Znaky Cirkvi
Znaky Cirkvi
Cirkev je len jedna:
Niet viacej cirkvi a Kristova Cirkev má organickú štruktúru.
Jedinosti Boha, jedinosti Bohom poslaného prostredníka predstaviteľa Boha medzi ľuďmi a ľudí pred Bohom, jedinosti Ducha Svätého –
zodpovedá jedinosť spoločenstva spásy. Netreba však pokladať za dve (rozličné) veci spoločnosť vystrojenú hierarchickými ustanovizňami
a tajomné Telo Kristovo, viditeľné spoločenstvo a duchovnú vospolnosť, Cirkev pozemskú a Cirkev oplývajúcu nebeskými darmi, lebo ide
o jedinú zložitú skutočnosť, ktorá pozostáva z ľudského a božského prvku. Táto Cirkev, ustanovená na tomto svete ako usporiadaná
spoločnosť, jestvuje v katolíckej Cirkvi vedenej nástupcom Petrovým a s ním spojenými biskupmi, hoci aj mimo jej zväzku sa nachádzajú
viaceré prvky posväcovania a pravdy, ktoré ako dary vlastné Cirkvi Kristovej, pobádajú ku katolíckej jednote.
Jednota:
Môžeme ju chápať vo viacerých významoch. V prvom ako jedinnosť = Kristus chcel a založil iba jednu Cirkev, nie množstvo, viac.
V podstatnom zmysle jednota označuje vnútornú jednotu Cirkvi. Táto sa prejavuje jednotou vedenia, viery a kultu. O vnútornú jednotu sa
usiluje každá spoločnosť. Ježiš chcel zhromaždiť všetky deti Božie, aby bol „jeden ovčinec a jeden pastier“. Jednota Cirkvi má svoj
základ a dôvod v tajomstve Najsvätejšej Trojice. Vnútorná jednota Cirkvi nie je len jej vlastnosťou, ale slúži aj ako poznávací znak jej
pravosti. Katolícka Cirkev je jednotná vo viere, v správe a v kulte. Veriaci katolíckej Cirkvi vyznávajú jednu vieru, rovnaké pravdy.
Svätosť je ťažké definovať:
Je to v každom náboženstve božský atribút. Vo vlastnom a najplnšom zmysle je svätý
jedine Boh. Ostatné stvorenia, najmä človek môžu byť sväté iba svojim spojením s Bohom či zameraním na Boha. KeĎ hovoríme o svätosti
Cirkvi, ide o svätosť v trojakom zmysle: svätosť pôvodu, svätosť prostriedkov a svätosť cieľa. Pôvodca Cirkvi, Ježiš Kristus je
svätý. Je Bohočlovekom. Duch Svätý, tretia božská osoba, je životným princípom Cirkvi. Je vystrojená vhodnými prostriedkami na dosiahnutie
Božieho kráľovstva, ktoré je jej cieľom, a to náukou, najmä Božím zjavením a sviatosťou. Prví kresťania túto svätosť Cirkvi
prežívali veľmi bytostne. Svätosť Cirkvi môže byť poznateľná navonok iba zo života jej jednotlivých členov, potom v čistote svojho
učenia a ideálov. Svätosť učenia Cirkvi vidno z podstaty morálky a dogmatiky. Podstatou týchto disciplín je Boh (náuka o Bohu), ktorý je
svätý a mravné čnosti, ktoré vedú k svätosti osobnej. Svätosť prostriedkov je zjavná. Modlitba, sviatosti, obeta sv. omše, to sú
účinné prostriedky k dosiahnutiu ľudskej svätosti. Svätosť nechýbala ani v živote jednotlivých členov Cirkvi. Stačí si len spomenúť
na zástupy svätcov kanonizovaných ako aj pozrieť na hrdinský život mnohých ešte žijúcich členov Cirkvi.
Katolicita:
Ak jestvuje len jediná Cirkev a táto má byť z Božieho milosrdenstva účinným znamením spásy pre všetkých ľudí, potom Cirkev musí
byť katolícka, teda všeobecná, univerzálna.
Rozlišujeme:
· Vonkajšia katolicita (zameranie cirkvi na
všetkých ľudí a na všetky národy všetkých čias, Cirkev zostáva stále otvoreným spoločenstvom)
· Vnútorná katolicita (spočíva
v plnosti pravdy a prostriedkov spásy). Úloha Cirkvi je ohlasovať jedinú spásu, spásu Kristovu, v každom čase a na každom mieste,
primerane rozličným stupňom vývoja
Katolícke vedomie:
Katolícke vedomie a zameranie mala už prvotná Cirkev. Sami
apoštoli po odchode z Jeruzalema sa obracajú aj na pohanov a nielen na Židov. Postupne zakladajú v pohanskom svete cirkevné obce. Spomedzi
pohanokresťanov si volia dokonca spolupracovníkov a predstavených cirkevných obcí. Aj dnešné zameranie Cirkvi smerom na misijné poslanie
poukazuje na uvedomenie si svojej katolicity a na jej prežívanie a praktizovanie.
Apoštolskosť:
Teológovia
rozoznávajú trojakú apoštolskosť
- Apoštolskosť pôvodu – Cirkev pochádza od apoštolov a cez nich od Krista, Majstra
apoštolov, ktorý ich poveril šírením a spravovaním Cirkvi
- Apoštolskosť nástupníctva – skrze nástupcov apoštolov
má Cirkev s nimi stále nepretržité a živé spojenie. Úrad ich nástupcov v nej existuje dodnes a ďalej sa odovzdáva
-
Apoštolskosť učenia – Cirkev má záruku čistého apoštolského učenia práve skrze jej učiteľský neomylný úrad, ktorý
zastávajú ich nástupcovia
Nekatolícke cirkvi:
Nie sú apoštolské ani vo vedení (odtrhnutie od Ríma, strata
nástupníctva), ani v učení (bludné náuky), ani v bohoslužbe (u protestantov je platný napr. iba krst, aj to mnohokrát pochybne).
Zones.sk – Zóny pre každého študenta