Učiteľský úrad Cirkvi
Učiteľský úrad Cirkvi
Ustanovenie magistéria:
Ježiš zveril apoštolom úlohu hlásať (učiť) po
svojom vzkriesení. Svoje učiteľské poslanie začali apoštoli vykonávať od Turíc a pokračovali v ňom nepretržite. Učiteľský úrad
Cirkvi je živým úradom. Magistérium je učiteľský úrad cirkevnej tradície – nevynáša nové pravdy, ale opatruje, chráni a ďalej
odovzdáva poklad zjavených právd.
Charizma neomylnosti:
Aby sa zachovala neporušenosť a autentickosť právd, ktoré
Kristus zveril Cirkvi, musel sa postarať o ich zachovanie v pôvodnej neporušenosti, aby sa ich nedotkol ľudský omyl. Prostriedkom k tomu je
charizma neomylnosti. Neomylnosť znamená, že zvláštnou Božou ochranou Učiteľský úrad pri hlásaní právd viery a mravov neupadne do omylu,
a že viera Cirkvi ako celku je neomylná tzv. „senzus fidei“. Neomylnosť zamedzuje možnosť chýb a omylov, ktoré by sa vplyvom ľudskej
ohraničenosti mohli vyskytnúť pri hlásaní a interpretácii Božích právd.
Nositelia neomylnosti magistéria:
Biskupský zbor a rímsky biskup (pápež). Neomylnosť biskupského zboru (LG 25): „Hoci jednotliví biskupi nemajú výsadu neomylnosti, predsa
– i keď sú roztrúsení po svete, ale spojení zväzkom spoločenstva medzi sebou a s nástupcom Petrovým – ak sa pri podávaní svojho
autentického výkladu dohodnú vo veciach viery a mravov na nejakom výroku ako definitívne záväznom, neomylne prekladajú učenie Kristovo.“
Biskupi môžu vykonávať svoj učiteľský úrad dvojako:
- Riadne – v diecézach v kázňach, katechézach, pastierských
listoch
- Všeobecne – na konciloch
Neomylnosť biskupov na ekumenickom cirkevnom sneme bola presvedčením celej Cirkvi od
najstarších čias. Túto mienku zastávali aj cirkevní Otcovia. Tiež samotné koncily zmýšľali o vlastnej neomylnosti podobne.
Pápežská neomylnosť:
(LG 25) – „Túto nábožnú ochotu vôle a rozumu treba však zvlášť prejavovať voči autentickému
učiteľskému úradu rímskeho pápeža, aj keď nehovorí slávnostne („ex cathedra“); a to tak, že sa jeho najvyšší učiteľský úrad
s úctou uznáva a jeho výroky sa úprimne prijímajú, podľa jeho vôle a úmyslov, ktoré prejavil a ktoré vysvitajú najmä z povahy
dokumentov, alebo z častého predkladania toho istého učenia, prípadne zo spôsobu vyjadrovania.“ Najvyššia učiteľská moc pápeža, ktorá
si nevyhnutne vyžaduje charizmu neomylnosti vyplýva z jeho primátu. Toto presvedčenie bolo v Cirkvi od najstarších čias. Dogmaticky však
bola definovaná až na Prvom vatikánskom koncile. Jednotlivý pápež je nositeľom neomylnosti iba vtedy, keď hovorí „ex cathedra“ vo veciach
viery a mravov ako pastier a učiteľ všetkých kresťanov.
Učiteľský úrad pápeža je dvojaký:
- Slávnostný – ex
cathedra (ten je vždy neomylný)
- Riadny – autentický (sem spadajú: encykliky, exhortácie, pápežské listy, homílie,
atď. Tieto nie sú neomylnými výpoveďami – nezmeniteľnými)
Professio fidei:
- odst.: Pevne verím aj
všetko to, čo obsahuje písané alebo podávané Božie slovo a Cirkev slávnostným vyhlásením, a lebo riadnym a všeobecným
učiteľským úradom prikazuje veriť ako Bohom zjavené.
- odst.: Pevne tiež prijímam a stotožňujem sa v celku
i jednotlivo so všetkým, čo Cirkev s konečnou platnosťou rozhodla a učí v oblasti viery a mravov.
- odst.: Okrem
toho s ochotou a poslušnosťou vôle a rozumu prijímam učenie, ktoré vyslovuje tak Rímsky veľkňaz, ako i kolégium biskupov,
keď vykonávajú autentický učiteľský úrad, hoci nemienia vyhlásiť toto učenie s konečnou platnosťou.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta