Boháč a Lazár

Boháč a Lazár

Ježiš povedal farizejom: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!‘ No Abrahám povedal: ‚Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš.

A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik čo ako by chcel nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘ Tu povedal: ‚Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.‘ Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.‘ Ale on vravel: ‚Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.‘ Odpovedal mu: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.‘“ (Lk 16,19-31)

Podobne ako podobenstvo o márnotratnom synovi by si zaslúžilo skôr názov podobenstvo o milosrdnom Otcovi, tak aj podobenstvo o boháčovi a Lazárovi by si skôr zaslúžilo názov podobenstvo o piatich bratoch. Lebo v skutočnosti o týchto v podobenstve najviac ide – v konečnom dôsledku oni sú vyzvaní Abrahámom, aby sa pred zatratením uchránili prebudením sa z ľahostajnosti.

Bedárova postava ako jediná z Ježišových podobenstiev má meno. Lazár má svoj pôvod v slove Eliezer a znamená „Boh pomáha“. V Lazárovom mene je zdôraznené, že Boh je jeho najväčším pomocníkom.

Boháč z podobenstva v niektorých rysoch pripomína Herodesa, o ktorom hovorí Písmo, že sa nádherne obliekal (Sk 12,21), usporadúval hostiny (Mk 6,21) a nechával sa prehlasovať za boha (Sk 12,22).

Jedna z tradícií nám zachovala predstavu, že boháčom z Ježišovho podobenstva bol v skutočnosti veľkňaz Annáš, ktorý mal päť synov. Všetci jeho piati synovia (ako i Annášov zať Kajfáš a vnuk Matej), sa postupne vystriedali v úlohe veľkňaza. V skutočnosti teda Ježiš, keď hovorí podobenstvo o boháčovi a Lazárovi, ho podľa tejto legendy adresuje bohatej rodine veľkňaza Annáša, len mierne pozmeňuje reálie – synov nahradzuje bratmi.

Príbeh nie je v žiadnom prípade odsúdením bohatých ľudí a vyzdvihnutím chudobných – akoby k zatrateniu stačilo byť bohatým a ku spáse by stačilo byť chudobným. Veď aj Abrahám, ktorý sa vo večnosti zhovára s boháčom, bol na zemi veľmi bohatým človekom a tu je Abrahámovo lono obrazom neba.

Preto obmedziť toto podobenstvo len na to, že treba si všímať chudobných a domnievať sa, že pravidelným príspevkom na charitu alebo vhodením mince bezdomovcovi si zaslúžim večnú spásu, je veľkým omylom.

Myšlienka milosrdenstva a súcitu s chudobnými je nesporne tiež obsiahnutá v tomto príbehu, ale nie je jeho ťažiskom. Ťažisko podobenstva je v jeho závere a je ním veta „Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.“ Inými slovami je tu vyjadrená predovšetkým NEVYHNUTNOSŤ POČÚVAŤ BOŽIE SLOVO.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/nabozenstvo/23033-bohac-a-lazar/