Hodnoty človeka

Hodnoty človeka

VYUŽÍVANIE KRESŤANSKÝCH HODNÔT

Kresťanské hodnoty a sviatky sú v dnešnej modernej a globalizovanej spoločnosti vystavované neustálemu tlaku a novým výzvam. V našej štúdii sme sa preto zamerali na analýzu východiskového stavu a zobrazenie vzájomného vzťahu medzi kresťanskými hodnotami a politikou. Asi najviditeľnejším zasahovaním štátu do cirkevnej sféry je dnes politika sviatkov, cez ktorú sa vlády dlhodobo snažia ovplyvňovať široké masy obyvateľstva.

Oveľa intenzívnejšie a efektívnejšie sú však mnohé duchovné hodnoty využívané v predvolebných kampaniach s cieľom zvyšovať preferencie a osloviť ľudí niečím tradičným a hodnoverným. Garanciou hodnovernosti je pritom cirkev samotná, ktorá ako jediná ochraňuje skutočné, duchovné a významové hľadisko týchto hodnôt. Tu sme sa snažili zdôrazniť vplyv politiky na cirkev a človeka, ktorý si musí vybrať medzi vierou na povrchu, ktorá je prítomna v spoločnosti a ňou je aj formovaná. Alebo zvolí ťažšiu cestu vnútornej viery, kedy sa musí odosobniť od spoločenského a hľadať tradičné pramene bez deformácie. Kľúčové slová: kresťanstvo, kresťanské hodnoty, sviatky, náboženstvo, viera, politika.

Vzťah medzi cirkvou a štátom rovnako tak medzi náboženstvom a politikou sa formoval po tisícročia. V istej dobe mala prevahu cirkev v inej zase štátna moc. Postupne sa zadefinovali hranice a oblasti, v ktorých cirkevná či svetská moc pôsobila a ovplyvňovala tak životy ľudí. Tak ako sa menil tento vzájomný vzťah, menili sa aj hodnoty spoločnosti, tejto výzve sa musel prispôsobiť aj štát a jeho politické elity vo svojej argumentácii ale rovnako tak aj cirkev. Dnešná spoločnosť predstavuje veľmi pluralitný a heterogénny organizmus, ktorý podlieha neustálemu vývinovému procesu.

Politika sa snaží odpovedať na potreby svojich občanov – voličov a cirkev sa orientuje na udržanie priazne svojich veriacich. Táto moderná doba globalizovaného spoločenského poriadku tak dáva značný priestor pre vznik vzájomného využívania. Cieľom nášho príspevku je zamerať sa na využívanie kresťanských hodnôt a cirkevných štátnych sviatkov v prospech dosahovania politických cieľov modernými politickými elitami. Tie si uvedomujú, že moderná predvolebná kampaň vedená na sociálnych sieťach môže byť dnes veľmi účinným nástrojom, no napriek tomu nedokáže pokryť všetky vekové a cieľové skupiny. Zároveň musí v sebe obsahovať hodnoty vštepované do spoločnosti po stáročia. Kresťanské hodnoty obsiahnuté v cirkevných sviatkoch štát začal využívať vo svoj prospech keď si uvedomil ich potenciál. V minulosti to bolo len zdôrazňovanie ich dôležitosti a historického odkazu neskôr s ekonomickými a spoločenskými zmenami dochádzalo aj k transformácii využívania obsahu alebo udalosti samotnej. Politická moc začala prehodnocovať rôzne historické medzníky slovenskej štátnosti či kultúry. Posudzované boli dni ako 29. august, 28. október, 30. október, 1. január či 1. september. Kontroverzné boli aj pozostatky komunistickej minulosti, ktoré predstavovali priestor pre diskusiu u ich pretrvaní alebo zrušení, resp. nahradení novými sviatkami.

Politický režim v rozmedzí rokov 1948 -1989 nevedomky prispel k ochrane a istej nedotknuteľnosti cirkevných sviatkov. Jedinú výnimku požíva septembrový sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorý bol vzhľadom na jeho zakázané verejné slávenie vnímaný síce ako cirkevný sviatok, avšak s vysokou mierou politickej konotácie. Komunistický režim v minulosti nepripisoval prílišný rešpekt či uznanie cirkevným sviatkom a už vonkoncom nie ich náboženskému obsahu či potrebe religióznej a spirituálnej forme ich prežívania. Ochranu a potrebu rešpektu zo strany štátu si cirkevné sviatky a hodnoty začali získavať až postupne po roku 1989. Jednak na základe ich silného historického odkazu a zakorenenia v slovenskej kultúre a tradíciách, ale aj vďaka zákonnému zakotveniu v roku 1993. Silné postavenie katolíckej cirkvi na Slovensku a jej oddaní veriaci umožnili pretrvanie týchto tradícií a hodnôt až do súčasnosti.

Získali tak nádych spirituality, duchovna a intímneho odovzdávania v kruhu rodiny z generácie na generáciu. Počas komunistického režimu neboli síce zakázané ale ich náboženský obsah bol značne limitovaným. Práve preto sa rozvíjali len vďaka rodinnému prežívaniu, ktoré pretrvalo do súčasnosti a dnes možno viac ako samotný cirkevný obsah a odkaz dominuje možnosť tráviť spoločný čas v kruhu rodiny počas voľného pracovného dňa s vedomím spomienky na obsah tohto sviatku. „Od politickej zmeny v roku 1989 prežívajú v podmienkach liberálnej spoločnosti tieto sviatky akési obnovenie svojej kontinuity a nárast obľúbenosti. Nielen v podobe návratu skupín veriacich k ich slobodnému sláveniu podporovanému cirkvami, ale aj vo forme masmédiami šírených informácií o ich náboženských významoch, obsahoch a starších i súčasných spôsoboch ich slávenia. Tie, paralelne so snahou cirkví presadzovať ich náboženské obsahy, prenikajú ku všetkým skupinám obyvateľstva tiež vo formách podporovaných aj reklamou a obchodom, prítomných vo verejnom priestore.“ (Popelková, 2014,s.23)