Sv. Terézia, sv. Vincent z Pauly a sv. František Saleský (Úvaha)

Sv. Terézia, sv. Vincent z Pauly a sv. František Saleský

Svätá Terézia

Sv. Terézia sa narodila v tom istom čase ako Filip Neri a bola naplnená tým istým duchom.

Bola rázna a tak sa prirodzene jej láska k blížnemu prejavovala v skutkoch. Hoci nebola povolaná vytvárať veľké charitatívne diela, jednako bolo jej životným pravidlom: ani jeden deň bez skutku lásky voči spolublížnym! Ani nepriateľov nevylučovala z tejto lásky. Pretože všetko odpúšťala, biskup z Avily poznmenal: „Ak niekto chce, aby ho Terézia milovala, niet na to účinnejšieho prostriedku, ako keď ju pohaní alebo jej spôsobí škodu.“

Aspoň pár myšlienok na ilustráciu jej osobnosti a povzbudenie pre nás:

Nikdy nepovedz niečo, čo by si si nebol vopred zvážil a odporúčal Pánovi, aby si nevyslovil niečo urážlivého!

Nebuď neústupný, najmä keď ide o bezvýznamné veci!

Hovor s každým prívetivo!

Z ničoho sa nevysmievaj!

Nikdy nikoho nekáraj bez skromnosti, pokory a sebareflexie!

Správaj sa podľa toho, akú má druhý náladu plač s plačúcimi, raduj sa s radujúcimi!

Nepočúvaj a nehovor o nikom nič zlé, iba ak o sebe samom!

Buď ku všetkým mierny, ku sebe však prísny!

Keby sme poznali cenu a dôstojnosť lásky k blížnemu, ničomu inému by sme sa nevenovali!

Sv. Vincent z Pauly

Tento muž XVI. Storočia je najmohutnejšou postavou činnej organizovanej lásky k blížnemu v katolíckej cirkvi.

Vincent z Pauly mal všetky dary, ktoré sú podmienkou veľkého organizátora charity:

1. veľkú lásku k blížnemu

2. správny pohľad na časovosť

3. organizátorský talent

4. nezlomnú pevnú vôľu k činom

5. potrebnú skúsenosť a znalosti triezveho spôsobu života

Mladosť, bohatá na strádanie ktorú prežil ako dieťa chudobného domkára, ako aj rozličné životné osudy mu umožnili stať sa súcitným. Nejaký čas žil v Tunise kam ho odvliekli námorní piráti, potom pôsobil ako dvorný kňaz kráľovnej, ako pastier a ako duchovný odsúdencov vo verejnej väznici. Raz pri pohľade na mladého galejníka ho premohol tento pohľad a namiesto neho sa nechal pripútať do okov a niekoľko týždňov žil medzi vyvrheľmi spoločnosti na galejníckych laviciach.

Založil združenie laikov pre navštevovanie chorých a chudobných, rehoľu lazaristov, ktorí sa venovali ľudovým misiám a kázňami sa snažili predchádzať do neba volajúcej biede nielen galejníkov, Keďže muži na všetko nestačili, pribudol aj ženský rád, ktorý sa mal venovať ošetrovaniu chorých a chudobných. Veľmi dobre známe Vincentky aj na Slovensku. Ich kláštorom podľa mienky zakladateľa malo byť obydlie chudobných, ich celou prenajatá izba, ich kaplnkou farský kostol, ich krížovou cestou ulice mesta, alebo nemocničná sieň, ich klauzúrou poslušnosť, ich mriežkou Božia bázeň, ich závojom jednoduchosť. Tak bola založená kongregácia milosrdných sestier, alebo dcér kresťanskej lásky. Dnes je na svete okolo 30 000 týchto sestier.

Františk Saleský

V Cirkvi bude navždy slávny ako majster a vzor lásky k blížnemu vo všetkých jej podobách, osobitne pre svoj jemnocit.. Jana Františka de Chantal, jeho žiačka sa vyjadrila: „Neverím že by sa dal slovami opísať jemnocit, ktorý Boh vložil do jeho duše, do tváre, do očí, do jeho slov“. A Vincent de Paul vykríkol – Môj Bože, keď je ženevský biskup taký dobrotivý, aký dobrý musíš byť Ty!“ Toto všetko bolo dielom jeho túžby po dokonalosti: Sám o sebe povedal že musel ustavične chytať hnev za krk a škrtiť ho.

Ako kňaz nemal ľahkú úlohu. Pôsobil v kraji, ktorý odpadol od Cirkvi a jeho úlohou bolo vrátiť ľudí nazad do Cirkvi, Bolo treba premôcť nesmierne ťažkosti, neporozumenie a zlú vôľu. Aj po biskupskej vysviacke mal nespočetne veľa ráz možnosť vyskúšať si svoju miernosť.

Jeho zásada: „Je lepšie, keď sa budem musieť zodpovedať z prílišnej miernosti, než z prílišnej prísnosti.“