Najskôr bolo treba hlásať hlavné udalosti spásy – smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Až už evanjelizovaní ľudia sa začali zaujímať o podrobnosti Ježišovho života.
Niektorí exegéti pripisujú správam o počatí a narodení JK iba symbolický význam a téza o panenskom počatí sa im javí ako dobová literárna forma, ktorou sa vyjadrovala milosť počatia. Tieto texty podľa nich majú byť paralelou na rodenie sa bohov pohanských mýtov.
Panna Mária bola pannou pred pôrodom – počala z Ducha Svätého bez spolupôsobenia muža (de fide). Utvorenie Kristovej ľudskej prirodzenosti – dielo ktorej božskej osoby – úkon všetkých troch božských Osôb a privlastňuje sa Duchu Svätému.
LG 63 – „Panenstvo Márie, ktorá je vzorom Cirkvi, zahrňuje aj fyzickú dimenziu panenského počatia Ježiša mocou Ducha Svätého bez zásahu muža.“
– Virginitas mentis – PM bola bezhriešna
– Virginitas sensus – PM bola slobodná od všetkej telesnej žiadostivosti
– Virginitas corporis – neporušené panenstvo tela (o tomto hovorí dogma)
Všeobecne sú spomínané dva – bezbolestnosť a neporušenosť, teda PM porodila JK bez porušenia svojej panenskej neporušenosti.
Uvádza telesnú neporušenosť pri pôrode do súvislosti s oslobodením od nezriadenej žiadostivosti. Mária je pri svojom pôrode jedinou aktívnou osobou: porodila ... zavinula ... uložila do jasiel. Teda jasne vidieť, že tu ide o pôrod zázračný.
Od 4. storočia sa hovorí o Márii vždy Panne, od 7. storočia sa zvykol používať výrok – „Mária bola pannou pre pôrodom, pri pôrode a po pôrode.“
Mária bola a ostala pannou – pred pôrodom, pri pôrode a po pôrode (de fide).