to nepríjemné. Spytujme si občas svedomie, či je v našej povahe, vôli a činnosti niečo, čo by bolo nemilé nášmu okoliu a mohlo by ísť na nervy. Je iba málo ľudí, čo sú celkom vo všetkom a každému príjemní. (Sv. František Saleský – byť príjemný.)

A keď zistíme to alebo ono, snažme sa, nakoľko je to možné, chybu odstrániť. Keď to uskutočníme, znamená to najčastejšie až do smrti o to tichšie a trpezlivejšie znášať v zahanbení a povďačnosti nepríjemné stránky druhých. Bez takejto povďačnej vzájomnej ohľaduplnosti a trpezlivosti by ľudské spoločenstvo ani nemohlo existovať.

Keď pestujeme vzájomnú trpezlivosť, keď si vzájomne prehliadame nedostatky a vzájomne si nesieme bremená, vytvárame základnú podmienku ľudského spolunažívania a spoluúčinkovania v rodine a v dome, v povolaní a v spoločnosti. To je ten veľký zákon v ríši ľudstva, prirodzený zákon, bez ktorého sa všetko – aj to najmocnejšie a najväčšie – rozdrobí a rozpadne.

Problémových, nepríjemných ľudí nemožno zmeniť, ale možno s nimi komunikovať takým spôsobom, že sa sami začnú meniť. Je to záležitosť poznania, ako k nim preniknúť, keď sa správajú neprimerane. Existuje niekoľko rozličných nežiaducich typov správania, ktoré robia človeka nepríjemným. Uveďme si aspoň niekoľko základných. Sú to vzorce správania, ku ktorým sa uchyľujú zdraví ľudia, keď sa cítia ohrození alebo keď sa im odporuje.

Prvý typ nazvime TANK. Je konfrontačný, uštipačný, nahnevaný, neprekonateľný vo svojom ctižiadostivom a agresívnom správaní. Napríklad šéf, ktorý zadal svojmu pracovníkovi úlohu, ktorá mala byť hotová v určitom termíne, a on s ňou mešká, pretože, jednoducho, je náročnejšia, ako sa očakávalo.

Druhý typ môžeme nazvať OSTREĽOVAČ. Ten je špecialistom na hrubé narážky, sarkazmus, na vhodne načasované prevracanie očí, keď z vás chce urobiť hlupáka.

Tretí typ reaguje ako GRANÁT. Ten po krátkom období pokoja vybuchne, zúrivo sa rozčuľuje nad maličkosťami, ktoré nemajú nič spoločné s jeho problémom. Po výbuchu sa vzdiali.

Ďalší typ nepríjemného človeka môže byť ten, kto si myslí o sebe, že je vševed. Ten, kto si to o sebe myslí, si však nemôže ustavične robiť hlupákov zo všetkých ľudí. Môže si na istý čas robiť hlupákov z niektorých a z mnohých stále, a to všetko len preto, aby na seba upútal pozornosť.

PRITAKÁVAČ. Poznáme to veľmi dobre a niekedy to nemusí byť až také nepríjemné, no predsa pritakávač v snahe potešiť ľudí a vyhnúť sa konfrontácii bez rozmýšľania hovorí áno. Berie na seba príliš veľa, až zabudne na predchádzajúce záväzky a nemá čas ani na seba. Slová „samozrejme“, „spoľahni sa“, „určite“, „už aj“ sú jeho mocnou výbavou. Keď si toho takto veľa naberie a nasľubuje, výsledkom zvykne bývať jeho podráždenosť.

NEROZHODNÍK je typ človeka, ktorý sa môže v istých situáciách stať veľmi nepríjemným. Nerozhodník v momente rozhodnutia otáľa v nádeji, že lepšia voľba sa ukáže sama. Smutné však je, že vo väčšine prípadov, keď sa treba rozhodnúť, príde chvíľa, keď je na to už príliš neskoro.

Aj MLČANLIVEC môže byť veľmi nepríjemným človekom, ktorého nám treba vysvetliť. Voľakedy sa zvyklo hovorievať, že niekto ostal filozofom, zakiaľ mlčal. Keď prehovoril, všetko sa zrútilo… Mlčanlivec vysiela silné posolstvo – nijakú verbálnu ani neverbálnu spätnú väzbu. Jednoducho NIČ. Čo iné možno od neho očakávať?! V prípadoch, keď spätnú väzbu nielen očakávame, ale ju potrebujeme dostať, je takýto človek veľmi nepríjemným sústom.

ODMIETAVEC. Ten je smrteľnejší ako rýchla guľka, mocnejší ako nádej, schopný poraziť myšlienky jediným slovom. Pod pláštikom dobre vychovaného, normálneho človeka bojuje v nekonečnom boji za márnosť, beznádej a zúfalstvo. Všetko odmieta, aj logické veci, a preto možno by si zaslúžil za svoje konanie odcitovať to krásne české porekadlo: „Nejhorší je srážka s blbcem.“

UFŇUKANEC. Ufňukanci sa cítia bezmocní a zdrvení nespravodlivým svetom. Často sú to perfekcionisti, ktorým sa nikto a nič nevyrovná. Ale trápenie má rado spoločnosť, preto prichádza so svojimi problémami za vami. Ponúkané riešenie problému robí z vás zlého spoločníka, takže ich nariekanie sa stupňuje.

Toto všetko sú problémoví ľudia, s ktorými väčšina z nás nevie spolupracovať, pozhovárať sa, znášať ich. Ak ste otrávený lenivosťou, frustrovaný tyranmi, znechutený ľudskou povahou, unavený neúspechom, nezúfajte. Namiesto toho majme vždy na pamäti, že keď komunikujeme s problémovými ľuďmi, môžeme si vybrať. Vlastne máme štyri voľby.

1. Môžeme zostať a neurobiť nič. To znamená, že budeme trpieť a budeme sa ponosovať niekomu, kto nemôže nič urobiť. Ničnerobenie je nebezpečné, lebo frustrácia problémových ľudí sa po čase zväčšuje a zhoršuje. Ponosovať sa ľuďom, ktorí nerobia nič, vedie k zníženej morálke a produktivite a k oddialeniu efektívnej činnosti.

2. Môžeme vyjadriť svoj názor tak, že ustúpime. Niekedy je lepšie odísť. Nie všetky situácie sa dajú riešiť a niektoré za to ani nestoja. Ústup je na mieste vtedy, keď nemá zmysel s niekým ďalej komunikovať. Ak sa situácia zhoršuje, ak všetko, čo poviete alebo urobíte, stav zhoršuje a zistíte, že strácate nad sebou kontrolu, pamätajte, že rozvážnosť je lepšia ako srdnatosť, a odíďte. Eleanor Roosveltová to povedala takto: „Nestaňte sa obeťou niekoho, ak s ním nesúhlasíte.“ Kým sa však rozhodnete odísť, mali by ste zvážiť ďalšie dve voľby:

3. Môžete zmeniť postoj k problémovej osobe. Aj keď sa problémová osoba ďalej zmieta v problémovom správaní, môžete sa naučiť vidieť ju odlišne a mať odlišné pocity. Existujú určité subjektívne zmeny, ktoré môžu vo vás nastať a ktoré vás oslobodia od reagovania na problémových ľudí. Zmena prístupu je bezpodmienečne potrebná, ak dúfate, že nájdete silu vôle a schopnosť urobiť štvrtú voľbu…

4. Môžete zmeniť svoje správanie. Keď zmeníte spôsob prístupu k problémovým ľuďom, potom aj oni musia zmeniť svoj prístup k vám. Samozrejme, práve tak, ako niektorí ľudia dostanú z vás to najlepšie a iní to najhoršie, aj vy môžete dosiahnuť to isté. Bude len potrebné naučiť sa vychádzať s tým najproblémovejším správaním. Určite nám veľmi môže pomôcť asertívny prístup. Teda ani pasivita, ani agresivita, ale jasné a trefné pomenovanie problémov s konzistentným postojom. (Podľa Dealing With People You Can’t Stand, McGraw-Hill Inc. 1994.)

A nielen to. Hlavná pohnútka, ktorá nás má pobádať k trpezlivosti, nie je len vo výzve: „Neste si vzájomne bremená“, ale je aj v druhej časti apoštolovho napomenutia. „A tak,“ pokračuje sv. Pavol, „naplníte Kristov zákon.“

Ktorý je to Kristov zákon, zákon, ktorý má taký nesmierny význam v ľudskom spoločenstve, ale aj v Kristovom spoločenstve, v spoločenstve Kristových učeníkov, v kresťanstve?

Tu je potrebné si oživiť a priblížiť Kristove slová: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.“ (Lk 9,23) Čo nazval apoštol „bremenom“, nazýva Majster „krížom“. A čomu apoštol hovorí „bremeno druhého“, označuje Kristus ako „svoj kríž“. A vskutku, pretože nás Boh postavil úmyselne po boku blížnych, teda nie náhodou, ale on sám nám prisúdil bremeno kríža, musíme voľky nevoľky bremeno druhého chápať ako „náš kríž“, náš vlastný, legitímny, životný kríž a niesť ho, a tak nasledovať Krista.

Aj On niesol bremeno druhých ako vlastný kríž. Nemôžeme predsa chcieť byť iní ako náš Majster!

Na ťarchu mu boli nielen veľkňazi, ale ešte aj jeho vlastní pozemsky a sebecky zmýšľajúci apoštoli. Takisto nielen Pilát a Herodes, ale aj Jakub a Peter. Na ťarchu mu bol nielen židovský národ, ale aj celé ľudstvo, a bremeno týchto ľudí niesol na svojich pleciach, až mu na nich spôsobilo bolestivé rany. „Vskutku on niesol naše choroby“ (Iz 53,4) a nesie ich ešte stále. Všetci sme takí, že by sme museli byť Bohu na ťarchu. Strašná myšlienka: ja, bremeno Bohu! Čo by bolo, keby Boh pripustil vo svojom srdci odpor proti nám? Čo by bolo, keby Boh stratil s tebou trpezlivosť a tento nepatrný prášok, tento obťažujúci hmyz striasol zo svojho odevu do ničoty? Čo by bolo, keby trpezlivý Boh znechutený našimi ťarchami zhodil bremeno kríža na zem a od nás odišiel? – Ale radujme sa: on nám bude aj naďalej pomáhať.

S pohnutím si pokľaknime na uliciach Jeruzalema, ktorými prichádza Božský nositeľ kríža, a povedzme mu, keď bude popri nás prechádzať so svojím tajomným bremenom: „Pane, ďakujem ti, že nesieš moje bremeno, moje ťarchy, ťarchu mojej biedy. Pane, dovoľ, aby som Ťa nasledoval!“ A potom vezmime na seba malú časť jeho bremena kríža, slabosti niekoľkých ľudí, a podobne ako Šimon z Cyrény sprevádzajme Božského nositeľa bremena a kríža a splňme slová: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali… ako som ja miloval vás.“ (Jn 13,34)